Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
11. júl 2018
0
1807

FILLA – FULLA | Osud umělce – Osud umelca

Monografickú dvojvýstavu FILLA – FULLA | Osud umělce – Osud umelca pripravila Slovenská národná galéria v rámci spoločného cyklu s Moravskou galériou v Brne – Made in Czechoslovakia – pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky. Je venovaná dvom ikonickým postavám českého a slovenského moderného umenia: Emilovi Fillovi (1882 – 1953) a Ľudovítovi Fullovi (1902 – 1980).
FILLA – FULLA | Osud umělce – Osud umelca

Hoci výstava dvoch výrazných výtvarníkov bude nepochybne „oslavou umenia“, skôr než iba oslavou bude polemickým, resp. problematizujúcim príspevkom k československej téme. Od výstavy Slovenský mýtus (2005, kurátori Aurel Hrabušický a Katarína Bajcurová) sa dramaturgia Slovenskej národnej galérie venuje kontextuálnym projektom dotýkajúcim sa problémových tém a období našich dejín. Umeleckohistorické skúmanie umožňuje emancipovane prispieť aj k spoločenským, historickým a inak formulovaným témam bez toho, aby ustrnulo v polohe ilustrácie tém „výtvarným materiálom“. Takouto príležitosťou ponúkajúcou interpretácie by mal byť aj výstavný a edičný projekt FILLA – FULLA | Osud umělce – Osud umelca.

Alexandra Kusá

Emil Filla: Dvě ženy. 1913. Moravská galerie v Brně
Emil Filla: Dvě ženy. 1913. Moravská galerie v Brně

Aj keď v prípade týchto dvoch umelcov nešlo priamo o rovesníkov – Filla bol o dvadsať rokov starší od Fullu –, ich zástoj v etablovaní moderného umenia v Čechách a na Slovensku možno považovať za kľúčový a svojím spôsobom aj porovnateľný. Obaja patria k najvýznamnejším postavám českého a slovenského umenia 20. storočia, každý z nich otváral svojím dielom výtvarnému umeniu nové a radikálne vývojové cesty, uvádzal do nášho umenia avantgardné prúdy a podnety z Európy. Prvý konzekventným a programovým spôsobom, druhý na spôsob „barbarskej“ syntézy. Obaja začali ako „revolucionári“, „vierozvestci“ nového umenia, obaja však postupne opustili tieto pozície, boli neskôr – každý však v inom období – „oficializovaní“. Gro ich života a tvorby sa odohralo v rokoch existencie Československej republiky s krátkou prestávkou protektorátu a slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945. Ako československí občania reprezentovali úspechy a vzostupy českého a slovenského umenia v širšom medzinárodnom kontexte, angažovali sa v spoločenskom živote i umeleckom školstve, v päťdesiatych rokoch boli obvinení z formalizmu, postihnutí dogmatizmom a museli sa vyrovnať s oficiálne proklamovanou metódou socialistického realizmu.

Emil Filla: Čtenář. 1913. Národní galerie v Praze
Emil Filla: Čtenář. 1913. Národní galerie v Praze

Výstava sa po prvýkrát pokúsi o porovnanie a paralely, ale i odlišnosti a špecifiká – aj protiklady – umeleckých i životných osudov dvoch výrazných individualít s dôrazom na ich jedinečné tvorivé typy, vnútorné vlastnosti tvorby, ako aj vonkajšie socio-kultúrne súvislosti. Emil Filla bol mnohotvárnou osobnosťou, nielen maliarom, sochárom a grafikom. Disponoval prenikavým intelektom, pôsobil tiež ako zberateľ, teoretik a historik umenia, spisovateľ, organizátor výtvarného života. Spoluformoval smerovanie kultúrneho diania v Čechách už krátko pred prvou svetovou vojnou a hlavne v medzivojnovom období. O generáciu mladší Ľudovít Fulla vyrástol v pražskom kultúrnom prostredí a na Slovensku sa tiež venoval teoretickému diskurzu moderného umenia a progresívne zameranej pedagogickej činnosti.

Originálnym spôsobom – a každý inak – transponovali súdobé umelecké trendy, hlavne kubizmus, i podnety zo staršieho umenia – starí Holanďania v prípade Fillu, stredoveké maliarstvo a ikonopis u Fullu. Vo svojej tvorbe nastoľovali otázky modernity a tradície, konfrontovali sa s problematikou „európanstva“ a národnej identity – národného mýtu, inšpirovali sa ľudovým umením, folklórom, reagovali na spoločenské dilemy čias, v ktorých žili a tvorili.

Katarína Bajcurová

Emil Filla: Hlava. 1920. Moravská galerie v Brně
Emil Filla: Hlava. 1920. Moravská galerie v Brně

Vystavené diela sú zo zbierok Slovenskej národnej galérie, českých galérií a zo súkromných majetkov. Výstava je členená na sedem častí: Kubizmus a avantgardy, Mýtus, Boje a zápasy, Protektorát a slovenský štát, Zbojnícke piesne a rozprávky, Socialistický realizmus a Krajina domova. Na výstave sú uvedené videá Petra Skalu Emil Filla a Zámek Peruc (2016), Juraja Staroveckého Galéria Ľudovíta Fullu (2018) a dokument Jaromila Jireša Tribunál (1969) o „súde“ s Emilom Fillom.

K výstave vychádza 250-stranový katalóg s úvodom Alexandry Kusej, štúdiou Vojtěcha Lahodu: Emil Filla, koncept československého národa T. G. Masaryka a „naše“ Slovensko a štúdiou Kataríny Bajcurovej: Československé koncepty Ľudovíta Fullu. Katalóg je zároveň textovým a obrazovým sprievodcom k výstave s kapitolami identickými s členením výstavy.

Emil Filla: Malíř. 1921. Súkromná zbierka
Emil Filla: Malíř. 1921. Súkromná zbierka

Lab.SNG vytvoril pre výstavu webovú aplikáciu Filla Fulla Chat (www.fillafulla.sng.sk), ktorá používateľom predstaví životné príbehy a tvorbu oboch umelcov prostredníctvom simulovaného rozhovoru. Používatelia budú môcť „chatovať“ s Emilom Fillom a Ľudovítom Fullom, vyberať z predpripravených tém a otázok a sledovať vzájomné dialógy a konfrontácie umelcov. Filla a Fulla budú používateľom v rámci konverzácie zdieľať svoje diela a vzácne archívne fotografie súvisiace s ich životmi.

Emil Filla: Zátiší s mandolínou. 1926. Súkromná zbierka
Emil Filla: Zátiší s mandolínou. 1926. Súkromná zbierka

Biografie autorov

Emil FILLA | 4. 4. 1882 Chropyně – 6. 10. 1953 Praha

Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti medzivojnovej avantgardy a českého umenia prvej polovice 20. storočia. Intenzívne kontakty so súdobým európskym umením z neho urobili vedúcu postavu mladého českého umenia, radikálne účtujúceho s tradíciami. Ako zjavenie na mladého umelca zapôsobila pražská výstava Edvarda Muncha (1905), ktorá podnietila jeho záujem o expresionizmus. Spolu s Ottom Gutfreudom patril k prvým umelcom, ktorí v Čechách po roku 1911 adaptovali poetiku analytického a syntetického kubizmu nadviazaním na tvorbu Pabla Picassa a Georgesa Braquea. Neskôr prehodnocoval odkaz a koncept kubizmu obohatením o štúdium starých majstrov, ale i surrealistické podnety smerom k novej expresii.

Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1903 – 1906, prof. František Thiele, Vlaho Bukovac). Bol členom skupiny Osma (rozhodujúci význam mala jeho účasť na výstavách v rokoch 1907 a 1908), Spolku výtvarných umelcov Mánes (od 1909). Pred prvou svetovou vojnou veľa cestoval po Európe, roku 1911 sa jeho záujem sústredil na Paríž, predovšetkým na kubizmus, v Čechách sa podieľal na vytváraní organizačného zázemia (Skupina výtvarných umělců a Umělecký měsíčník).

Emil Filla: Dívka s kyticí. 1934. Súkromná zbierka
Emil Filla: Dívka s kyticí. 1934. Súkromná zbierka

Po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel do exilu, žil v Holandsku, kde tiež študoval diela holandských majstrov 17. storočia, zapojil sa do zahraničného odboja a po skončení vojny pôsobil ako diplomat. V roku 1920 sa vrátil do Prahy, venoval sa tvorbe, organizačnej, publicistickej a umelecko ‑teoretickej činnosti (Otázky a úvahy, 1930; O svobodě, 1947; O výtvarném umění, 1948 a ďalšie). V predvečer rozbitia ČSR svojou tvorbou symbolicky reagoval na rastúce nebezpečenstvo fašizmu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny ho zatkli, bol väznený v koncentračnom tábore Dachau, neskôr v Buchenwalde (1939 – 1945), odkiaľ sa vrátil s podlomeným zdravím. Po návrate bol menovaný profesorom Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe, štát mu ako formu uznania prepožičal krídlo zámku v Peruci (1947), kde umiestnil časť svojich bohatých zbierok umenia.

V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch sa venoval veľkoformátovým kresbám na motívy slovenských ľudových piesní a „realistickej“ krajinomaľbe, ktorú spájal s podnetmi z čínskeho tušového maliarstva (cyklus krajín z Českého stredohoria). Zo stalinistických pozícií bol často podrobovaný ideologickej kritike. Po jeho smrti venovala jeho manželka Hana štátu časť Fillovej neskorej tvorby (v zbierke Galérie Benedikta Rejta v Lounoch).

Emil Filla: Zápas (Nacismus III.) 1937. Moravská galerie v Brně
Emil Filla: Zápas (Nacismus III.) 1937. Moravská galerie v Brně
Emil Filla: Zápas / Herakles osvobozuje Promethea ze spárů orla. 1937. Západočeská galerie v Plzni
Emil Filla: Zápas / Herakles osvobozuje Promethea ze spárů orla. 1937. Západočeská galerie v Plzni
Emil Filla: Bude vojna, bude. 1939. Národní galerie v Praze
Emil Filla: Bude vojna, bude. 1939. Národní galerie v Praze
Emil Filla: Buchenwald. 1947. Západočeská galerie v Plzni
Emil Filla: Buchenwald. 1947. Západočeská galerie v Plzni
Emil Filla: Keď som išiel cez ten les... 1951. Slovenská národná galéria, Bratislava
Emil Filla: Keď som išiel cez ten les... 1951. Slovenská národná galéria, Bratislava
Emil Filla: Lovoš – Režný Újezd. 1949. Galerie hlavního města Prahy
Emil Filla: Lovoš – Režný Újezd. 1949. Galerie hlavního města Prahy

Ľudovít FULLA | 27. 2. 1902 Ružomberok – 21. 4. 1980 Bratislava

Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenského umenia 20. storočia. Jedinečným spôsobom spojil podnety európskeho avantgardného maliarstva s inšpiráciami slovenským ľudovým umením, ikonopisnou maľbou, stredovekým nástenným maliarstvom, ako aj detským výtvarným prejavom. Výsledkom bol originálny výtvarný jazyk, ktorý sa vyznačoval syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou. Od doktríny „absolútnej maľby“, o ktorú sa usiloval počas prvého vrcholu svojej tvorby začiatkom tridsiatych rokov, sa Fulla obrátil k tradičnejšie postavenej téme slovenského maliarstva, k hľadaniu a vyjadreniu národného mýtu.

Študoval na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave (1921 – 1922), na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (1922 – 1927, prof. Arnošt Hofbauer, František Kysela). Po roku 1927 pôsobil pedagogicky na Slovensku, v rokoch 1929 – 1939 ako profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave založenej podľa vzoru nemeckého Bauhausu. Do tohto obdobia patrí aj jeho plodná spolupráca s Mikulášom Galandom okolo prvého a jediného manifestu slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932). Od tridsiatych rokov 20. storočia reprezentoval slovenské umenie na všetkých významných prehliadkach československého umenia v zahraničí. Za obraz Pieseň a práca získal roku 1937 Grand Prix na Medzinárodnej („svetovej“) výstave umenia a techniky v Paríži.

Ľudovít Fulla: Balóny. 1930. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Balóny. 1930. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok

V roku 1942 bol Fulla penzionovaný, od roku 1943 žil v Martine. V rokoch 1949 – 1952 bol vedúcim oddelenia monumentálno‑dekoratívneho maliarstva na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ musel z politických dôvodov odísť. Utiahol sa do ústrania a venoval sa ilustrácii, hlavne ilustrovaniu Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí (vydaných ako Slovenské rozprávky). V rokoch 1956 – 1962 žil v Žiline, kde si zriadil osobnú galériu; v tomto období sa začala postupná rehabilitácia jeho tvorby. Druhýkrát bolo Fullovo dielo medzinárodne ocenené na EXPO '58 v Bruseli.

Od roku 1962 žil a tvoril v Ružomberku. V rokoch 1969 a 1977 daroval štátu rozsiahlu časť svojej umeleckej tvorby ako protihodnotu za postavenie Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku (verejnosti sprístupnená roku 1969, v správe SNG). Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, scénografii a knižnej ilustrácii, niektoré diela boli realizované ako gobelíny.

Ľudovít Fulla: Hračky. 1930. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Hračky. 1930. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok

Vypožičiavatelia

Za zapožičanie diel a reprodukčných práv ďakujeme:

  • Galerie Benedikta Rejta, Louny
  • Galerie hlavního města Prahy, Praha
  • Galerie Zdeněk Sklenář v Praze, Praha
  • Krajská galerie výtvarného umění ve Zlíně, Zlín
  • Moravská galerie v Brně, Brno
  • Národní galerie v Praze, Praha
  • Slovenská národná galéria, Bratislava
  • STAR Gallery, Bratislava
  • Turčianska galéria v Martine, Martin
  • Západočeská galerie v Plzni, Plzeň
  • Zbierka Linea, Bratislava
  • Zoya Gallery, Bratislava
  • súkromní zberatelia v Čechách a na Slovensku
Ľudovít Fulla: Kompozícia. Okolo 1930. Súkromná zbierka
Ľudovít Fulla: Kompozícia. Okolo 1930. Súkromná zbierka

Sprievodný program výstavy

Nedeľa 22. 7. | 16.00 | vstup voľný

Siesta v galérii: FILLA – FULLA: Osud umělce | Osud umelca

Nedeľný lektorský výklad priblíži tvorbu dvoch významných osobností českého a slovenského umenia 20. storočia Emila Fillu a Ľudovíta Fullu. 

Štvrtok 28. 7. | 19.00 – 20.00 | vstup voľný

Kurátorský výklad: FILLA – FULLA: Osud umělce | Osud umelca

Výklad kurátorky Kataríny Bajcurovej v rámci programu oslavy 70. výročia založenia SNG.

Ľudovít Fulla: Drak (Šarkan). 1930. Slovenská národná galéria, Bratislava
Ľudovít Fulla: Drak (Šarkan). 1930. Slovenská národná galéria, Bratislava
Ľudovít Fulla: Požehnanie statku. 1932. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Požehnanie statku. 1932. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Pieseň a práca. 1934 – 1935. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Pieseň a práca. 1934 – 1935. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Ukrižovanie. 1939. Slovenská národná galéria, Bratislava
Ľudovít Fulla: Ukrižovanie. 1939. Slovenská národná galéria, Bratislava
Ľudovít Fulla: Jánošík na bielom koni. 1948. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Jánošík na bielom koni. 1948. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Braček Jelenček (ilustrácia k Slovenským rozprávkam). 1952. Slovenská národná galéria, Bratislava
Ľudovít Fulla: Braček Jelenček (ilustrácia k Slovenským rozprávkam). 1952. Slovenská národná galéria, Bratislava
Ľudovít Fulla: Západ slnka v Turci I. (Prvý mráz). 1951. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Západ slnka v Turci I. (Prvý mráz). 1951. SNG – Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok
Ľudovít Fulla: Zátišie s krčahom. 1950. Súkromná zbierka
Ľudovít Fulla: Zátišie s krčahom. 1950. Súkromná zbierka
Ľudovít Fulla: Betlehem (Vianoce, Narodenie). 1950. Súkromná zbierka
Ľudovít Fulla: Betlehem (Vianoce, Narodenie). 1950. Súkromná zbierka

Informácie o ďalších programoch budú zverejnené v programových bulletinoch a na www.sng.sk

Poloha na mape

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím