Berger

Monografický výstavný a edičný projekt premiérovo predstavuje tvorbu maliara Jána Bergera (*1944) na pôde Slovenskej národnej galérie. Na domácej scéne zastupuje autor zdanlivo tradicionalistickú polohu klasického maliarskeho média. Jeho umelecký program je postavený na vizuálnej interpretácii banálnej reality, vlastných skúseností, životných pocitov, situácií a vnemov. Tieto zažité a odpozorované fragmenty skutočnosti autor v zdĺhavom maliarskom procese vzájomne prepája. Prostredníctvom farebných plôch, škvŕn a nesúvisiacich detailov vytvára samostatný obrazový jazyk, s novou, autentickou vizuálnou kvalitou.

Výstavný projekt si kladie za cieľ reinterpretovať Bergerovu tvorbu a ponúknuť iný pohľad na dielo dlhoročného profesora bratislavskej VŠVU. Predstaviť ho v širšom kontexte a zároveň potvrdiť špecifickú pozíciu maliarskeho média v práve prebiehajúcom storočí. Táto „nová optika“ navráti do pozornosti diváka niektoré kategórie, ktoré sa z diskurzu súčasného umenia v nedávnej minulosti vytratili. Namiesto redukcie bude v centre záujmu komplexnosť; oproti odosobneniu zas postavená individuálna výpoveď a autenticita.

Samotná výstava predstavuje prierez tvorby autora s dôrazom na rané – naivizmom ovplyvnené práce, ktoré v minulosti ostávali na okraji pozornosti domácej umenovedy. Ukazuje sa, že komplexnosť Bergerovho autorského programu oslobodzuje jeho maľbu od diktátu chronológie – aj preto je jeho prezentáciu možné poňať ako vizuálnu meditáciu a nie ako tradičný výstavný formát solo show.

Základné tematické vymedzenie ako zátišie a krajina (teda interiér alebo exteriér) či všeobecnejšie – abstrakcia verzus figurácia, nie sú pre uvažovanie o Bergerovej tvorbe relevantné. Ako maliar sa často hýbe na hrane – uvedomuje si, že v procese tvorby sú potrebné „pohyby do strán, vybočenia i zvraty“. Aj keď to nie je na prvý pohľad zrejmé, rád prekračuje hranice – rozvíja neraz až absurdné koloristické hry, ale aj veľké epické deje. Krajiny komponuje ako zátišia, a naopak zátišia stavia ako krajiny. Ako sám hovorí, neustále osciluje medzi čitateľnosťou a abstrakciou. Priznáva, že pri tvorbe zabúda na kompozíciu, dokonca ju vedome opomína – chápe ju skôr ako prekážku obrazovej výstavby, nie ako jej základný kameň. Sám hovorí o istej tematickej, resp. motivickej nesúrodosti, ktorá môže nastať, ak sa stratia isté jemné nitky súvislostí. Aj napriek tomu sa jeho diela dopĺňajú vo vzácnej, ale nie v nudnej či vo vynútenej jednote vizuálnej výpovede. Podobne ako pri staromajstrovských kompozíciách sa súvislosti medzi jednotlivými plánmi, ktoré u Bergera vlastne fyzicky ani neexistujú, rozvíjajú dynamicky. Sprevádza ich špecifická scénickosť a takmer kinematografická kvalita. Vzťah figúry a pozadia sa rozvíja v jednotlivých častiach obrazovej plochy – vo výjavoch sa v jednom momente prelínajú rôzne typy priestoru, ale aj pohľadu zároveň – celok, detail, švenk...

Maľba, resp. jej proces, sa v Bergerovom prevedení javí ako zvláštny spôsob poznávania – cítenia a videnia, ktorý je sám o sebe dôležitejší ako vlastný akt tvorby. Samotný proces či – ako hovorí sám autor – zrenie témy má prednosť pred konkrétnym výsledkom. Obsedantné, najmä v neskorších rokoch, premaľovávanie existujúcich stavov (intervencie do hotového organizmu) to potvrdzuje. Motívy narastajú priberaním – Berger má jednoducho v povahe dopovedávať. Súvisí to s potrebou zmieriť sa s tým, čo vidí (väčšinou pridáva), ale možno aj s istou osobnou predispozíciou – neschopnosťou obstáť v blízkosti stredu, s nutkavou akumuláciou obrazov a vizuálnych stôp, s trvalým horror vacui.

Bergerova citlivosť, jeho obrazová inteligencia a neutíchajúci záujem o svet sa niekedy (vlastne prednostne) vysvetľovali ako staromilský a jednoznačne retrográdny poklesok. Ako keby invencia a predstavivosť mali byť v 20. a 21. storočí opovrhnutia hodným a prekonaným stavom. Akoby sa zabúdalo na silné, čisto maliarske výpovede, ktoré naprieč storočiami uchovávali pre ľudstvo zdanlivo banálne, no intenzívne momenty. Berger aj dnes, v čase postinternetu, zosobňuje to, čo je na maliarstve živé. Potvrdzuje, že maľba ako historická disciplína má stále, napriek mnohým výhradám, isté privilégiá. Vlastne dokladá jej nadčasovosť – potvrdzuje, že ešte aj dnes dokáže v ľuďoch evokovať túžbu zúčastňovať sa na sprostredkovanej kráse života a sveta.

Výstava v Slovenskej národnej galérii je netradičnou maliarskou prehliadkou. Diela nie sú radené chronologicky a s výnimkou umelcových autoportrétov ani tematicky. Kurátorský výber predstavuje kľúčové maliarske diela autora od 70. rokov po súčasnosť, inštalované v intuitívnom súzvuku farieb, tvarov a motívov naprieč umelcovou tvorbou. Výsledkom je silný vizuálny zážitok, ktorý sa rozvíja v rôznych kadenciách, necháva vyniknúť Bergerove maliarske kvality a umožňuje návštevníkovi precítiť umelcov spôsob videnia, poznávania a zaznamenávania sveta.

K výstave vychádza 180-stranový slovensko-anglický katalóg s názvom BERGER, s úvodnou štúdiou kurátoky Niny Gažovičovej a obsiahlym rozhovorom Mateja Fabiana s autorom. Obrazová príloha mapuje nielen maliarsku tvorbu umelca, ale prináša aj výber z menej známych prác na papieri. Minimalistický grafický dizajn katalógu vytvorila Ľubica Segečová.