BRUTUS 2025 - výsledky ôsmeho ročníka anticeny za architektúru

Každoročnú žatvu architektonických cien otvára architektonická “anticena BRUTUS". Porota zasadla. Výsledky jubilejného ôsmeho ročníka sú známe. Prinášame horúcu informáciu priamo z kuchyne vyhlasovateľa:

“Dobrý úmysel je dláždený cestou k Brutusovi.” Joseph Y. Glenn

Tak ako každý rok, aj tento otvára žatvu tradičnej prehliadky architektonických cien “anticena BRUTUS". Medzinárodná porota renomovaných odborníkov a odborníčiek zasadla. Ôsmy ročník anticeny je symbolom rovnováhy medzi duchovným a materiálnym, dávaním a braním. Čo nám rok 2025 v architektúre dal, sa dozvieme už vo štvrtok na galavečere 24. ročníka CE ZA AR. Čo nám vzal? To sa dozviete teraz.  

Anticena vyhlasovaná anonymným profesionálstvom, ktorá parazituje na CE ZA AR - Cene za architektúru Slovenskej komory architektov, vyhlasuje výsledky ankety o podpriemerný, neinovatívny a neekologický počin v domácej architektonickej tvorbe. Anticenu svojpomocne každoročne vyhlasuje neformálne obecenstvo architektúry, uviedla menovaná hovorkyňa ceny, kurátorka Zuzana Duchová. V priebehu leta nominovala verejnosť prostredníctvom online formulára a orálne podaných nominácií celkovo 42 fenoménov, žiaľ, podpriemernej kvality. Veríme, že výsledky sa opäť zapíšu do análov. 

BRUTUS sleduje počiny v oblasti verejných stavieb, predovšetkým investícií z verejných zdrojov, a tiež procesy stavebnej činnosti a mestského rozvoja vo verejnej správe a samospráve. Sleduje verejné priestranstvá a stav uvažovania o verejnom priestore. Takisto rekonštrukcie, obnovu a adaptáciu budov, najmä v oblasti kultúrneho dedičstva pri výzvach dneška, akou je i zásadná konsolidácia moci, či zmena klímy. BRUTUS sa zaujíma o krajinu, urbanizmus, infraštruktúru a rozvoj ale poukazuje aj na nerozvoj. BRUTUS však predovšetkým pozoruje problematické spoločenské kontexty, dopadajúce na verejný priestor, bývanie a vývoj životného prostredia miest. 

Z archívu uplynulých ročníkov, z ktorých zjavne nevyplynulo žiadne ponaučenie, spomeňme fasádu niekdajšieho hotela Danube v Bratislavskom podhradí (stále je tam!), vrcholne nekultúrny počin zbúrania Meriny v Trenčíne (navždy preč) alebo vybudovanie vyhliadkovej veže na Štrbskom plese  (stále je tam!). 

Cieľom anticeny za architektúru BRUTUS je ukázať architektúru a jej autorov a autorky, ktorých výsledná práca demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku (negácia štatútu medzinárodnej Pritzkerovej ceny za architektúru). Ďakujeme na tomto mieste tým, ktorých tieto riadky necharakterizujú. 

Zmarená súťaž roka na SNM
…zabudla, že bez architektúry niet kultúry

Miesto oslavy národného múzea sme dostali súťaž, ktorá pripomína skôr test trpezlivosti architektonickej obce. Vízia, ktorá sa rozplynula ešte skôr, než stihla nadchnúť. Záujemcov bolo dosť, nápadov tiež. Ale proces sa zamotal do pravidiel, výhovoriek a odkladov. Vedenie SNM v náročnom salto mortale predviedlo nevídanú kreativitu v kategórii „Ako zničiť súťaž ešte pred jej ukončením“. Slovenské národné múzeum pod vedením týmto otvorene pohŕda prácou mnohých, ktorí v dobrej viere vložili svoj čas a talent do návrhu obnovy Národného múzea, ktoré dnes zďaleka nevyzerá ako erbová pamäťová inštitúcia.   

Verdikt poroty BRUTUS: Ministerstvo kultúry SR opäť dokázalo, že dokáže… nič. Historická budova však stojí, čaká, chátra – a spolu s ňou chátra aj dôvera v transparentnosť architektonických súťaží a obnovu Slovenska.

 
Duchovný rozmer… SNG

Pri Ministerstve kultúry SR ešte bohužiaľ ostaneme. Tragický príbeh Národnej galérie pokračuje dejstvom „Králik v klobúku“. Tento príbeh o bezduchosti rozpráva, ako sa zo symbolu erbovej inštitúcie a jej jedinečného sídla, na ktorý sme mali byť prečo právom pyšní doma a získavali uznanie v zahraničí sa zmenili za jediný rok na nepozanie. Dnes dom duchov sa stáva symbolom našej súčasnosti… prázdne steny, demontované diela, silné slová a slabé činy. 

Verdikt poroty BRUTUS: Vulgárnosť, arogancia a hrubosť sú jediným oblekom nahého cisára. Všetko za peniaze daňových poplatníkov a pod záštitou vlády SR. Dokedy sa dá toto tolerovať?   

Zaniknuté navštívenie z Hrabušíc

Na Spiši zvalili dom, ktorý musel zaujať každého kto prechádzal cestou do Slovenského raja. Experimentálna vila s bohatým príbehom troch bratov rodu Fifík, ktorí opustili svoju vlasť aby za zarobené peniaze v Amerike si doma postavili dom ako z iného sveta. Písal sa rok 1960 a Hrabušice navštívila architektúra, ktorú jeden z bratov navrhol úplne sám bez architekta. Dielo, ktoré právom fascinovalo už fascinovať nebude. A tak máme ďalší dokonalý príklad našej národnej stratégie k vlastnej pamäti a k plodom vlastnej práce. Krajina, v ktorej si čoskoro nikto nebude pamäť, čo bolo včera, bude rajom pre všetkých, ktorí si neprajú lepší zajtrajšok pod heslom: "Z histórie sa predsa nenajeme, ani nevytvoríme parkovacie miesta". 

Verdikt poroty BRUTUS: Porota sa jednomyseľne zhodla, že zbúranie experimentálnej vily rodu Fifíkovcov je učebnicový príklad nášho vzťahu k vlastnej pamäti. Dom, ktorý mal všetko – silný príbeh, nápadité prevedenie a neodolateľný šarm outsidera – dostal namiesto obnovy rozsudok smrti bagrom.

Obľubená kategória - Dilemy esteteiky verejného priestoru 

Bánovce

V Bánovciach nad Bebravou sa rozhodli, že potrebujú osviežiť verejný priestor. Namiesto dobre cielených investícií do revitalizácie tu však povolali Sprejera frajera. Aj bez falošných fúzov a pasov sa pán Patrik Milanovič postaral o vskutku zaujímavý počin na hrane zákona. Za výdatnej podpory pána primátora mesta sa pochválili novým atraktívnym vizuálom “betónových múrov a stĺpov”. Škoda, že v zápale odvahy, talentu a energie nerozpoznali, že steny boli reliéfne, a stĺp sochou holubíc mieru od sochára Jozefa Fizla. Títo dnes nežijúci autori dekády nazad priniesli umenie do fádnych zákutí bánovského sídliska. Estetika bez kontextu formou „umeleckého gesta z pera uličného umelca“ ukazuje, že cit pre verejný priestor sa často redukuje na rýchle a lacné riešenia. Akoby bolo jedno, čo sa do priestoru vloží – hlavne, že „niečo bude“.

Verdikt poroty BRUTUS: „Bánovske intervencie“ sú ukážkou toho, ako necítlivosť k estetike verejného priestoru môže degradovať hodnotu miesta a vytvoriť nechcený symbol mesta. Je to paradox: snaha o posilnenie identity skončila jej znevážením. Pamätajte: cesta k Brutusovi je dláždená dobrými úmyslami – vlajka v Bánovciach je toho farebným dôkazom. Žiadame o navrátenie diel do pôvodného stavu!

Nivy 

Nivy už tradične vyvolávajú (cestovateľské) vášne. Je len málo stavieb, ktoré sa v BRUTUSovi objavujú pravidelne. Na absenciu kvality tejto autobusovej “stanice” sme upozornili už v roku 2021. Autobusová stanica Nivy mala byť vlajkovou loďou modernej Bratislavy – spojenie dopravy, obchodu a verejného priestoru. Veľkolepé otvorenie, pompézne PR, lesk a sklo. A sotva sme si stihli odfotiť prvé selfie na eskalátoroch, už prichádza správa: ideme prestavovať, redukovať funkciu stanice v prospech nákupných plôch. Nivy ukazujú, že keď ide o peniaze, verejný záujem je len dymovou clonou zakrývajúcou skutočné ambície. Účel ani verejný priestor nie sú na Nivách pre ľudí. 

Verdikt poroty BRUTUS: Je rok 2025 a je načase prestať snívať o lepšej minulosti a bez prekvapenia prijmime fakt, že z autobusovej stanice čochvíľa neostane ani jedno nástupište a na miesto autobusu budeme čakať v rade na čerstvo dopečené pečivo.

BRUTUS proste miluje vyhliadky - tento rok: Vyhliadková veža Stebnická Magura

Výhľad, ktorý by mal otvárať obzory, tu zatvára oči. Monument, ktorý pripomína viac monumentálnu chybu než odvážny počin. Rovnako aj tu platí, že dobrý úmysel nepadol na dobrú stranu. Ambícii obnoviť zaniknutú romantickú vežu zo začiatku 20. storočia chýba rešpekt voči kontextu miesta, ale hlavne cit v prevedení materiálu a detailu v absolútnej absencii remesla. Veža pôsobí ako „lacná turistická atrakcia”  - betónový monolit obalený v dreve je gýčom. V prostredí kultúrnej krajiny Šariša si dovoľuje napodobniť niečo, čo už raz zmizlo — lenže bez historickej autenticity.

Verdikt poroty BRUTUS: Projekt sa vydáva za obnovenie Berzewiczovej veže, ale výsledok pôsobí skôr ako karikatúra architektúry než ako pamätná hodnota. Materiály, konštrukcia či estetika dokladajú skôr tematický lunapark než historický odkaz.

PS: V rámci konsolidácie sľubujeme, že v blízkej dobe predstavíme nové logo. Ambícia nestojí nič a predsa všetko.