Suť na park prebiehajúca realizácia v areáli Novej Cvernovky

Nová Cvernovka je komunita ľudí pôsobiacich v kultúre, umení, kreatívnom priemysle a mimovládnom sektore.  Momentálne v budove funguje 80 ateliérov a prevádzok, čo je dokopy viac ako 300 ľudí. Sídli v budove bývalej  Strednej priemyselnej školy chemickej v Bratislave. Na ulici Februárového víťazstva 78 (teraz Račianska) začala svoju činnosť v roku 1951 ako Podniková škola pri CHZJD v budove, ktorú navrhol architekt Vladimír Karfík. Škola však svoju činnosť ukončila, budova s areálom chátrala v správe BSK.

Začiatkom leta 2016 sa najprv ateliéry presťahovali zo starej Cvernovky na Páričkovej do bývalého internátu spojeného s priestormi bývalej Strednej priemyselnej školy chemickej, ktorú bolo treba počas leta vypratať a následne od septembra rekonštruovať. Zničená budova sa vypratávala svojpomocne počas brigád. Rekonštrukcia sa podarila v rekordnom čase za deväť mesiacov. V priebehu rekonštrukcie však ostalo z bývalej školy asi 300-tisíc kubických metrov sutín. Ateliérov sa začala bytostne dotýkať otázka stavebného odpadu. Časť odpadu sa podarilo zrecyklovať už počas rekonštrukcie, ale časť skončila na dvore za školou. Keď sa začali noví nájomcovia zaujímať o to, koľko by stál odvoz a ako by sutiny skončili, zistili, že v podstate počkajú na ďalšie generácie na inom mieste.

Festival Nasuti
Od začiatku fungovania v nových priestoroch artikulovala nadácia ambíciu byť spoločensky a ekologicky zodpovední. Proces vysporiadavania sa so stavebným odpadom začal – ako inak – kreatívne. V roku 2018 vznikol v priestoroch Novej Cvernovky z iniciatívy kurátorky Diany Klepoch Majdákovej Nasuti, prvý festival súčasného umenia s enviromentálnym zameraním. Spája kreativitu, umenie, dizajn, inovácie a ekologické myslenie. Zámerom festivalu je zvyšovať povedomie o aktuálnych ekologických problémoch a riešeniach.

Park
V bratislavskom Novom Meste v areáli Novej Cvernovky vznikná na základe diskusie a uplatňovania maximálne ekologických a šetrných princípov nový unikátny verejný park na ploche viac ako 8 200 štvorcových metrov. Park bude verejne prístupný, s čím súvisí aj plánované odstránenie múru s oplotením oddeľujúcim areál od ulice. V pláne je tiež vybudovanie cyklotrasy. V novej podobe parku vzniknú pobytové plochy, miesta pre dočasné aj trvalé umelecké inštalácie, terasa priliehajúca ku gastro funkciám umožňujúca organizáciu kultúrnych podujatí.

Suť, odpad z jednej stavby je možné vnímať aj ako stavebný materiál vhodný na recykláciu a novú výstavbu. Použitím certifikovaných strojov (triedičky a drvičky) a procesom triedenia, drvenia a dotriedenia sa získalo na jar 2020 niekoľko frakcií finálnych materiálov – vysokokvalitný recyklát. Zmesi frakcií sa použili na plochy v budúcom parku ako mlat – je to prírode blízky spevnený povrch, ktorý prepúšta vodu, je neustále vlhký, čiže vyparovaním sa vytvára príjemná mikroklíma.

Tomuto procesu predchádzal výskum, ktorý bol realizovaný aj v súvislosti s medzinárodnou výstavou Human by Design, pod hlavičkou Slovenského centra dizajnu, ktorá sa konala v roku 2019. Ústredným motívom vystaveného modelu bol tzv. suťostroj či suťobajk, svojpomocne a recyklovaním vytvorený mechanizmus na triedenie sute poháňaný ľudskou energiou. Úspech celého projektu nezávisí najviac na materiálovom výskume, ktorý už ukazuje dobré výsledky, ale v motivovaní ľudí - členov kultúrnej komunity, ktorej migrácia a nároky stoja za vytvorením kopy nepotrebného materiálu.

Proces projekčných príprav trval mesiac. Počas tohto mesiaca bola vybraná stavebná firma s certifikovanými strojmi a na základe odporúčaní konzultovaný celý proces s doc. Ing. Karlom Zlatuškom, CSc., Česká zemědelská univerzita v Prahe. Harmonogram prác vychádzal z nemeckej normy DIN pre tvorbu poľných ciest. Ide o najmenej invazívne spevnenie povrchu, ktoré je najšetrnejšie k prírode. Určila sa presná skladbu zrna od prachu po väčšie komponenty s rozmermi 32 mm. Bežne sa tento typ ciest buduje v parkoch, za použitia čerstvo vyťaženého granitu. Materiál v Novej Cvernovke pozostával z betónu, tehál a keramiky, ktorý bolo treba ešte vopred ručne vytriediť. Kameň má porovnateľnú trvácnosť na tieto účely, unikátnou bol však proces regenerácie materiálu na mieste ako prvotného stavebného materiálu. V neposlednom rade sa tak dá predísť logistickým prestojom v procese stavby – všetok materiál sa totiž nachádzal bezprostredne v areáli a žiadny dodávateľ nemeškal.

Ako rozšíriť recyklované stavebníctvo
V zmysle adaptačných opatrení na klimatické zmeny pribudnú kosené a nekosené trávnaté plochy, záplavová lúka a zvýši sa množstvo stromov. Spoločnosť zatiaľ podobným projektom vo veľkom neverí, neverí tomu pre istotu ani legislatíva, pretože také materiály jednoducho zatiaľ nepozná. To, že legislatíva sa neprikláňa k experimentom je dané aj tým, že musí ochraňovať a garantovať bezpečnosť. Pohodlnejšie je ísť jednoduchšou a vyskúšanou cestou, teda stavať nanovo od nuly. Pri recyklácii budov treba brať do úvahy mnohé individuálne faktory a veľa procesov sa vopred ťažko odhaduje. Treba na to počiatočnú časovú a finančnú investíciu, ktorá sa však vráti. Možno o pár rokov to bude normálne, že niekto niečo zbúra a sused z toho vedľa postaví dom.

Tento príklad je príkladom dlhej a namáhavej cesty, veríme však, že výsledok bude stáť za to a posunie mnohých návštevníkov i kolegov k hľadaniu svojich individuálnych a funkčných ekologických alternatív. Výsledok cesty k novej budove môže byť pri akomkoľvek – ekologickom, či „klasickom“ postupe, zdanlivo rovnaký, rozdiel je však v dbaní o budúcnosť, väčšej trvácnosti riešení, v konečnom dôsledku aj šetrenia zdrojov – materiálnych i finančných.

Vedúci projektu: Juraj Hariš & Lukáš Radošovský
Architektúra: 2021 Architekti + LABAK

Viac informácií o projekte nájdete na webe.