Výstupy z workshopu WhatCity? - Fórum Naša ulica

Naša ulica

Komplexné riešenie ulíc – ako zlepšiť životný priestor v meste?

Verejný priestor na Slovensku potrebuje koncepčné riešenia. Potrebuje pravidlá, ako navrhnúť dopravu, zeleň a služby, aby bolo spoločné prostredie príjemné a zároveň bezpečné pre všetkých. Zatiaľ čo Praha má svoj manuál tvorby verejných priestorov a podobné pravidlá pripravuje aj Brno, Bratislava na svoju víziu stále čaká. Konferencia a workshop WhatCity? ukážu proces, ako k plánovaciemu dokumentu dospieť.

Väčšina slovenských ulíc myslí aj v 21. storočí predovšetkým na automobily. Nie sú príjemné na pobyt. Vodiči viaznu pod tlakom dopravy v zápchach. Skracujú si cestu centrom mesta, pretože niekedy je to najrýchlejšie. Parkujú na chodníkoch, pretože inde nie je dosť miesta. Chodci si musia komplikovať cestu podchodmi, nadchodmi a zle vyznačenými priechodmi. Cyklisti sa musia púšťať do rizika na krajoch rušných ciest, určených hlavne pre autá. Hromadná doprava nie je dostatočne previazaná a efektívna.

O takýchto uliciach sa dnes hovorí, že sú to „nekompletné ulice“. Takzvané „complete streets“ sa stali bežným pojmom najneskôr na začiatku tohto tisícročia, kedy sa rovnovážny prístup k rôznym spôsobom dopravy utriedil do systematického spôsobu uvažovania o dizajne ulíc. Najlepšie mestá pre život premýšľajú, ako presvedčiť ľudí, že nechať auto doma sa oplatí. Buduje sa efektívnejšia hromadná doprava, vzniká príjemnejšie prostredie pre chodcov aj cyklistov. Reguluje sa rýchlosť automobilov v centre, alebo sa automobily z historického centra odkláňajú úplne. Premýšľa sa nad príjemným prostredím a občianskou vybavenosťou.

Štúdie zo sveta potvrdzujú, že to má priaznivý vplyv na zdravie obyvateľov, ich fi nancie aj mestské rozpočty. Otázka preto nie je, či zaviesť princípy „kompletných ulíc“ aj do slovenských miest, ale ako k ním dospieť. Odpoveď na to hľadali účastníci konferencie a workshopu WhatCity? v Starej tržnici 27. a 28. januára 2016.

Zahraniční experti ponúkli v prednáškach inšpirácie a príklady dobrej praxe. Na programe bola diskusia s účasťou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Iva Nesrovnala. A workshop mal za cieľ sformulovanie konkrétnych odporúčaní pre plánovanie verejných priestorov Bratislavy a predložiť ich mestu.

Konferencia
Streda, 27. január 2016, Stará tržnica

5 zahraničných rečníkov:

Andreas Delleske (DE) Freiburg Vauban
Andreas Delleske stál pri vzniku prvej a najznámejšej štvrte bez áut v nemeckom Freiburgu. Tá sa stala modelom trvalo udržateľného bývania v ekologickom, sociálnom i kultúrnom ohľade.

Matt ijs van’t Hoff (NL) poradca STIPO
Pracuje ako poradca v holandskom konzultačnom tíme STIPO pre mestský rozvoj a stratégie. Urbanista Matt ijs van’t Hoff je spolueditorom publikácie The City at the Eye Level.

Zuzana Kuldová (CZ) IPR Praha
Zuzana Kuldová sa snaží skvalitňovať pražské verejné priestranstvá v rámci Kancelárie verejného priestory na Inštitúte plánovania a rozvoja hl. mesta Prahy (IPR). Architektonickej tvorbe se venovala v kanceláriách Bekkering Adams v Rott erdame a MOBA studio v Prahe, kde získala niekoľko ocenení v českých aj medzinárodných súťažiach, najmä prvé miesto v urbanistickej súťaži Plzeň – vnútorné mesto a ocenenie pre škôlku do Rigy alebo park v Gorizii.

Eva Kail + Clarissa Knehs (AT)
Eva Kail je viedenská urbanistka a špecialistka na zohľadňovanie rodového hľadiska v územnom plánovaní a participácii. Stála v pozadí viac ako 60 pilotných projektov bývania či dopravy. Od roku 1986 pracuje na viedenskom magistráte – Oddelení plánovania a obnovy mesta, kde sa špecializuje na „genderové plánovanie“. Spolu s Clarissou Knehs sa podieľala na plánovaní premeny Mariahilferstraße, ktorú možno označiť za „complete street“ aj ako pilotný projekt gender mainstreamingovej štvrte vo Viedni.

4 prezentácie + diskusia

Cyklus prednášok moderovala Milota Sidorová. Diskusiu moderoval Martin Burgr.

Diskusia:

Ivo Nesrovnal (primátor hlavného mesta SR Bratislavy), Dominika Belanská (Obchodná ulica a okolie, o. z.), Zuzana Kuldová (Institut plánování a rozvoje hl. m. Prahy), Jára Johnová (Pražské matky).

Workshop
Štvrtok, 28. január 2016, Stará tržnica

38 lokálnych participantov odborníkov na urbanizmus a plánovanie, mimovládnych organizácií
5 intezívnych hodín práce a diskusií
3 kľúčové témy
3 pracovné skupiny

Ciele workshopu:

1 Predstaviť strategické plánovacie dokumenty, využívané pri plánovaní a rozvoji verejných priestorov
2 Vytvoriť priestor pre diskusiu o stratégii verejných priestorov pre Bratislavu
3 Vytvoriť štruktúru takéhoto dokumentu pre Bratislavu a definovať proces, ktorý povedie k jeho príprave

Úvod workshopu

28. januára 2016 sa v rámci fóra WhatCity „Naša ulica“ uskutočnil poldenný workshop, na ktorom diskutovalo vyše 45 účastníkov a účastníčok v troch skupinách o nastavení strategických rámcov a príprave strategických dokumentov, ktoré by umožnili mestu Bratislava cieľavedome rozvíjať a spravovať svoje verejné priestory. V pestrom a reprezentatívnom zastúpení (predstavitelia magistrátu, architekti, aktivisti, experti, investori) sa 3 skupiny venovali nasledujúcim témam:

1. skupina - Stratégia rozvoja verejných priestorov

Facilitátor skupiny: Peter Guštafík, PDCS
Počet participantov: 10

Zhrnutie odporúčaní

Účastníčky a účastníci 1. skupiny prediskutovali možnosť prípravy stratégie v kontexte existujúcich dokumentov. Hlavné mesto SR Bratislava má k dispozícii viacero dokumentov, ktoré rámcujú tému verejných priestorov alebo s ňou súvisia – má spracovaný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý sa v súčasnosti aktualizuje, Stratégiu adaptácie na klimatické zmeny a ďalšie tematické dokumenty (Manuál umiestňovania trhových stánkov, Manuál osadzovania reklamných plôch) aj samotný Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy z roku 2007 v zneni zmien a doplnkov. Pripravené je tiež zadanie pre dokument „Urbanistická štúdia formovania verejných priestorov hlavného mesta Bratislava“ (2012), ktorý však doteraz nebol obstaraný. Na toto zadanie nadväzujú oblasti, ktoré spolu s FA STU doteraz rozpracovala hlavná architektka Ingrid Konrad. Ide o analýzu súčasného stavu verejných priestorov, stanovenie urbanistických ukazovateľov a analýzu 17 bratislavských námestí.

Čo by mala stratégia obsahovať?

Skupina sa zhodla na tom, že stratégia by mala obsahovať jednoznačné pomenovanie významu a účelu dokumentu – prečo má vzniknúť, na akú víziu (spoločenskú dohodu o smerovaní mesta) má nadviazať, prečo sú verejné priestory dôležité v kontexte rozvoja mesta.

Materiál by mal obsahovať popis súčasného stavu, ale aj budúceho potenciálu verejných priestorov, defi nície základných pojmov (verejný, poloverejný, polosúkromný priestor, verejné priestranstvo), ako aj typológiu verejných priestorov z z rôznych hľadísk (veľkosť, funkcia, vlastníctvo...) a pomenovanie užívateľov a aktérov verejných priestorov.

Bude tiež potrebné defi novať, na čo bude stratégia slúžiť, kto s ňou bude pracovať – môže byť napríklad inšpiratívnym, metodickým a návodným materiálom pre investorov či mestské organizácie. Optimálne by bolo, keby bola podkladom pre príslušné úrady (magistrát a MČ) pri posudzovaní aspoň väčších investičných zámerov. Potrebné je tiež zdôrazniť záväznosť dokumentu a potrebu jeho schválenia poslancami.

Princípy a východiská

V diskusii účastníci pomenovali rôzne východiská, ktoré treba zohľadniť pri rozvoji verejných priestorov a možno ich vnímať ako základné parametre, rámcujúce pohľad na kvalitu fyzického priestoru, možnosti jeho funkčného užívania i napĺňania sociálnych a iných aspektov vo verejnom priestore.

Potrebné bude pomenovať, čo určuje kvalitu verejného priestoru (napríklad množstvo a dostupnosť zelene, zabezpečenie infraštruktúry primárne pre pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu, prítomnosť živého parteru či systémové riešenie otázky parkovania) a zohľadniť nasledovné princípy:

► Bezpečnosť
► Bezbariérovosť a inkluzívnosť (verejné priestory aj pre ľudí so špeciálnymi potrebami)
► Zachovanie estetických a vizuálnych kvalít a atraktivity verejných priestorov
► Funkčnosť, dostupnosť a vzájomná prepojenosť verejných priestorov, definovaná aj na základe dochádzkových vzdialeností.

Akým procesom by mala stratégia vznikať?

Diskutujúci sa zhodli na tom, že je pri tvorbe stratégie potrebné nastaviť a zrealizovať proces zapojenia občanov. Do prípravy stratégie by mali byť zapojené aj jednotlivé odbory magistrátu a mestské časti, aby mohli spoluvytvárať víziu mesta a tak sa s ňou následne aj lepšie identifi kovať. Zaznelo tiež, že by bolo vhodné paralelne s prípravou stratégie aktualizovať zadanie pre dokument „Urbanistická štúdia formovania verejných priestorov hlavného mesta Bratislava“, ktorý by sa zaoberal metodikou a koncpeciou riešenia verejných priestorov na území celého mesta (vrátane všetkých častí). V skupine sa objavil návrh, aby sa toto zadanie aktualizovalo so zapojením odborníkov a participatívnym spôsobom.

2. skupina - Manuál verejných priestorov

Facilitátor skupiny: Zora Paulíniová, PDCS
Počet participantov: 15

Zhrnutie odporúčaní

V diskusii sa účastníci zhodli na tom, ako je dôležité pomenovať kontext (v akej situácii je manuál pripravovaný, na aké problémy a výzvy reaguje) a zároveň si vyjasniť účel dokumentu, teda čo je jeho cieľom a na čo bude slúžiť. Existujú rôzne možnosti využitia takého manuálu (produktový dizajn, technická správa komunikácií, riadenie mobility) a čím jasnejšie bude nadefi novaný účel, tým cielenejší môže byť materiál a väčší jeho dopad.

Kým sa stratégia venuje jasnému nastaveniu procesov v meste, manuál hovorí o tom, akým spôsobom navrhovať konkrétne veci v priestore. Môže byť návodom na použitie či príručkou, ale aj materiálom, ktorý sa stane platf ormou koordinácie kľúčových aktérov pri plánovaní a spravovaní verejných priestorov, pretože predstavuje jednoznačný názor mesta a dáva rámce aktivitám ľudí i mesta.

Ako príklad využitia (a zároveň zdôvodnenie naliehavej potreby) manuálu najmä ako regulačného nástroja sa objavila informácia o veľkých dopravných projektoch, ktoré sa v najbližšom období chystajú v Bratislave (modernizácie električkových radiál Karloveská, Ružinovská a Vajnorská, výstavba 2. etapy električky do Petržalky) a ktoré zásadne ovplyvnia okolitý priestor.

V skupine sa diskutovalo aj o tom, čo všetko má manuál obsahovať:

► Princípy ochrany verejného priestranstva
► Typológiu verejných priestorov a ich hierarchizáciu z hľadiska situovania v meste (ťažiskové parky, stromoradia, rozdiel medzi námestím a parkom, relevantné normy); špecifiká rôznych verejných priestorov, vrátane špecifík v jednotlivých mestských častiach, alebo špecifík novovznikajúcich verejných priestorov
► Základné regulatívy a normy, týkajúce sa verejných priestorov a súvisiacich tém (napríklad zelene)
► Zásady pešej dopravy, ktoré umožnia plynulú mobilitu, bezbarié rovosť a územnú spravodlivosť.
► Príklady odporúčaných a nevhodných dopravných riešení v uličnom priestore, odporúčaných riešení mobiliáru, dizajnu, povrchov, atď.
► Prepojenie verejných priestorov i zelených plôch tak, aby v meste vytvárali sieť verejných priestorov, ľahko dostupnú pre peších a cyklistov
► Priemet stratégie adaptácie na klimatické zmeny do rozvoja verejných priestorov, hlavne vo vnútornom meste – s cieľom chrániť nezastavané priestory, minimalizovať spevnené plochy
► Zohľadnenie rôznych skupín užívateľov, ktorí sú alebo potenciálne môžu byť v priestore prítomní s ohľadom na možnosti využitia priestoru či s cieľom posilniť pestrosť ich zastúpenia
► Princípy participácie a účasti užívateľov verejných priestorov pri ich plánovaní
► Problematiku identity, súvisiacej s verejnými priestormi

Ako materiál pripraviť?

Pri navrhovaní, ako pripraviť manuál sa väčšina skupiny zhodla, že je potrebné pracovať so zapojením všetkých relevantných oddelení a ľudí z magistrátu tak, aby bol manuál úradníkmi rešpektovaný a osvojený ako spoločný výstup.

Skupiny odbornej verejnosti, iniciatívy a združenia majú v Bratislave v tejto oblasti vysokú expertízu a skúsenosti; samospráva by s nimi mala viesť dialóg, napríklad vytvorením pracovných skupín so zastúpením rôznych aktérov v meste (podnikateľský sektor, občianske združenia), ktorí by sa stretali pri spoločnom stole a vyjasňovali si svoje problémy, potreby i názory. Zaznel aj podnet spolupracovať s mestskými časťami na vytváraní spoločného porozumenia, dokumentov a štandardov na verejné priestranstvá

V diskusii sa ozval návrh zvážiť spracovanie a vydanie českého manuálu aj pre Slovensko, čo by však podľa niektorých účastníkov mohlo znamenať nižšie stotožnenie sa s výstupmi, pretože by chýbala vyjasňujúca diskusia.

3.skupina - Kompetencie, kapacity, inštitucionálne zázemie

Facilitátor skupiny: Karolína Miková, PDCS
Počet participantov: 10

Zhrnutie odporúčaní

Po diskusii sa skupina zhodla na niekoľkých odporúčaniach, smerovaných najmä k politickej reprezentácii Hlavného mesta Bratislava, a to najmä vo vzťahu k primátorovi, členom relevantných komisií, ale aj širšie smerom ku poslancom.

Na úrovni mesta je v prvom rade potrebné verejne deklarovať víziu „Bratislavy – mesta pre všetkých,” ktorá zarámcuje ďalšie aktivity a projekty vo verejnom priestore (podľa možnosti nadviazať na PHSR). Účastníci pomenovali potrebu meniť Bratislavu na mesto, ktoré spolutvoríme pre chodcov, ľudí využívajúcich verejnú dopravu, cyklistov i motoristov. Očakávajú, že s takouto víziou sa vedia stotožniť ako primátor, tak aj poslanci a že ju aktívne budú deklarovať aj presadzovať pri reálnych rozhodnutia zastupiteľstva a úradu. Takúto víziu vnímajú ako zmenu paradigmy vo vnímaní verejného priestoru, ktorý nie je primárne limitovaný a defi novaný individuálnou automobilovou dopravou, ale je priestorom pre všetkých.

Následne účastníci pomenovali tri oblasti, v ktorých je nutná, ale aj možná relatívne rýchla zmena, ktorá umožní implementovať víziu: „Bratislava – Mesta pre všetkých.”

1 – OBLASŤ
Zmeniť metodiku dopravno-kapacitného posudzovania vplyvov veľkých investičných projektov tak, aby zohľadňovala záujmy všetkých užívateľov verejných priestranstiev a ulíc a aby nepreferovala osobnú automobilovú dopravu na úkor pešej, verejnej a cyklistickej dopravy i zelene. Zmena metodiky je v kompetencii magistrátu. Takáto zmena pravdepodobne vyžaduje aj zmenu súvisiacich, v súčasnosti platných technických noriem (napr. STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácii, STN 73 6056 Odstavné a parkovacie plochy cestných vozidiel, STN 73 6102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách).

2 – OBLASŤ
V nadväznosti na prijatie nového zákona o miestnych poplatkoch za rozvoj (Predpis č. 447/2015 Z. z. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj), sa otvára priestor pre Magistrát a/alebo Mestské časti, aby novým všeobecne záväzným nariadením (VZN) upravili výšku poplatku i účel a spôsob využitia prostriedkov získaných z novozavedeného poplatku za rozvoj. Pracovná skupina považuje tento nový zdroj fi nancií za ideálny na budovanie a rozvoj verejných priestranstiev a ulíc v duchu konceptu „zdieľaného priestoru pre všetkých“ či konceptu tzv. „complete streets.“ Keďže správcu poplatku za rozvoj v Bratislave určuje štatút mesta (pozri ods. 1 § 12 Predpis č. 447/2015 Z. z. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj) je dôležité takúto diskusii čím skôr iniciovať a na úrovni mesta vytvoriť spoločnú dohodu MČ o mechanizme využívania nového poplatku za rozvoj. Pracovná skupina odporúča následne spracovať metodiku využívania tohto poplatku na účely budovania kvalitných verejných priestranstiev. Takýmto spôsobom by sa mesto mohlo stať „developerom verejných priestorov,“ vrátane dopravy a parkov

3 – OBLASŤ
Spracovanie a zverejnenie jednotného a záväzného postupu posudzovania investičného zámeru. Pracovná skupina pomenovala potrebu vyjasnenia postupu posudzovania investičného zámeru a formulovania stanoviska mesta tak, aby výsledné stanovisko vznikalo po vydiskutovaní si čiastkových stanovísk jednotlivých odborov a oddelení mesta ako aj odborníkov z relevantnej mestskej časti. Účastníci pomenovali potrebu koordinovanej odbornej diskusie medzi subjektmi vyjadrujúcimi odborné stanovisko k investičnému zámeru napr. prostredníctvom novo vytvoreného orgánu alebo prostredníctvom vytvorenia Kancelárie verejného priestoru, ktorá by umožnila diskusiu mestských architektov a špecialistov na dopravu i ďalšie oblasti z magistrátu i mestských častí. Zaznelo, že stanovisko mesta by mohlo obsahovať dve časti, 1) záväzné stanovisko vymáhateľné na základe platnej legislatívy a územnoplánovacej dokumentácie (t.j. územného plánu mesta, územných plánov zón) a VZN, ktoré sú viazané na existujúce zákony a 2) odporúčaciu časť vychádzajúcu z PHSR - Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a z koncepčných a metodických usmernení vytváraných útvarom hlavnej architektky a ostatnými kompetentnými oddeleniami magistrátu (napr. zameranými na tvorbu kvalitných verejných priestorov). Rovnako zaznela potreba investorov stanoviť záväzný časový rámec pre proces posudzovania investičného zámeru. V tejto oblasti už boli urobené prvé kroky (už bol vytvorený návrh takéhoto dokumentu), na ktoré je potrebné nadviazať. V rámci diskusie o tejto téme zaznela aj otázka na rolu komisií, a to či na úrovni Hlavného mesta Bratislava alebo MČ pri posudzovaní investičného zámeru. Na túto otázku skupina jednoznačne neodpovedala a zostáva otvorená pre ďalšiu diskusiu.

Závery workshopu

Odborná verejnosť, iniciatívy a združenia, ktoré sa v Bratislave venujú verejným priestorom nesú vysokú expertízu a skúsenosti a preto je dôležité, aby samospáva využila ich potenciál a viedla s nimi dialóg. Uskutočnenie workshopu v spolupráci s mestom ukázalo, že tu existuje veľký potenciál spolupráce, preto navrhujeme:

Realizovať horeuvedené kroky, ktoré umožnia mestu Bratislava hrať aktívnu rolu v rozvoji verejných priestorov ako v oblasti podpory a regulácie, tak v oblasti fi nancovania.

Pod gesciou hlavnej architektky vytvoriť pracovnú skupinu so zastúpením rôznych aktérov, ktorá by rozpracovala strategické dokumenty, týkajúce sa rozvoja verejných priestorov (stratégia, manuál). Pri realizácii vychádzať z princípov participácie širšej i odbornej verejnosti.

Pripraviť formát diskusií, ktoré by umožnili preskúmať rôzne témy z viacerých uhlov, kultivovať tak vzájomný dialóg a zamerať sa na riešenie nových výziev, ktorým Bratislava čelí. Takúto platf ormu (platf ormy) vytvoriť ako na úrovni odbornej, tak i širšej verejnosti.

Viac informácií o konferencii nájdete na stránke WhatCity?