Honorárové súvislosti 1 (Pohľad investora a komunikácia s ním)

Každý investor si oprávnene kladie otázky nie nepodobné týmto:

• Nepredstavuje honorár za návrh stavby zbytočne vynaložené peniaze? Nedalo by sa dielo urobiť bez nich?
• Koľko je primeraná výška honoráru? Alebo koľko treba investovať do prípravy stavby? Stratia sa mi tieto peniaze niekde v nenávratne? Alebo sa mi, nebodaj, zhodnotia a dvakrát sa mi vrátia?
• Kto mi povie, koľko a komu za návrh a prípravu stavbu zaplatiť?
• Nemá význam platiť za to, čo mi neprinesie úžitok.
• Však projekt mi môže urobiť aj zhotoviteľ.

Nikoho neprinútime, aby platil za niečo, čo nechce. Žiadnym honorárovým poriadkom, žiadnou legislatívou. Preto ak chceme, aby investor zaplatil požadovaný honorár, musíme mu poskytnúť protihodnotu, ktorá za to stojí. Aj ja sám vynakladám peniaze, iba ak som presvedčený (alebo minimálne ak mám dobrú nádej), že moje prostriedky budú investované rozumne.

Každá suma vyplatená za honorár musí byť dobrou investíciou, ktorá partnerom prinesie úžitok. Inak nemá zmysel.

Malé odbočenie: Keď si kupujem auto, telefón, počítač alebo hoci aj knihu, tak si vyberám iba to, čo sa mi páči a čo pokladám za dobrú kúpu. Neplatím iba za váhu železa alebo papiera, ale kupujem aj to, čo je vo výrobku ukryté. Jeho funkčnosť, estetiku... pri knihe najmä nemateriálny obsah v nej uložený. Množstvo a váha materiálu neurčujú výslednú kvalitu. Materiálové náklady za dobrý a zlý produkt sú obvykle porovnateľné. Dokonca čím je produkt sofistikovanejší, premyslenejší, tým môže byť efektívnejšie usporiadaný - kvalitné auto (telefón, počítač) váži menej, na jeho výrobu treba menej surovín a napriek tomu by malo byť úspornejšie, bezpečnejšie a krajšie...

O celkovom výsledku a kvalite produktu nerozhodujú teda kvantitatívne materiálové ukazovatele, ale rozum a schopnosti ľudí, ktorí sa podieľali na jeho návrhu, príprave testovaní, optimalizácii a na hľadaní najlepšieho a najkreatívnejšieho riešenia. Aby produkty vôbec uspeli v náročných podmienkach trhu, pracujú na nich rozsiahle tímy najlepších odborníkov. Samotné materiálové náklady nie sú to, čo je podstatné, najväčšia pozornosť je venovaná vývojovej a prípravnej fáze - návrhu, dizajnu a optimalizácii. Takisto i prostriedky know-how venované na túto predrealizačnú časť sú podstatným vkladom spoločností. Na tieto úvodné fázy sa vynakladajú veľké investície. Bez nich to nejde. Ak niekto zanedbá a podcení prípravnú a vývojovú fázu, výsledok je obvykle fatálny. Firma skončí, skrachuje.

Presne tak je to aj pri stavbách. Ak chceme kvalitný výsledok, nepomôže nám viac betónu, tehál, skla, izolácií, ale iba kvalitný návrh.

A tu je základná otázka, ktorá vyselektuje, či to niekto myslí vážne a zaslúži si kvalitný návrh. Otázka, ktorú treba na začiatku investorovi položiť: "Akú čiastku z nutne vynaložených prostriedkov na celú investíciu chcete venovať na tú etapu, v ktorej sa rozhoduje o účelnosti a efektívnosti všetkých investícií?" Ak niekto z každých desiatich eur, ktoré ho bude stavba stáť, neuvažuje sám približne s čiastkou jedného eura na etapu návrhu a projektu, tak si nezaslúži ani architekta, ani prívlastok rozumného investora.

Samozrejme, má to niekoľko "ale":

Pomerná čiastka 1:10 na projekt je veľmi hrubá a nezohľadňuje všetky špecifiká rôznych stavieb. Rozpätia honorárov určuje prioritne prax a spoločenské a osobnostné kvality zúčastnených strán. Metodicky sú štandardné pravidlá určené v honorárových poriadkoch, napr. náš domáci www.honorar.sk, alebo český príklad, prípadne nemecký HOAI.
Otázkou je, čo investor za zaplatený honorár dostane. Niekedy si "projektant" nezaslúži ani nulový honorár. Niekedy ani cena 1 : 1 (investičné náklady : honorár) nie je prehnaná (napr. TU).

V každom prípade by však výdavky za štandardný honorár (napr. v zmysle hociktorej z vyššie uvedených metodík), ak investor ako protihodnotu dostane štandardný kvalitný návrh (v súlade s fázami pri poskytovaní služieb architekta), mali byť tými najrozumnejšie vynaloženými peniazmi v celom investičnom procese. Investície do koncepčného návrhového a projektového procesu sa mu musia bohato vrátiť, najmä v porovnaní s realizáciou a užívaním nekvalitne navrhnutého objektu.

Pomocou honoráru vytvára investor reálne podmienky pre tím ľudí, ktorý bude na návrhu a projekte pracovať. Honorár má vplyv na čas, ktorý budú môcť návrhu venovať, na odbornosť a personálne zloženie tímu i na ich motiváciu a nasadenie. Primeraný honorár je základnou podmienkou primeranej kvality výsledného riešenia. Bez toho, aby boli pre návrh vytvorené nevyhnutné podmienky, nemôže dobré riešenie vôbec vzniknúť – alebo, naopak, výsledok zodpovedá vytvoreným podmienkam.

Dôležitý argument, ktorý si mnohí účastníci rokovania o honorároch neuvedomujú, je, že náklady na honorár pre tím, ktorý sa podieľa na návrhu a príprave stavby, sú len zlomkom z celkových životných nákladov stavby. Pre ilustráciu pripájame oficiálny graf z Ministerstva pre miestny rozvoj ČR, ktorý prezentuje pomer nákladov na jednotlivé etapy prípravy a používania stavby.

Je zrejmé, že aj keď investor zjedná cenu projektu napr. na polovicu, veľa neušetrí. Avšak každé zanedbanie a nedotiahnutie tejto úvodnej etapy pocíti neskôr v tých etapách, keď už ide o veľké peniaze. Mnohé sa neskôr ani nedá napraviť.

Viacerí architekti si teraz povedia - výborne, pekné slová, ale prax vyzerá úplne inak. Moji investori nechcú rešpektovať žiadne honorárové pravidlá, nepočúvajú argumenty, chcú mať všetko za pár drobných alebo najlepšie zadarmo. Skúste niečo urobiť, aby sme to mali lepšie.

Pravda je taká, že pri súkromných investoroch netreba v princípe legislatívne robiť nič. Vzťah architekt - investor je transparentný. Môžu si spolu sadnúť a otvorene porozprávať. Je to o partnerstve medzi nimi. Či sa počúvajú, rešpektujú, chápu, uvedomujú si vzájomnú užitočnosť... Treba si úplne na začiatku vyjasniť stanoviská. Hovoriť aj o rizikách a nepríjemných otázkach, vrátane honorárových aspektov. Ak sa stránky aj nedohodnú, ak sa ukazuje nesúlad v ich predstavách a požiadavkách, je pre obidve strany vždy lepšie rozísť sa férovo na začiatku, ako roztrpčene neskôr. Každý si zaslúži takého partnera, akého rešpektuje. V opačnom prípade je spolupráca utrpením. A kto si prácu partnera neváži, ten si ju ani nezaslúži.

Inak je to však pri stavbách investovaných z verejných prostriedkov. To sú peniaze všetkých nás - daňových poplatníkov. Tam by sa inakšie, ako hľadaním najlepšieho riešenia (za honorár určený spoločenskou dohodou) nemalo postupovať. Zvíťaziť by mal vždy najkvalitnejší návrh a nie najnižšia cena projektu. Tu potrebujeme bojovať aj za legislatívne posilnenie procesu a pravidiel platných pre transparentné navrhovanie verejných investícií.

Štefan Moravčík (písané pre Informácie Slovenskej komory architektov).