Art Campus Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave výstava súťažných návrhov

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave a Galéria MEDIUM Vás v piatok 22. 2. 2019 o 15:30 hod  srdečne pozýva na otvorenie výstavy architektonicko-urbanistickej medzinárodnej súťaže návrhov Art Campus Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorej témou bol v prvej etape návrh internátu s jedálňou, technologického pavilónu a parkovacích plôch a výhľadovo aj ďalších prevádzok Art Campusu v areáli Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave na Drotárskej ceste.

vernisáž výstavy: 22. 2. 2019 o 15:30hod
trvanie výstavy: 23. 2. – 17. 3. 2019

Výstava súťažných architektonických návrhov Art Campusu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v areáli na Drotárskej ceste 44 (ubytovaco-stravovacieho zariadenia, technologického pavilónu, ateliérového pavilónu, prednáškového pavilónu, auly a akademickej knižnice, rektorátu a administratívy, voľnočasovej a parkovacej zóny).
Zverejnením návrhov a výsledkov súťaže chce VŠVU verejnosti prezentovať celú škálu architektonických riešení a mieru naplnenia jej požiadaviek a očakávaní, ktoré majú zvýšiť skvalitnenie výučbových procesov a študijného komfortu.

V súťaži boli posudzované návrhy 30 architektonických ateliérov zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Poľska, Španielska a Portugalska. Porota ocenila 3 súťažné návrhy a odmenila 4 súťažné návrhy.
1. cenu získal ateliér SLLA – autormi víťazného súťažného návrhu sú Michal Sulo a Miriam Lišková (SR)

Porota v zložení: univ. dipl. Ing. arch. Aljoša Dekleva, M.Arch. (Dist)AA (Slovinsko), Mag. arch. Ernst J. Fuchs (Rakúsko), doc. Mgr. Akad. arch. Roman Brychta (ČR), prof. Ing. Mgr. Akad. arch. Petr Hájek (ČR), prof. Akad. arch. Imrich Vaško (SR), doc. Akad. mal. Pavel Choma (SR), prof. Ing. Akad. soch. Štefan Klein (SR) a náhradník poroty: Ing. arch. Peter Jurkovič (SR)

Nový kampus VŠVU na Drotárskej ceste - Koméntár predsedu poroty prof. Akad. arch. Imricha Vaška

Vysoká škola výtvarných umení, akademický kampus umeleckej školy 21. storočia a pozemok školy na Drotárskej ceste sú tri parametre moderujúce diskusie aka­demikov a študentov, volených funkcionárov a zodpovedných byrokratov, ako aj architektov rôznych konfesií, generácií a názorových táborov o budúcej podobe najstaršej vysokej umeleckej školy na Slovensku. Dynamická situácia meniacej sa spoločnosti na Slovensku v post-informačnej dobe transformuje verejnú disku­siu a demokraciu moci do nových modov. Niekoľko rokov vrstvená problematika nepostaveného študentského internátu VŠVU, ale aj radikálne sa meniacich po­žiadaviek na kvalitné akademické vzdelávanie, reakcie na globálne výzvy, tradíciu školy a konkurenčnú schopnosť lokálnych inštitúcií udržať vzdelanie na Slovensku si vynútili opakovaný pokus vedenia VŠVU konať a vypísať konkurz na riešenie týchto výziev. Architektonická súťaž bola jednou z platforiem otvoreného dialógu, ktorá mala vybrať víťaza a pomôcť tak VŠVU priblížiť sa k realizácii svojho zámeru, zároveň však na základe vypracovaných návrhov mala skupina ľudí rôznej odbor­nosti príležitosť posúvať tekuté limity definícií správneho a možného.

Dvojdňová diskusia poroty – umelcov, dizajnérov a architekta z prostredia školy s organizátormi súťaže, novou generáciou architektov vytvárajúcich podmienky na kvalitné, transparentné a dobre informované prostredie pre profesiu aj verej­nosť, so skupinou architektov, reprezentujúcich medzinárodné česko-slovenské, ale aj stredoeurópske architektonické a akademické myslenie, s rôznymi väzbami na VŠVU sa môže zdať ako konfliktný stret rôznorodých záujmov a mentálnych tendencií. Je ku cti VŠVU a organizátorov, že sa rozhodli ísť riskantnou cestou a vystavili tak svoje krehké plány názorovému stretu rôznorodého kultúrneho pro­stredia. Porotcami akceptovaných tridsať návrhov vytvorilo platformu pre široké argumentačné spektrum revízií ambície školy, jej súťaže, súťažných podmienok a architektonického uvažovania všeobecne. Množstvo práce vloženej do všetkých súťažných projektov veľmi pomohlo všetkým zúčastnením premýšľať o stratégi­ách prečo, kam a ako postaviť nový kampus VŠVU na Drotárskej ceste, ktorý by mal byť príležitosťou vytvorenia súčasného priestoru pre nastupujúcu generáciu nového milénia.

Drotárska cesta je hrebeňom najstaršej vilovej štvrti nad Bratislavou medzi domi­nantami Hradu a Slavína. Je to okrem nedokončenej pavilónovej “technostavby” Vysokej školy výtvarných umení profesora Dušana Kuzmu a “XXL kubusu” Sloven­ského národného archívu od Vladimíra Dedečka z osemdesiatych rokov aj adresa modernistickej umeleckej kolónie v škandinávskom štýle a výškového paneláku reprezentujúceho socialistickú industrializáciu Slovenska. Urbanizácia zelených strání posledných dekád premenila Drotársku cestu na rozvoľnenú štruktúru víl a bytových domov, ktoré sa navzájom pretláčajú o najlepšiu pozíciu voči kraji­ne, slnku a výhľadom do scenérií Malých Karpát, Dunajskej nížiny a trojhraničia Maďarska, Rakúska a Slovenska. História pozemku VŠVU mapuje transformácie “kopca” od monumentálnosti neskoro-modernistického konceptu zakladateľa školy architektúry, cez jeho fragmentáciu a nadstavby až po problematické zmeny územného plánu a čaká na resuscitačný impulz nových aktivít.

Architektonické návrhy súťaže sa stali overovacím nástrojom porovnávania súťaž­ných podmienok, potrieb školy a existujúcej budovy s charakterom lokality a úze­mia. Predložený potenciál súťažných návrhov vygeneroval parametre dosiahnutia týchto cieľov už pre prvú etapu výstavby. Vytvorenie nového vstupu, sociálneho – tieto kritériá vytvorili spoločnú platformu kritického uvažovania a internacionál­nej diskusie, ktorá bola katalyzátorom asymetrických rozhodovaní. Víťazný projekt SLLA Architects (Miriam Lišková, Michal Sulo) a druhý projekt v poradí (Krištof – Chybík), boli manévrovacím priestorom poroty v nezávislom uvažovaní o cha­raktere územia, potenciále miesta, identite programu a prirodzenosti intervencie. Najracionálnejšie riešenie, najprirodzenejšie zastavanie a najpotrebnejšie zmeny sa neprekrývali s ideálom, preto porota na seba zobrala riziko preformulovania požiadaviek na základe otvoreného medzinárodného dialógu. Kolekcia návrhov reprezentuje diferencované prístupy súťažiacich a žiaden projekt sa radikálne ne­vymedzuje od ostatných. Víťazný projekt má najbližšie k efektívnej realite, druhý v poradí najbližšie k predstavám poroty, ako chápať územie a ako odmýtizovať existujúci územný plán. Prvý návrh najrýchlejšie realizuje naplnenie zámeru, druhý návrh nastavuje kritické zrkadlo konečným a nemenným rozhodnutiam, ktoré ne­svedčia dnešnej rýchlej a turbulentnej dobe.

Je nádej, že sa pohne osud zamrznutého projektu legendy slovenskej architek­túry profesora Dušana Kuzmu a vznikne tak pokračovanie, ktoré dokáže našu schopnosť vrstviť idey a naštartuje novú príležitosť dnešnej generácie, ktorá má predpoklady reštartovať nielen akademický život na „kopci“ na Drotárskej ceste a progresívne umelecké vzdelávanie, ale aj novú architektúru Slovenska. Je veľmi príjemné dať šancu projektu medzinárodne skúseného slovenského architektonic­kého tímu, ktorého zloženie reprezentuje meniacu sa genderovú povahu profesie, navyše keď aj na čele inštitúcie stojí historicky prvá žena v dejinách umeleckého školstva československého priestoru – Bohunka Koklesová. Je symbolické mať identický tandem iniciátora zmeny Stanislava Stankociho a nastupujúcej realizá­torky projektu so skúsenou dvojicou architektky a architekta. Treba len dúfať, že meniaca sa bratislavská komunálna klíma a prajnosť architektonickej komunity podporia krehký výsledok nádhernej súťaže a dajú šancu zvíťaziť ambicióznemu projektu v doteraz tak vždy ťažko vybojovaných súbojoch za novú architektúru.

Imro Vaško