Igor Faško - Nekonkrétne konkrétnosti

Funkčnosť ľudovej kultúry s idealizmom romantických elementov vidieka sú esenciami Faškových obrazov a plastík, ktoré ale nie sú nekriticky epigónske, ani kompilátorsky neinovatívne. Ide skôr o absorbovanie jednotlivých atribútov nášho kultúrneho a historického povedomia a ich personalizovanú premenu do celkov so širším, globálnym kontextom. Ten vyplýva z akejsi dvojdomosti umelca pripútaného k strednému Slovensku vedomím kultúrnej identity a exulanta unikajúceho do Nemecka, do Berlína a jeho okolia, za intelektuálnymi impulzmi.

V jeho kompozíciách sú multiplikované redukcie figurálnych prvkov a biomorfných útvarov do ornamentálnych celkov s výraznou farebnosťou. Abstraktnosť dominantnejšej časti jeho tvorby je výsledkom už spomenutého vrstvenia hmôt, ktoré popierajú plošnosť svojou iluzívnou priestorovosťou.

Priestor je obzvlášť dôležitým aspektom Faškovej tvorby, ktorým je podčiarknutá jeho pôvodná profesia, ale evidentne aj estetický vkus výtvarne činného architekta, či lepšie povedané, architektonicky mysliaceho výtvarníka. Z tohto dôvodu vníma súvislosti medzi formami nie v ich plošných interakciách, ale v plastickom spolupôsobení ich tektonických kvalít. Očarený farebnosťou, iróniou a výrazovou pregnanciou „Galandovcov“, transformuje Faško námety svojich diel do akríbicky artikulovaných a rytmicky pulzujúcich, vizuálnych metafor. Tie sú definovateľné prenesením významov spätých s intenzitou zážitku z každodenných situácií (Nálada, Slnečný vír, Jarný pozdrav, Cesty), alebo výnimočných estetických podnetov (napr. z hudobnej a literárnej oblasti) a to do foriem vyhranenej kontúrnej konkrétnosti farebnej plochy alebo monochromatickej štruktúry.

Kurátor výstavy a autor textu: Mgr. Miroslav Haľák, PhD.

Trvanie výstavy: 13. 09. 2017 – 12. 11. 2017

Vernisáž: 17. 00 hod.