Hotel Kosodrevina, Chopok Nízke Tatry

Pokúsim sa dnes priblížiť jednu zaujímavú stavbu. Tentokrát nie z Nemecka, ale zo Slovenska, priamo zo srdca Nízkych Tatier. Je ňou hotel Kosodrevina na Chopku. Téma je aktuálna vzhľadom na dnešné udalosti v slovenskej spoločnosti, ktorá zažíva krízu týkajúcu sa aj priestoru v ktorom žijeme a ktorý vytvárame práve my architekti.

"Kosodrevina" ma odjakživa fascinovala. Či už ako študenta architektúry, alebo zanieteného lyžiara. Dnes s odstupom času, nielen pri vychutnávaní svahov Chopku, ju stále vnímam ako niečo jedinečné. Napriek tomu, že sa pod jej stav už podpísal zub času a možno aj ľahostajnosť k tomuto architektonickému skvostu.

Architektom horského hotela je Miroslav Begán. Kosodrevina bola projektovaná a postavená v rokoch 1958 - 1960, čo znamená, že ide o takmer šesťdesiatročnú stavbu. Architekt Begán nastúpil do banskobystrického Stavoprojektu v roku 1952 po absolvovaní štúdia v Bratislave. V roku 1956 vzniká Atelier 3, ktorého sa stáva vedúcim. O pár rokov neskôr už vedie Projektový ústav kultúry (PUK), kde pôsobí až do odchodu na dôchodok.

Tvorba Miroslava Begána: Liečebný (kúpeľný) dom na Sliači, Nemocnica v Brezne, Nočné sanatórium Sklené Teplice (obe pravdepodobne spolu s architektom Gažíkom), Hotel Kosodrevina, Bytové domy na námestí Slobody v Banskej Bystrici (zdroj: PhDr. Klára Kubičková).

Stavba bola publikovaná aj v dvoch knihách o architektúre 20. storočia na Slovensku, kde sa o nej píše nasledovné: "Na medzistanici lanovky z južnej strany Chopku postavili na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov horský hotel Kosodrevina. Zastrešený je ľahkou pultovou strechou a jeho prízemnú časť tvorí podnož s elegantne šikmo sa rozbiehajúcimi líniami. Architektúre to dáva švih charakteristický pre obdobie jej vzniku, hoci inak je vnútro kompaktným hotelovým objektom so spoločenskou časťou v rozšírenom prízemí a štandardným trojtraktovým lôžkovým blokom s tromi poschodiami." (Literatúra - KUSÝ Martin: Architektúra na Slovensku 1945 - 1975. Bratislava, Pallas 1976. 288 s., tu s. 153 (obr.), 164. DULLA Matúš - MORAVČÍKOVÁ Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., s. 422.)

Nadviažem ďalej na opis stavby tým, že z môjho hľadiska ide aj o jedinečné osadenie stavby v tak exponovanom teréne, ktorý vyžaduje veľký cit pre prostredie, hmotu a kompozíciu. Stavba totiž dokonale splýva s jej okolím a možno aj práve preto dostala názov Kosodrevina. Autor osadil objekt na vrstevnici, ktorá vytvára úzku terasu. Tá pravdepodobne už dávnejšie slúžila ako miesto provizórnych stavieb pastierov pohybujúcich sa so svojimi stádami oviec v tomto prostredí. Stavba bola odsadená od vtedy vybudovanej stanice lanovky (v licencii firmy von Roll v 50. rokoch 20. storočia) v dostatočnej vzdialenosti (približne sto metrov). Zrejme aj kvôli jej statickému pôsobeniu a takisto potrebe vytvorenia koridoru pre lyžiarov s priamym nástupom do hotela. K hotelu viedol donedávna vydláždený kamenný chodník.

Stavbu dotvárajú dômyselne vystavané zakrivené kamenné oporné múry. Zaujímavé je osadenie časti stavby na pilieroch so šikmým prierezom, ktoré prebiehajú ďalej do sokla. Spolu s ním tvoria elegantnú podnož stavby. Šikmé piliere sú dotvorené kamennou bosážou a harmonizujú s okolím kamenných morén a spomenutej kosodreviny. Bosáž sa objavuje aj v nárožiach stavby, alebo medzi okennými pásmi, ktoré sú tvorené dreveným obkladom. Farebne je objekt rozihraný v odtieňoch bielej, tmavohnedej a sivej, čo spôsobuje pri niektorých pohľadoch nenápadné splynutie stavby s prostredím. Najviac je to citeľné v zimnom období. Zaujme aj riešenie strechy. Strešná konštrukcia je podchytávaná šikmými železobetónovými piliermi, čo podporuje výraznú dynamiku stavby. Ďaľším podobným detailom je nadčasovo riešené pásové okno na západnej stene reštaurácie, takisto so šikmým železobetónovým prekladom.

Vstup do hotela bol chránený nemenej dynamickým prestrešením, ktoré zčasti podopieral výrazný kamenný pilier. Počas výstavby novej lanovky (2016) však bol kvôli necitlivému osadeniu strojovej stanice, ktorá sa takmer „nalepila“ na túto nadčasovú stavbu odstránený. Stavba tým značne utrpela.

Interiér bývalého hotela otvára pre skúsené oko pozorovateľa nádherné priehľady cez okná reštaurácie, ktoré však boli nedávno vymenené za plastové s menšími plochami sklenených tabúľ. Zaujmú relikty podhľadu v reštaurácii, keramické obklady stĺpov, alebo detaily schodiskového zábradlia, ktoré takisto predbehli svojim riešením dobu. Originálne je riešenie baru, ktorý sa nachádza v suteréne hotela. Súčasťou architektonického riešenia priestoru je výtvarné dielo. Na časti steny pri vstupe sa objavuje keramická mozaika s abstraktnými motívmi. V bare sa zachoval pôvodný interiér, taktiež dotvorený nádherným keramickým reliéfom (nad barovým pódiom). Autorov týchto výtvarných diel sa mi však nepodarilo zistiť.

Architekt Begán predbehol touto stavbou svoju dobu. Naša spoločnosť si to nevšimla, nereagovala dostatočnými opatreniami pre jej záchranu, či zásadnú obnovu. Hotel Kosodrevina vznikal v dobe, keď sa Európa rozdelila na dva odlišné tábory. Aj napriek jednoduchým technologickým možnostiam a akiste aj iným problémom tej doby vznikla stavba, ktorá môže kľudne konkurovať objektom v rámci celej Európy. Hotel Kosodrevina je príkladom, že hranice v umení a architektúre, či v slobode ducha neexistujú. Hranice si vytvárame my sami, práve tu a teraz, takisto ako aj súčasné prostredie, ktoré nás všetkých formuje...

Na záver si dovolím zacitovať Le Corbusiera: “Architektúra nie je zamestnanie, ale stav duše“

Igor Faško

Pozn. red.: Ďakujeme Igorovi Faškovi za článok. Veríme, že podobným spôsobom prispejú mnohí ľudia, ktorým nie je všetko jedno.

Hotel Kosodrevina je aj naša srdcová záležitosť. Snahy o jeho "vylepšovanie" sú značne necitlivé. Kultivovanú, až sochársku prácu schopného autora s hmotami, priestorom a pôvodnými architektonickými prvkami nahrádzajú nekultúrne zásahy (napríklad výmena veľkého zasklenia jedálne za vulgárne navrhnuté "plasťáky"...).

Na nasledujúcej fotografii prinášame dnešnú podobu objektu, ktorý je napriek spomenutým zásahom (i strate elegantného solitérneho osadenia) ešte stále zrejmým nositeľom nepochybných architektonických kvalít. Ak sú majitelia trochu kultúrni ľudia, ešte stále nie je neskoro k obnove hodnôt, ktoré môžeme nenávratne stratiť.

Hotel kosodrevina na dobových fotografiách (Zdroj: Register modernej architektúry Slovenska, ÚSTARCH):

Pôvodná podoba stavby i jej pôvab sú zachytené aj na dobovom videu: