Umelecké leto v Bratislave je znova Konkrétne

Ústrednú časť prierezovej prehliadky Konkrétne leto 2019 z organizátorského portfólia agentúry ARTlines a združenia 4ARTS umiestnili v Galérii Umelka (do 20. júla). Ďalšie expozície sú vo Francúzskom inštitúte (do 26. júla), Galérii Z (do 11. augusta) a Rakúskom kultúrnom fóre (do 31. augusta). Navyše, sprievodne sa vo výkladoch Poľského inštitútu budú do konca júla konať interaktívne projekcie.

„Hlavným zámerom podujatia je predstaviť čo najširšiu škálu možností konkrétneho a geometrického umenia. Geometrická abstrakcia predstavuje jeden princíp a nevyčerpateľné množstvo výtvarných možností. Za uplynulé storočie prešla zaujímavým vývojom, mnohými autorskými vkladmi, jedinečnými mutáciami, rôznymi syntézami a protikladnými silami, formálnymi i filozofickými ozvenami. Mnohí autori ju vývojovo posúvajú a obohacujú o nové dimenzie aj v súčasnosti,“ konštatuje Viktor Hulík.

Tento segment výtvarného umenia má bohatú tradíciu v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Francúzsku, Holandsku, Taliansku, Nemecku či Švajčiarsku, ale aj v Česku a na Slovensku – veď už v roku 1967 vznikol čs. Klub konkretistov.

Výstava Konkrétne leto je prehliadkou rozsiahleho generačného spektra od renomovaných tvorcov až po príslušníkov mladšej vekovej garnitúry. V rámci medzinárodnej spolupráce ponúka platformu na bližšie spoznávanie iných kultúr prostredníctvom takého univerzálneho média, akým je výtvarné umenie. Partnermi a spoluorganizátormi podujatia sú Fond na podporu umenia, mestská časť Bratislava-Staré Mesto, Slovenská výtvarná únia, zúčastnené galérie a mnohé zahraničné kultúrne inštitúty a veľvyslanectvá.

Medzinárodná výstava Konkrétne leto - súčasné európske geometrické tendencie (Bratislava):

• Galéria Umelka (Dostojevského rad 2, do 20. júla) – súčasné európske geometrické tendencie: Štefan Balázs (SR), Katarína Balúnová (SR), Benedek Barna (Maď.), Christine Boiry (Fr.), Beti Bricelj (Slovin.), Francesco Camponovo (Švaj.), Dávid Čársky (SR), Aleksander Drakulič (Slovin.), Jan Dudéšek (ČR), Marian Drugda (SR), Rita Ernst (Švaj.), Oleg Fintora (SR), Marco Goldenbeld (Hol.), Gáspár György (Maď.), Pavel Hayek (ČR), David Hocko (SR), Barbara Höller (Rak.), Viktor Hulík (SR), Zbyněk Janáček (ČR), Jarda Jebavý (ČR), Zsuzsanna Kóródi (Maď), Gerda Kruimer (Hol.), André van Lier (Hol.), Gabi Mitterer (Rak.), Ingo Nussbaumer (Rak.), Roland de Jong Orlando (Hol.), Eduard Ovčáček (ČR), Anne Rose Regenboog (Hol.), Peter Roller (SR), Vladimíra Sedláková (ČR), Mark Starel (Poľ.), Przemyslaw Suliga (Pol.), János Saxon-Szász (Maď.), Adam Szentpétery (SR), Ada Weber (SR/Švaj.), Marián Weber (SR/Švaj.), Joanna Zak (Poľ.)
• Galéria Z (Zichyho palác, Ventúrska 9, do 11. augusta) – zo zbierky Waldemara Andzelma: Jan Berdyszak, Marcin Berdyszak, Stefan Gierowski, Jerzy Grabowski, Jerzy Kalucki, Jan Tarasin, Ryszard Winiarski (všetci Poľ.), Kodži Kamodži (Jap./Poľ.)
• Galéria Francúzskeho inštitútu (Sedlárska 7, do 26. júla): Roger Vilder (Fr.)
• Galéria Rakúskeho kultúrneho fóra (Astoria palác, Hodžovo námestie 1/A, do 31. augusta): Helga Philipp (Rak.)
• Neformálna galéria Poľského inštitútu (Námestie SNP 27 / do 31. júla) – sprievodné interaktívne projekcie vo výkladoch: Konrad Hajdamowicz, Jakub Matys (obaja Poľ.)

Viktor Hulík (*1949)

Patrí k významným osobnostiam súčasného slovenského umenia a výraznou mierou prispieva ku kultúrnemu dianiu v Bratislave. Je galeristom, ktorý sa svojimi aktivitami, najmä organizovaním výstav v rámci Kultúrneho leta, podieľa na utváraní medzinárodného imidžu mesta.

Ako umelec sa venuje tvorbe kinetických i svetelných objektov a reliéfov, maľbe, grafike, kresbe aj sochárstvu. Participoval na početných medzinárodných sympóziách, workshopoch a rezidenčných pobytoch, spolupracoval s medzinárodným hnutím geometrického umenia MADI.

Východiskovými veličinami, s ktorými vo svojej tvorbe narába Viktor Hulík, sú priestor, pohyb, geometrický poriadok, deštrukcia a transformácia do nových vizuálnych celkov. Princíp rozpracoval v sérii tzv. posúvačov - objektov, pri ktorých narábal s reálnym priestorom a pohybom. Formuloval v nich základný vzorec premeny pravidelnej geometrickej štruktúry na nový systém. Podobný princíp používa aj v grafike: východiskové veličiny prispôsobuje možnostiam plochy, pričom logicky nadobúdajú fiktívny charakter.

Koncepcia je založená na otvorenosti a transformácii pôvodne uzatvoreného systému na otvorený, ktorý umožňuje takmer nespočetné vizuálne premeny.

Viktor Hulík od roku 1974 prezentoval svoje diela na mnohých samostatných výstavách doma aj v zahraničí: v Prahe, Berlíne, Paríži, Bruseli, Clevelande, Baltimore, Dallase, Hamburgu, Grazi, Oldenburgu, Moskve, Herningu, Budapešti, Györi, Pécsi, Veszpréme, Le Mans, Reutlingene, Novom Sade, Brne či Mikulove, ako aj na viac než 500 kolektívnych výstavách v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Bulharsku, Rumunsku, Turecku, Nemecku, Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Nórsku, Veľkej Británii, Rusku, USA, Kanade, Mexiku, Japonsku, Alžírsku a na Kube.

Na umeleckom veľtrhu ART PARIS ART FAIR v apríli 2018 v Grand Palais v Paríži mal Viktor Hulík vystavené svoje diela zo spomenutého cyklu „Posúvače“. Vo februári a marci 2019 mal v Galérii Z v Zichyho paláci v Bratislave spoločnú výstavu Štruktúry so svojím synom Tomášom – fotografom, filmárom, publicistom, vyštudovaným environmentalistom a ambasádorom Nikonu.