Ivan Gojdič

Prax: 1973 - Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a ďalšie organizácie podieľajúce sa na ochrane kultúrnych pamiatok - funkcie od asistenta, cez vedúceho oddelenia, odboru, vedúceho výroby na Štátnych reštaurátorských ateliéroch, 1990 - 1994 , 1996 - 1998 riaditeľ Slovenského pamiatkového ústavu, od r. 1999 externý vysokoškolský pedagóg na Fakulte architektúry STU a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, od r. 2002 - 2010 vedúci Katedry dejín a teórie umenia na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, do súčasnosti výskumník v oblasti architektonicko-historických, urbanisticko-historických výskumov a vysokoškolský pedagóg na Trnavskej univerzite.

Odborná činnosť je zameraná na urbanizmus historických sídiel a predovšetkým na výskum a obnovu sakrálnych pamiatok. Popri spracovaní podkladov a presadení vyhlásenia jadra Košíc za najväčšiu pamiatkovú rezerváciu na Slovensku a štúdiách obnovy a revitalizácie historických jadier napr. Prešova, Banskej Štiavnice, Spišskej Kapituly, Svätého Jura, Popradu či Žiliny spolu s kolegyňou Mgr. Silviou Paulusovou aktualizovali zásady pamiatkovej ochrany Mestskej pamiatkovej rezervácie v Trenčíne. Spolupodielal či priamo viedol obnovu viacerých sakrálnych kultúrnych pamiatok. Bol pri záchrane malých kaplniek, vidieckych kostolíkov i drevených cerkví na východnom Slovensku, ale aj pri obnove takých národných kultúrnych pamiatok ako Kalvária v Banskej Štiavnici, gotický chrám v Štítniku, artikulárny drevený kostol v Kežmarku, pri začiatkoch prác na Dóme sv. Alžbety v Košiciach, reštaurovaní výzdoby univerzitného kostola sv. Jána Krstiteľa v Trnave, kláštora v Jasove či napokon pri obnove západných priestorov katedrály Dómu sv. Martina v Bratislave. Po umožnení realizovania pamiatkových výskumov v rámci živnosti vykonal desiatky výskumov na v podstate všetkých druhoch stavieb, od hradov a kaštieľov, cez sakrálne stavby, meštiansku a ľudovú architektúru, po industriál. Pracoval i na výskumoch urbanistických mestských celkov. Pod jeho vedením dosiahli oprávnenia na výkon výskumov jeho viacerí spolupracovníci. Svoje odborné znalosti a skúsenosti z práce s mladými kolegami na ústave a z ochranárskych aktivít predovšetkým v 80-tych rokoch (Bratislava nahlas) uplatnil aj po prechode do pedagogickej praxe v roku 1999 ako externý pedagóg na Fakulte architektúry STU a Vysokej škole výtvarných umení a napokon ako interný pedagóg na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, kde bol od roku 2002 do 2010 vedúcim Katedry dejín a teórie umenia. Publikoval viacero odborných materiálov a referátov doma aj v zahraničí.