Juraj Tvarožek

Architekt Tvarožek ochádzal z obce Brezová pod Bradlom, z národne uvedomelej evanjelickej rodiny, z ktorej vzišlo niekoľko výrazných osobností. Patril k najvýznamnejším slovenským architektom medzivojnového obdobia. Svojou tvorbou podstatne prispel k rozvoju modernej architektúry na Slovensku.

Svoje štúdium začal na Breznianskej evanjelickej škole. Následne pokračoval na gymnáziu v Bratislave. Pravdepodobne ekonomická situácia v rodine spôsobila, že svoje ďalšie vzdelávanie smeroval na remeselnú činnosť murára. Odchádza za prácou do Budapešti, kde pracuje pod vedením architekta Milana Harminca.
O rok neskôr zasadá do školských lavíc opäť, tentokrát na stavebnej priemyslovke v Budapešti. Dokončuje ju v roku 1909. Potom pracuje s architektom A.Dryákom v Prahe ako asistent. Vďaka tejto príležitosti sa mu naskytla možnosť spolupracovať na projektoch z ktorých najznámejšie sú pomník sv. Václava či Františka Palackého. Nasledujúce obdobie v ňom prebudilo záujem o architektúru, čo dokazuje návštevami večerných kurzov na Umelecko-priemyselnej škole, ktorú viedol profesor Beneš.
V rokoch 1911 až 1914 pôsobí opätovne v Budapešti, tentokrát pod vedením dvojice Harminc Fleschl. Pod ich taktovkou sa zúčastňuje na projektoch obytných domov, kostola v obci Báhoň či chudobinca v Pešti.

V auguste 1914 sa spolu s bratom Jánom vydáva ako vojak Rakúsko-uhorskej armády na ruský front. Padol do zajatia. V táboroch vystriedal niekoľko pracovných zaradení až do roku 1918, kde sa spolu s ostatnými zajatcami a legionármi dostáva do ruského Vladivostoku. Následne až o dva roky neskôr sa vracia do vlasti.

Po návrate Juraj Tvarožek skladá skúšky zo staviteľstva a opätovne nadväzuje na sľubnú kariéru architekta. Vo jeho portfóliu sa objavujú rodinné domy, vily či administratívne budovy. K jeho prvým prácam v Bratislave patrila Vila brata Tomáša (známeho finančníka a verejného činiteľa), známa ako Tvarožkova vila. 

Rozchod s tradíciou, ktorú predstavovali jeho prvé vilové stavby, a snahu o nadviazanie na trendy súvekej modernej architektúry preukázal Juraj Tvarožek vo svojej prvej veľkej stavbe - obytnom dome s kinom a kaviarňou Metropol v Bratislave. Dielo vzbudilo ohlasy na domácej ale aj zahraničnej scéne. "Metropolku" financoval Tvarožkov brat Tomáš (v tom čase riaditeľ Mestskej sporiteľne). Juraj Tvarožek na tomto projekte prejavil cit pre zladenie funkcionality, urbanizmu a dispozície na neveľkom pozemku v centre Bratislavy. 

Spolupráca s bratom Tomášom mu priniesla aj jeho najvýznamnejší projekt (ktorý patrí medzi vrcholné diela československej funkcionalistickej tvorby) - stavbu Mestskej sporiteľne na námestí SNP taktiež v centre hlavného mesta. Tvarožek použil ako nosný systém železobetónový skelet v kombinácii so sklenou fasádou (na vtedajšie pomery dosť neobvyklú kombináciu). Svoje poznatky a skúsenosti počas potuliek svetom, pretavil práve do tohto projektu, preto je toto jeho dielo považované za nadčasové. Stavba sa svojím konštrukčným, dispozičným riešením, architektonickým výrazom, výberom stavebných materiálov a technickými detailmi zaradila do prúdu svetového vývoja a v našom kontexte výrazne predbehla svoju dobu.

V roku 1941 sa Juraj Tvarožek venoval stavbe administratívnej budovy v Bratislave na Hlbokej ceste, pre Slovenskú obilnú spoločnosť, neskôr však budova slúžila Ústrednému výboru Komunistickej strany Slovenska, dnes je to Ministerstvo zahraničných vecí SR.

K jeho dôležitým prácam patria aj viaceré urbanistické riešenia. Veľmi pozoruhodné, pokrokové myšlienky prinášal napríklad jeho súťažný návrh na regulačný plán a železničné riešenie územia v Bratislave, ktorý vypracoval spolu s pražskými architektmi (1929). Projektoval viaceré základné školy. Z jeho ďalších prác možno spomenúť napríklad športový areál v bratislavskej Petržalke, bývalú budovu MNV v Brezovej pod Bradlom, bývalú budovu ONV v Myjave a poštu v Žiline.

Tvarožkov život poznačila na dlhšie obdobie nepriazeň Komunistickej strany, vďaka čomu sa nemohol naplno venovať činnostiam architekta, ani ako pedagóg. Od roku 1950 zostáva na dôchodku až do dňa 12. januára 1966, kedy architekt Juraj Tvarožek zomrel.

Dielo:

1927 – 1928 Obytný dom a kino Metropol, Bratislava, Mickiewiczova 18
1929 – 1. miesto súťaži na regulačný plán Bratislavy spolu s A. Dryákom a K. Chlumeckým
1929 – 1931 Mestská sporiteľňa na Námestí SNP v Bratislave
1932 – vypracovaný projekt na športový areál Slávie v Petržalke
1941 – dokončená budova Slovenskej obilnej spoločnosti

Bibliografia:

Kresák, F.: Juraj Tvarožek. Projekt 24, 1982, č. 8, s. 59 - 60
Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002, s. 101, 478
Svetlík, J.: Juraj Tvarožek, Projekt 1965, č. 8, s. 188
Svetlík, J.: Zomrel architekt Juro Tvarožek, Projekt 1966, č. 3, s. 62
Dulla, M. Stachová, M. Pohaničová, J. Krivošová, J. Vodrážka, P. Moravčíková, H. Lukáčová, E.: Majstri architektúry, Bratislava, Perfekt a. s. 2005, s. 50, 51
Hrdina, M.: Juto Tvarožek architekt a staviteľ. Vydavateľstvo Virvar 2015, 110 strán

Zdroje: Wikipedia, Biografia.sk, Sme.sk