Otvorená mestská galéria, Košice

Architektúra, dizajn, umenie. Príbuzné a silno previazané oblasti. Vstupujú do verejného priestoru, formujú jeho tvár a identitu. Slová ako streetart alebo graffiti vyvolávajú rozporuplné emócie, u mnohých asociácie s nevkusnými tagmi. Ponúka sa analógia s reklamou. Protikladom vizuálneho smogu, ktorý tvorí spleť pútačov, osadených bez rešpektu k ich nositeľovi sú precízne spracované murály, ktoré kedysi zdobili fasády tovární, či obchodov. Boli často integrálnou súčasťou architektúry, ich realizáciou sa zaoberali špecializovaní majstri. Aj v dnešnej dobe sa nájdu umelci, ktorí ovládajú svoje remeslo, umenie vo verejnom priestore pomaly, ale isto dostáva do všeobecného povedomia. Myslím, že Banksyho netreba predstavovať... U nás v poslednej dobe rezonoval napríklad murál na fasáde Hotela Kyjev, alebo stometrový nápis na streche obytného bloku uprostred Luníka IX. Práve posledne menovaná intervencia je súčasťou košickej Otvorenej mestskej galérie (OMG), za ktorou stojí priekopník na poli tohto odvetvia - košické občianske združenie Street Art Communication (SAC), ktorého aktivity v tejto oblasti dlhodobo sledujeme. SAC už od roku 2008 prináša do metropoly východu popredné mená európskeho muralizmu.

Postupne budovaná Otvorená mestská galéria stihla za ten čas nadobudnúť medzinárodnú úroveň i publicitu a dnes sa radí medzi atrakcie lákajúce do metropoly východu ľudí z celého sveta.

O “umení ulice”, muráloch, o projekte OMG, ale aj o aktuálnych plánoch sa Jakub Moravčík rozprával s Viktorom Feherom - hlavou organizácie Street Art Communication:

JM: Ako vzniklo občianske združenie SAC?
VF: Pouličnému umeniu, prevažne graffiti sa osobne venujem od roku 1996. Od roku 2000 som v Košiciach začal organizovať dovtedy nepoznaný formát akcie  - spoločné maľovanie nejakej plochy s oficiálnym povolením, ktorého súčasťou bolo aj večerné premietanie zostrihu z maľovania, koncerty, djs a breakdance battle. Malo to veľký úspech, ľudia u nás niečo podobné nikdy predtým nezažili. 

Po prvý krát som event nazval Street art communication v roku 2008. Bol to prvý medzinárodný workshop - nultý ročník festivalu (SAC), ktorý sme následne organizovali každý rok  v lete a postupne sme do Košíc začali pozývať čoraz viac zahraničných umelcov. V roku 2011 sme založili občianske združenie pod rovnomenným názvom (SAC).

Istý moment sme sa ale rozhodli nepokračovať vo festivalovom režime a zamerali sme sa na systematické dotváranie mestskej galérie s vlastnou celoročnou dramaturgiou a sprievodným programom zameraným na témy súvisiace s pouličným umením. Bolo to niekedy okolo roku 2013 a rozhodli sme sa tento projekt nazvať Otvorená mestská galéria (OMG). To sa stalo tuším v roku 2013. 

Organizácia ako taká mala tiež svoje obdobia. Na úplnom začiatku sme boli partia odchovancov graffiti, v istom momente sa k nám pridružili aj iní “nadšenci" ktorí mali rôzne iné skúsenosti napríklad s filmom, výtvarným umením alebo architektúrou. Po istom čase sa viacmenej  všetci z tímu pobrali svojím smerom a dnes tvorí tím SAC nová partia mladých ľudí, ktorí sa venujú architektúre, dizajnu, urbexu a partizánčeniu v mestskom prostredí. 

JM: Čo si máme predstaviť pod pojmom Otvorená mestská galéria?
VF: OMG je výstavný priestor v uliciach a na fasádach rôznych budov v Košiciach. Galériu tvoria monumentálne maľby od velikánov súčasného svetového muralizmu.Vystavené diela sa rozprestierajú po celom meste. Momentálne je ich okolo 35, niektoré už časom zanikli a tiež pribudli nové diela, ktoré sa trochu odlišujú od klasickej nástennej maľby. Napríklad čerstvé dielo od Emila Taschku. Ide o kovový reliéf, ktorý je osadený na fasáde, jemne doplnený o maľbu. Alebo 100 metrový nápis na strechách obytných domov sídliska Lunik 9 (“Kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť”) od ukrajinského umelca Sasha Kurmaz, ktorý je možné vidieť len z vtáčej perspektívy. 

Súčasťou OMG je naše infocentrum - predajňa umeleckých potrieb - Sac Shop, ktoré slúži aj ako galerijná recepcia. Turista alebo účastník pouličnej prehliadky sa tu dozvie potrebné informácie ohľadom miest, kde sa diela nachádzajú, poprípade ak prichádza do mesta so zámerom niečo vytvoriť, radi mu poradíme, kde sú na to vhodné legálne plochy a opustené okrajové miesta mesta. 

Sprievodným OMG programom sú rôzne workshopy, prednášky a iné typy podujatí edukatívneho a zábavného charakteru na témy súvisiace s pouličným umením, urbanizmom a pod. 

JM: Nachádza sa niečo podobné aj v susedných krajinách?
VF: V roku 2008 keď sme zorganizovali nultý ročník festivalu Street art communication bolo v EU niekoľko podobných festivalov, dokopy asi v desiatich krajinách. Medzi rokmi 2010 až 2014 vzniklo v rámci EU viac ako 100 ďalších festivalov a projektov zameraných na pouličné umenie, neomuralizmus alebo urban art. To zo sebou prinieslo veľa nezodpovedaných otázok a tém na ktoré sme sa odstupom času a po nazbieraní skúsenosti začali sústrediť. V istom momente sme si uvedomili, že to čo robíme má oveľa širší rozmer než len oslava a radosť z pocitu pri pohľade na dobre namaľovanú veľkoplošnú maľbu. 

Absolvovali sme niekoľko konferencií, kde sme boli konfrontovaní s rôznymi typmi projektov a prístupmi. Čím viac sme sa stretávali a diskutovali s inými organizáciami tým viac sme nadobúdali presvedčenie, že je to veľmi komplexná a zložitá téma. Tie stretnutia s ľuďmi z celého sveta a diskusie s nimi nám pomohli uvedomiť si, že to, čo niekde funguje prirodzene inde vzhľadom k odlišnej histórii, politike, sociálnych rozdielov a podobne, nemusí fungovať vôbec. S kolegom Ľubošom Bištom sme preto zorganizovalo konferenciu na ktorú sme prizvali organizátorov prevažne z východnej Európy aby sme sa bavili o aktuálnych problémoch a otázkach na ktoré sme doposiaľ poznali odlišné odpovede no spájala nás podobná skúsenosť pri lobovaní, komunikácii s inštitúciami, pri zháňaní dotácii, nedostatok technických skúsenosti, absencia  komunikácie a zapájanie okolia, práca s prostredím, jeho koloritom a históriou miesta a vzdelaní v oblasti architektúry a urbanizmu. 

Tak ako veľa  projektov vzniklo, časom veľa z nich aj zaniklo. Niektorí sa ocitli v slepej uličke, natrafili na niekoľko z vopred spomínaných tém, prestalo ich to baviť, nemali snahu hľadať riešenia, opadla sledovanosť alebo stratili podporu sponzorov. Tí ďalší sú dodnes aktívni a úspešne sa vyhýbajú akokoľvek zaoberať s témou v širšom kontexte. 

Je ale zopár projektov, ktoré sú pre mňa stále veľkou inšpiráciou a motiváciou pokračovať a hľadať nové spôsoby ako sa v aktivitách posunúť na zmysluplnejšiu úroveň. 

Spomeniem napríklad Traffic design (Gdansk),  Łódzkie Centrum Wydarzeń (Lodz) alebo jeden z najstarších európskych festivalov v Nórsku Nu Art (Stavanger).

JM: Ako funguje “umenie ulice” pod hlavičkou formálnej organizácie?
VF: Najprv by sme si mali zadefinovať čo tento pojem “umenie ulice (street art)” presne znamená. Formy umeleckých pouličných prejavov ako šablóny, plagáty, inštalácie či muralistické maľby tu boli už dávno predtým, ako pojem street art vznikol, len sa dovtedy označovali inak (public art, mural art). Street art “múvment” úzko súvisí so 70. rokmi, keď sa v New Yorku začala rozširovať nová forma reakcie na anonymný mestský život – graffiti. Tradícia graffiti vychádza z ilegality a anonymity, štylizácie písma a označovania okolitého prostredia, v ktorom autor pôsobí. Veľmi rýchlo sa graffiti stali mestským výtvarným fenoménom a ten inšpiroval ďalších ľudí, výtvarníkov po celom svete, ktorí začali používať ulicu a tvoriť v nej. Rôzne presahy vytvorili potrebu jasne odlíšiť, čo graffiti je a čo už nie je. Aj preto vznikol názov street art. Do tejto kategórie patrí akýkoľvek výtvarný, kreatívny zásah, vytvorený v mestskom prostredí, voľne a nezávisle, bez podpory inštitúcií, dotácií, oficiálneho povolenia a technickej podpory,  

Aktivity OMG sú ale predovšetkým spojené s prezentáciou súčasného muralizmu - neomuralizmu a jeho legálnej formy. Muralizmus ako taký má svoju vlastnú históriu. Dnes je tiež označovaný ako street art, čo je v poriadku, ale líši sa od ostatných techník hlavne v spôsobe realizovania. Ide o oficiálnu legálnu formu, keďže na realizáciu diela treba vybaviť množstvo povolení a technického vybavenia, ako sú plošiny, lešenia s kvalifikovanou obsluhou, je potrebné zabezpečiť okolie, aby nedošlo k zraneniu okoloidúcich a v neposlednom rade ide o umenie, ktoré je financované prevažne z verejných zdrojov a nadácií.

Na druhej strane, je pravda, že našimi aktivitami, formujeme vnímanie istej neoficiálnej komunity ľudí, ktorí sa o street art zaujímajú, resp. ktorí ho v našom okolí tvoria. Môžem za seba povedať, že voči nim ja osobne pociťujem najväčšiu zodpovednosť. Lebo to čo my ako oficiálna strana prezentujeme, formuje a inšpiruje v budúcej tvorbe práve tých, ktorí v ulici naozaj aktívne tvoria. Čiže tí, ktorí budú neskôr nastavovať laťku pre nové a mladšie generácie, ktoré budú kreatívne dotvárať mesto v budúcnosti.  

JM: Existuje (dá sa stanoviť) rozumná hranica objemu street artu v meste?
VF: Nedá. Ak sa bavíme o pravom úprimnom nefalšovanom street arte. Vyššie sme si definovali čo to je a tým aj zodpovedali túto otázku. Respektíve možno by to technicky bolo možné, ale to už by nebola tá pravá úprimná forma, ktorá vzniká voľne a nezávisle.

Ak sa ale bavíme o hranici/objeme realizácií, ktoré robíme my, tak určite áno. V žiadnom prípade nie je v našom záujme vymaľovať všetky dostupné plochy.  Snažíme sa citlivo vyhodnocovať výber miesta. Priestor, v ktorom má byť dielo osadené, by mal spĺňať viacero funkcií - správna dispozícia v rámci lokality, kolorit okolia a konkrétneho objektu alebo miesta, jeho história atď. Prvým krokom je mapovanie prostredia a technického stavu objektu a plochy. Poctivý rešerš a komunikácia s mestom, architektmi, poprípade autormi objektu. Následne tiež konfrontácia a osobný kontakt s miestnymi obyvateľmi a ich názormi. V tejto časti procesu je to najviac komplikované. Každý z vopred spomenutých oslovených má často iný názor na vec. Našou úlohou je nájsť ten správny konsenzus  a vysvetliť všetkým stranám, že dielo je plnohodnotné len v takom prípade, že je zároveň autorský jeho koncept a zámer. Samozrejme je to o správnej komunikácii a vzájomnej dôvere. 

JM: Na základe akého kľúča vyberáte hosťujúcich umelcov?
VF: Toto je asi najcitlivejšia časť celej našej práce. Boli časy, keď sme konali pocitovo a popri sledovaní scény a lustrovaní dostupných zdrojov sme vyberali z tých, ktorí sa javili ako najskúsenejší a najznámejší. 

Časom sme ale pochopili, že tomu niečo chýba. Umelec prišiel, od skorého rána začal maľovať, pretože mal tak nabitý program, že o 3-4 dni mal maľovať na opačnom konci sveta a takto nejako fungoval celoročne. V takejto situácii nebol čas na poriadne zoznámenie sa s prostredím, na osobnú konzultáciu a vhodnú prípravu. Tie diela na fasádach sa v našich očiach začali javiť ako dizajny na tričkách, hrnčekoch. Uvedomili sme si, že ak v tom máme vôbec ešte pokračovať je potrebné, aby sa autor na priestor sústredil, aby mal čas spoznať okolie. Aj preto sme začali pozývať umelcov na dlhší pobyt, rezidenciu, ktorá trvá dva a viac týždňov. A zároveň ešte pred príchodom umelca pracujeme na tom, aby sa k nemu dostalo čo najviac informácii o danej lokalite a konkrétnom objekte, s ktorým bude pracovať. 

Tiež sa stane, že sa k niektorým miestam často vraciame a premýšľame o tom, kto a čo sa do toho prostredia hodí. Niekedy to trvá aj pár mesiacov, či rokov, kým natrafíme na niekoho, koho si spojíme s daným miestom a následne ho oslovíme. Dnes je pre nás výber umelcov, alebo celková dramaturgia akýmsi osobným kurátorským manifestom. Každý z pozvaných je vybraný poctivo na základe toho, ako dokáže svojou tvorbou odkomunikovať to, čo považujeme za dôležité. 

JM: Ktoré svetové mená sa vám podarilo “dotiahnuť”?
VF: Interesni Kazki (UA), Erica Il Cane (IT), Aryz (ES), Jace (RE), Inti (CL), Martha Cooper (USA), M-City (PL), Phlegm (UK), Robert Proch (PL), Sainer a Bezt z Etam Cru (PL), Alexey Luka (RU), Pener (PL), Proembrion (PL), Kid Kreol & Boogie (RE), Sepe (PL), Chazme (PL), Claudio Ethos (BR), Cart1 (FR), Jan Kaláb (CZ), Tron (CZ), Emil Taschka (SK), Otecki (PL), Sasha Kurmaz (UA), Jay Pop (PL), SC Szyman (PL), Šymon Klíman (SK), We Bad (UA), Dzivé (SK), Zuzana Badinková (SK), Rusl (DE) a ďalší.

JM: Ako vyzerajú zadania?
VF: V mnohých charakteristikách sa rôznia, spoločným menovateľom je azda len prítomnosť výstupu vo verejnom priestore. V dramaturgii ročníka 2019 sme sa sústredili na periférie mesta a s jednotlivými umelcami sme formulovali možnosti ich interpretácií a reflexií tohto pojmu. Keďže vo veľkej väčšine Košice nepoznajú, slúžime v tvorivom procese ako sprostredkovatelia kontaktu s lokalitami a skupinami ľudí, ktoré by mohli byť optimálnymi katalyzátormi vzniknutých ideí. Takto sme napríklad s Emilom Taschkom pochodili mesto, kým sme našli Centrum pre záchranu rodiny a zhodli sa, že ich budova a príbeh korešpondujú s autorovým myslením a ideou periférií (spoločnosti, mesta,...). Niekedy autor potrebuje konkrétnejšiu úlohu, takto vzniklo napríklad dielo Oteckeho na ZŠ Ľudovíta Fullu. Nachádza sa na sídlisku Furča, chudobnom na umelecké realizácie - škola venovaná významnému maliarovi prijala našu ponuku a autor následne vytvoril návrh inšpirovaný procesom učenia ale aj Košickou modernou na nami vybranú stenu.

JM: Podieľajú sa na ich formovaní aj odborníci z oblasti architektúry alebo urbanizmu?
VF: Sú priamou súćasťou nášho užšieho tímu, takže od prvých do posledných debát synkreticky budujeme konečné podoby projektu.

JM: Spadajú pod OMG aj diela, ktoré nevznikli pod vašou hlavičkou?
VF: Náš web je zároveň online mapa OMG, na ktorú postupne pridávame diela, ktoré vznikli v rámci nášho programu. Takýto bod alebo “pin” na mape má žltú farbu. Zároveň sme vytvorili  návštevníkom mapy možnosť vyznačiť na nej akúkoľvek zaujímavú intervenciu, popis a fotografie. Táto samostatná kategória - “Street walkers” má odlišný pin (menší, červený) a môže ich pridávať hocikto. 

Okrem toho sa viackrát stalo, že prizvaný umelec sa “offprogram” realizoval bez toho, aby sme o tom vedeli. Aj takto v Košiciach vzniklo viac neoficiálnych, no o to viac “real” street artových zásahov, ktoré sme častokrát zaregistrovali až po tom, ako nás pozvaný hosť opustil.

OMG má za cieľ komunikovať a podčiarkovať kvalitné voľne vznikajúce zásahy, stvorené  nezávisle, slobodne, bez vplyvu akejkoľvek inštitúcie alebo dotácie. My sa snažíme poukazovať na tie, o ktorých si myslíme, že sú kvalitné. 

JM: Plány do blízkej budúcnosti?
VF: Aktivity nášho kolektívu obsahujú v zásade dve paralelné línie. Jednou sú umelecké a osvetové projekty Otvorenej mestskej galérie financované v prevažnej miere z verejných zdrojov. Popri tom rozvíjame aj komerčnú činnosť pod hlavičkou maliarskej dielne “Natreto”, kde máme autorský priestor na realizovanie zadaní od klientov a taktiež neustále koncepčné, či materiálové experimenty. Skúsenosti z každého z projektov vieme následne aplikovať do toho druhého. 

Cieľmi otvorenej mestskej galérie je udržanie rastu kvality realizácií, prehlbovanie dialógu s odbornou verejnosťou majúcou kompetencie vo vzťahu k verejnému priestoru Košíc. Práca na OMG je tak trochu komunitným projektom, ktorý umožňuje dialóg ľuďom z rôznych odborov pri realizácii jedinečných diel. Popri maliarskych dielach by sme sa chceli postupne naladiť aj na vlnu ďalších techník, typických pre naše sídliská, ako sú mozaiky, reliéfy, práca s kovom, či výroba neónu. 

Vybrané diela z Otvorenej mestskej galérie si môžete pozrieť v obrazovej prílohe:

Sasha Kurmaz, Viktor Feher, “Kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť.” 2019

Jay Pop, “Things that matter.“ 2017

Otecki, “Synesthesia” 2019

Emil Taschka, “Dorka” 2019

Martha Cooper, Výstava “1980s NYC Graffiti” 2016

Kid Kreol and Boogie, Výstava 2013

Tone & Chazme, “Monopoly” 2015

Cart1, 2011

Interesni Kazki, 2011

Virtuálne rozhranie Otvorenej mestskej galérie