SERENÁDA: diplomová práca nominovaná na Cenu profesora Jozefa Lacka

Komplexný pohľad na problematiku sociálneho vylúčenia komunity Rómov v Trebišove sa pretavil z rozsiahlej teoretickej analýzy do konkrétnych krokov prispievajúcich k zlepšeniu súčasného stavu. Putovná výstava rómskych kočov, rekonštrukcia chátrajúceho objektu niekdajšej pekárne do podoby nového centra kultúry a návrh novej svojpomocnej výstavby obytnej štvrte ponúkajú priestor a aktivity pre odstránenie patologických javov vyskytujúcich sa v osade, kde komunita Rómov žije.

Cieľom práce je vytvoriť etapizovaný princíp postupov využiteľný pri riešení problematických javov v mestách spojených so sociálne vylúčenými komunitami Rómov, nachádzajúcimi sa na ich území. Návrh si kladie za ambíciu pôsobiť na názory Slovákov ako aj Rómov, za účelom vytvorenia vzťahového ideálu týchto dvoch národov opísaného v ľúbostnej scéne muža spievajúceho serenádu svojej milovanej žene. V prvej kapitole sa práca zaoberá vážnosťou problému v rôznych prístupoch k vzťahu Rómov a Slovákov vyúsťujúceho do obrovskej polarizácie spoločnosti. V ďalších troch kapitolách predstavuje analýzy, výskumy a teórie, ktoré na konci pretavuje do konkrétnej architektúry, prinášajúcej v troch etapách úplnú premenu prostredia, správania, ale aj vnímania konkrétneho mesta Trebišov a jeho obyvateľstva. Prvou etapou je putovná výstava rómskej kultúry v podobe historizujúcich rómskych kočov, ktorá nielen prebúdza mesto k životu, ale tvorí aj osvetu o málo poznanej kultúre Rómov pre Slovenskú majoritnú spoločnosť. Druhou etapou je vytvorenie Centra kultúry Rómov, ktoré v sebe nesie potrebné priestory pre spoluprácu Rómov a Slovákov pri riešení problémov vyskytujúcich sa v sociálne vylúčených rómskych komunitách, ale aj v meste, v ktorom sa nachádzajú. Treťou etapou je návrh urbanistického riešenia novej štvrte bývania so sociálnym podnikom pre členov komunity, ktorý dotvorí proces premeny uskutočnený v druhej etape a prepojí hlavné osi mesta so segregovanou oblasťou rómskej osady.

V blízkosti rómskej osady v Trebišove sa v súčasnosti nachádza schátraný areál niekdajšej pekárne. Hlavný objekt s pôdorysom v tvare písmena L spolu s pozdĺžnym objektom garáží a skladov lemujú rozsiahly nevyužitý priestor areálu. Ten tvorí obrovskú vizuálnu a fyzickú bariéru pre obyvateľov rómskej komunity vo vzťahu k mestu, tým zvyšuje ich segregáciu a vizuálne zakrýva getoizované prostredie osady. Svojou pozíciou medzi hlavnou ulicou mesta a rómskou osadou by však nemusel tvoriť segregačnú bariéru, ale naopak bránu stretu Rómov a Slovákov. Z hľadiska štruktúry zástavby je zachovanie „monumentu“ starej pekárne s niektorými jej
špecifikami potrebnou intervenciou do organizmu mesta.

Výsledným urbanistickým riešením je štúdia Centra kultúry Rómov tvoreného z niekdajšieho areálu starej pekárne. Jeho navrhovanou súčasťou je priestranné námestie, uprostred ktorého sa nachádza agora štvorcového pôdorysu zahĺbená do zeme. Tá môže slúžiť rôznym rómskym festivalom, „bašavelom“ alebo len na spoločné stretnutia. Celý areál so štvorcovým pôdorysom je pokrytý kopcovitým trávnatým terénom s úzkymi chodníčkami z oranžového mlatu, ktoré reprezentujú kľukaté cesty života Rómov v priebehu dejín, ale aj nevyspytateľnosť a spontánnosť rómskej mentality. Slúžia k voľnému stretávaniu sa v exteréri. Niektoré chodníčky plynule prechádzajú do exteriérových korténových schodísk vychádzajúcich na strechy okolitých farebných budov, ktoré sú súčasťou návrhu. Budovy sú taktiež pokryté kopcovitými pochôdznými strechami, takže sú prístupné verejnosti a pri podujatiach odohrávajúcich sa v stredovej agore slúžia divákom ako pozorovateľne.

Ja, ako jeden zo Slovákov, ktorí sa denno-denne okrajovo stretávajú s obyvateľmi z jednej z takýchto segregovaných komunít, som ani vo sne netušil, koľko bohatstva rómska kultúra a história v skutočnosti má. Aj mojou mysľou zmietali rôzne predsudky, pretože som doteraz nemal možnosť Rómov hlbšie spoznávať. Moja práca však určite nemá právo kultúru rómskeho národa učiť ani určovať jej ďalší vývoj. Má percipienta prilákať a povzbudiť k jej spoznávaniu, pretože je to kultúra, ktorá sa nás Slovákov bytostne týka. Má ho osloviť, tak ako rómska kultúra oslovila koniec koncov aj mňa. Grafika mojej práce svojou farebnosťou prichádza optimisticky do kontrastu s temným pozadím, v akom podľa môjho názoru chudobné komunity Rómov v súčasnosti žijú (....) Môj optimistický názor na problematiku som sa snažil vniesť aj do tejto práce farbami a kreatívnym prístupom. Som rád, že ako študent môžem takouto formou prispieť čo i len z časti k preklenutiu bariér medzi dvoma tak krásnymi kultúrami, akými sú rómska a slovenská.

Pôdorysy:

Textová časť diplomovej práce:

Plagát: