Pamätník poslednej nukleárnej bomby: diplomová práca nominovaná na Cenu profesora Jozefa Lacka

"Študentka si vybrala zaujímavé ale ťažké zadanie, ktoré je zároveň aj predmetom medzinárodnej súťaže. Návrh je z filozofickej stránky nespochybniteľný, silný a do detailu prepracovaný. Pohybuje sa na rozhraní architektúry a umenia a jeho obsah mrazí dodnes. Úlohy ktoré si študentka zadala, či už útok na psychickú pohodu návštevníka, navodenie katarzie architektonickým návrhom, alebo záverečný pocit nádej, plní na sto percent. Téma je aktuálna aj z hľadiska momentálnej pandemickej situácie, kde hľadá paralely medzi katastrofou aktuálnou a tou ktorá zasiahla ľudstvo v 20. storočí," píše v odôvodnení nominácie hodnotiaca komisia Ceny profesora Jozefa Lacka.

Prácu výstižne charakterizuje posudok oponentky Liany Rosinovej:

Na začiatku je vhodné vyzdvihnúť výber témy, ktorá predstavuje zaujímavý priestor pre koncept záverečnej práce. Taktiež cieľ vytvoriť dielo, ktoré má senzibilizovať návštevníka a vyvolať katarziu, značí pravdepodobne najnáročnejší možný návrh pôsobenia architektonického diela.

Diplomantka analyzuje problém cez historické a ekologické tragédie 20. storočia. Upozorňuje na ich vojenské, technické a klimatické katastrofy podporené básňou Sylvie Plath o celkovej strate nádeje. Návrh riešenia hľadá v zažitej mýtickej a náboženskej symbolike. Labyrint na podlahe katedrál predstavoval náhradu púte do Jeruzalemu alebo symbol tvrdej cesty vedúcej do svojho stredu ako k Bohu. Pravdepodobne z toho dôvodu je inšpiráciou peklo a labyrint ako v obraze Boticelliho inferna. Vrchol hierarchického pekla nesmeruje k nebu, k snahe o Božskú dokonalosť a moc ako v zrkadlovom obraze Babylonská veža, ale do diery, tmy, hĺbky, do vnútra, pretože pýcha je považovaná za počiatočný hriech. Limit návštev je tak ďalším dôležitým momentom návrhu. Človek už nemôže mať všetko tu a teraz.

Podľa Aristotelovej teórie, ku katarzii dochádza pod vplyvom otrasnej prudkosti dramatického zážitku. V tomto duchu je navrhnutá forma stratenia sa v bludisku znásobená hmlou, pocitom napätia, dusna či parenia sa až šialenstva, čo skutočne môže viesť k potrebe očistenia nielen planéty, ale aj človeka, teda katarzii. Návrh nekončí „pekelným“ zážitkom. Stredom dispozície prechádza pás svetla, čím pamätník pôsobí skôr ako očistec. Vyhliadkou pre mladé generácie dnes ostáva Danteho Božská komédia, ktorá začína Peklom, ale cez Očistec prechádza opäť do Raja. Navrhovaný pamätník zobrazuje stratenú nádej, pokorenú nadradenosť a cestu rehabilitácie pre 21. storočie. Architektonicky je abstrahovaný do súčasnej podoby, čím aj výstup práce spĺňa náročne vytýčený cieľ. Celková formálna úprava je tiež odyseou, ktorá v ťaživom zobrazení ponúka aspoň malý povznášajúci pocit úľavy v tenkom páse svetla.

Abstrakt práce v anglickom jazyku:

The aim of the diploma thesis is to create a conceptual architectural object located in a nuclear testing site that would symbolize the overall cycle of nuclear energy: from the aspiration to the massive destruction, it brought to human civilization, with the final aim to sensitize the visitor of the damage of the nuclear bomb by its own abstract form and volume and space and its communication with the nature around. The chosen site: Runit Island, Marshall Islands is a paradox within itself: a paradise made by nature, full of life and sun and surrounded by water, chosen to be destroyed with nuclear bombs, made inhabitable for humans by the human hand, invisibly deadly-visibly breathtaking. The Memorial should coexist within this paradox, by creating a balance for Runit Dome - the tomb in the island, and by hosting the „journey“ of catharsis of the island in its structure through different dichotomies made of scale, shape, shadow and light, materiality and nature. The Memorial, due to the still-present contamination and specific weather conditions of the island, can be visited only shortly during certain period of the year in small numbers of visitors. Therefore, the atmosphere of the Memorial should serve as the language of the sensitization itself. If the Runit Dome is a reminder of the past, a marked spot, an abstract tomb in this paradise island, the Memorial is designed to be the Anti-Tomb, the Upside-Down Tomb, the missing balance, the Tholos and Anti-Tholos, the entrance to the island which leads to the tomb and back to the Memorial. The overall journey mimics the religious forms of pilgrimage, a journey far away from civilization, which aims to explore existential questions of the human nature, the human role, ambition, modesty, ethics, aesthetics, time, temporality, hope, rebirth, life and death.