Advertorial

Minimalistické dvere IDEA – technická precíznosť a čistota prevedenia

IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...

Schell Vitus – osvedčené riešenie pre sprchy a umývadlá vo verejnom sektore s viac ako desaťročnou tradíciou

Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...

Kompozitné okná predstavujú súčasnosť a budúcnosť

Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...

Myotis - stoly 2025

Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...

Priemyselné sklenené priečky Dorsis Digero: svetelné rozhranie pre moderné interiéry

Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.

Význam prirodzeného svetla pre moderné a flexibilné pracovné prostredie

Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...

Konferencia Xella Dialóg predstaví novinky a trendy v stavebníctve

Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia

Murovací robot WLTR stavia svoj prvý dom na Slovensku

Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...

Nová éra bezpečnosti s I-tec Secure od Internorm

Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.

Skryté zárubne JAP – intenzívny zážitok z bývania

Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm

Tienenie namiesto klimatizácie

Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.

BigMat International Architecture Award 2025 - vybrané diela

Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.

Milník udržateľnej výroby okien: Internorm zavádza Low-Carbon-Glas iplus

Spoločnosť Internorm odteraz stavia na novej variante tepelnoizolačného skla od AGC, ktorá v produkcii ročne ušetrí 10...

Výsledky 20. ročníka medzinárodnej študentskej súťaže Saint-Gobain Architecture Student Contest 2025

Jubilejný 20. ročník prestížnej medzinárodnej súťaže pre študentov architektúry priniesol...

Dvere MASTER - pre interiéry navrhnuté s rozumom aj vášňou!

Otočné a posuvné dvere MASTER od podlahy až po strop, ponúkajú mimoriadnu variabilitu výšky, materiálu a zladenia so skrytými...

Morálna diléma autonómnych áut

Ako sa má počítač rozhodnúť v prípade, že sa nedá zabrániť stratám na živote?
Tech
Red 127.06.2016
6690+1
Morálna diléma autonómnych áut

Autá, ktoré dokážu na ceste fungovať bez vodiča, sa stávajú realitou. Vozový park Google sa rozširuje. Na uliciach v Kalifornii už sú autonómne autá skoro bežné - a zatiaľ veľmi bezpečné. Ďalšie firmy (napr. Tesla, Volkswagen, Mercedes, Porsche...) sú tiež aktívne. Pravdepodobne sa revolúcia sa v tomto prípade odohrá oveľa rýchlejšie, než sme si pred piatimi rokmi mysleli.

Lenže auto plne ovládané umelou inteligenciou so sebou prináša aj rad ďalších otázok. Právnických, etických až filozofických, napríklad kto môže za to, keď auto nabúra? A čo je ešte zložitejšie, ak sa už nedá nehode zabrániť a v ohrození sú ľudské životy, ako sa má autonómne auto rozhodnúť? Koho životy uprednostniť?

Všeobecne sa ukazuje (a doterajšie testy to potvrdzujú) že robotická autá majú potenciál výrazne znížiť počet nehôd na cestách. Nie je ťažké pochopiť prečo - ľudia sú nedokonalí. Zle odhadujú vzdialenosť, sú roztržití, robia chyby, sú impulzívni, unavení, nedisciplinovaní, riadia opití... Počítače takéto nedostatky nemajú.

Počítač sa však takisto musí racionálne rozhodnúť aj v situácii, keď ľudský vodič reaguje úplne inštinktívne. V krízových situáciách. Keď ide o život. Človek si inštinktívne chráni prioritne najmä ten svoj. Počítač by však mal uvažovať úplne racionálne, najmä s ohľadom na čo najmenšie výsledné škody. Otázka znie, ako by takéto rozhodnutie malo vyzerať.

"Aj keby sa jednalo o úplne nezvyčajné situácie, programátor rovnako musí naprogramovať, ako sa v takejto situácii auto zachová," píše Jean-François Bonnefon a jeho kolegovia vo svojom výskume - publikovanom v prestížnom vedeckom časopise Science. Za úlohu mali zistiť, ako by sa autonómna autá mala rozhodovať v kritických situáciách (podľa ludí) keď je takmer isté, že niekto zomrie.

Tri modelové situácie: auto sa musí rozhodnúť medzi (ľavý obrázok) nabehnutím do skupiny chodcov a nabehnutím do jedného chodca, (stred) nabehnutím do chodca alebo nárazom, ktorý ohrozí pasažiera, a konečne (pravý obrázok) nabehnutím do skupiny chodcov alebo nárazom ohrozujúcim pasažiera automobilu.
Tri modelové situácie: auto sa musí rozhodnúť medzi (ľavý obrázok) nabehnutím do skupiny chodcov a nabehnutím do jedného chodca, (stred) nabehnutím do chodca alebo nárazom, ktorý ohrozí pasažiera, a konečne (pravý obrázok) nabehnutím do skupiny chodcov alebo nárazom ohrozujúcim pasažiera automobilu.

Existujú dva princípy, podľa ktorých sa dá v takomto prípade rozhodnúť:

"Utilitárney" princíp väčšieho dobra - podľa tohto mravného princípu by mala byť zvolená možnosť, ktorá vedie k menšiemu utrpeniu. Teda k ohrozeniu menšieho počtu ľudí. Týmto smerom uvažoval Asimov, keď navrhol slávne tri zákony robotiky.

"Sebecký" princíp ochrany seba samého - druhý princíp vychádza z ľudského pudu sebazáchovy. Hovorí, že každý sa snaží najprv zachrániť seba, a až potom sa môže obzerať po ostatných...

Výskumníci vypracovali šesť on-line štúdií a testovali ich na 1 928 respondentoch. Výsledky možno zhrnúť do jednoduchého, nie veľmi prekvapivého, ale problematického záveru: "Ľudia schvaľovali naprogramovanie autonómnych automobilov tak, aby automobil obetoval svojho pasažiera, pokiaľ tým môže zachrániť väčšie množstvo ľudí. Účastníci by tiež chceli, aby si takéto auto kupovali ostatní ľudia. Oni sami pre seba by ale preferovali, keby ich vlastné autonómne auto chránilo v kritickom okamihu ich život, nie životy ostatných".

Ako teda autá naprogramovať v praxi? Zo všeobecného pohľadu by bolo lepšie uplatniť prvý princíp väčšieho dobra. Avšak, kupovali by ľudia autá, ktoré uprednostňujú viac všeobecné blaho, ako ich vlastný život?

Výsledok výskumu ukázal, že auto ktoré by za každú cenu chránilo majiteľa, malo 50 bodov obľúbenosti (medián hodnotenie na škále 1 až 100), zatiaľ čo u auta, ktoré by bolo naprogramované "eticky", klesla jeho obľúbenosť na 19 bodov. Hoci teda účastníci súhlasili, že etické auto je pre spoločnosť lepšie, radšej by si kúpili auto, ktoré je bude prioritne chrániť posádku vovnútri auta bez ohľadu na okolie i na životy ostatných.

Vynútenie "etického algoritmu" by mohlo citeľne znížiť atraktivitu takýchto áut a tým aj spomaliť ich predaj. Ako teda ďalej? Na odpoveď si budeme musieť počkať. Pripájame ešte videá na túto tému:

139847
Youtube
2156611
Youtube
Vložené
26. jún 2016
0
669
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím