Didaktický park, Prešov

Prešovská Univerzita v závere roku 2016 pripravila zámer realizácie Didaktického parku v rámci programu Interreg V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020. Investícia financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa sústredila na revitalizáciu priestoru medzi riekou Torysa a zadným vchodom do budovy Rektorátu. Vedenie univerzity oslovilo na základe predchádzajúcej referencie prešovský ateliér STOA architekti. Investora oslovil projekt Mestského cintorína v prešovskej časti Šváby - ktorý je koncipovaný ako oddychový parkový priestor.

Téma cezhraničnej spolupráce slovenských a poľských regiónov sa stala podkladom pre prvotnú ideu projektu. “V ateliéri sme hľadali formu, ako zobraziť spojitosti a rozdiely jednotlivých regiónov.  Prišli sme s myšlienkou vytvoriť didaktický park ako súčasť výučby in situ na ploche pred rektorátom,” vysvetľujú architekti. Projekt prezentuje cezhraničné územie prostredníctvom modelového priestoru s prvkami jednotlivých regiónov - Prešovského kraja (Šariša, Spiša, Horného Zemplína), Podkarpatského vojvodstva a Malopoľského vojvodstva. Jednotlivé zóny charakterizujú typické rastlinné spoločenstvá, ukážky hornín, prvkov regionálnej architektúry a drobnej infraštruktúry.

“Spoločným znakom týchto regiónov sú pôvodné bukové lesy. Túto spojitosť sme preniesli do tvarovej identity územia - tri bukové listy - tri regióny. Tak vzniklo samotné logo Didaktického parku.Vstup do parku sme osadili na os budovy rektorátu. Pri pohľade z objektu môže pozorovateľ vnímať tvarovú ideu ako zvýraznenie vstupu do tejto dôležitej inštitúcie,” vysvetľujú koncept autori z ateliéru STOA architekti.

Materialita

Základný materiálový rámec tvoria trvácne prvky - drevo, mlat, cortenová oceľ a pohľadový betón. Pri návrhu sa dbalo na odolnosť a minimálnu nutnosť údržby povrchov.

Útržky - ukážky

Drobné artefakty v parku ako torzá plotov, ohrád, miestny kameň, či úryvky z nápevov piesní pochádzajú z predstavených lokalít. Cieľom pri realizácii bolo zapojiť univerzitu a študentov do vytvorenia platformy edukačného fondu. 

Idea výsadby 

Idea výsadieb vychádza z myšlienky prezentácie flóry jednotlivých regiónov. Investor mal limitované zdroje pre pomerne rozsiahle územie. Preto bola prioritne zabezpečená koncepčná vzrástla zeleň. Následne architekti v návrhu vyhradili miesta, určené na dodatočné dotvorenie pod dozorom zainteresovaných pedagógov. Do konceptu zelene boli zakomponované existujúce stromy.

Ekológia

“Udržateľné riešenia sú bežnou súčasťou našich návrhov. V projekte sme venovali dôraz na minimalizáciu povrchov neprepúšťajúcich vodu. Dbali sme aj na teplotnú stabilitu územia, výsadbou stromov a redukciou materiálov schopných akumulovať  teplo. Obmedzené zdroje nás viedli k ekonomicko - ekologickým  riešeniam. Napríklad sme použili zeminu z výkopových prác chodníkov a výučbových platforiem späť v území na modeláciu terénu. Materiály v parku sú prevažne z lokálnych zdrojov a od lokálnych dodávateľov. Značná časť existujúceho trávneho porastu bola iba zrevitalizovaná. Zvyšné plochy boli vysiate odolnou lúčnou zmesou - bez nutnosti zvláštnej starostlivosti, či zavlažovania v letných mesiacoch.” vysvetľujú svoj prístup architekti. 

Podmienkou získania grantových zdrojov bolo aj využitie obnoviteľných zdrojov energie v území. Jednotlivé výučbové platformy sú pre lepšiu orientáciu návštevníkov v nočných hodinách akcentované led osvetlením v úrovni nôh. Svietidlá sú napojené na nezávislý fotovoltický zdroj.

Informačný  systém

Hlavná informačná tabuľa zobrazuje základné informácie o parku, vrátane pôdorysu s legendou a základnými informáciami o území. Horné ukončenie akcentuje laserom vypálené logo - schematický pôdorys parku. 

Informačné tabule v jednotlivých zónach parku popisujú konkrétne územia vrátane ich histórie, geografie fauny, flóry a prvkou ľudskej činnosti. Text pripravili pedagógovia Prešovskej univerzity.

Záver

Výber odolnej zelene, osadenie viacerých vzrastlých stromov, vízia postupného dopĺňania vegetácie, či priestorov pre drobnú faunu (hmyz, vtáctvo) má potenciál vytvoriť ´rajský´ostrov v mestskej štruktúre pri rieke.

“Zadanie zámeru Prešovskej Univerzity nehovorilo o údržbe. Skúsenosti z iných projektov, pochopenie finančných možností investora a rozsah územia v podstate zadefinovali akú náročnosť sme si v návrhu mohli dovoliť. Celý koncept - prvky architektúry aj zelene, dbal na finančnú udržateľnosť priestoru. Investor bol oboznámený so spôsobom údržby areálu aj špecifickosťou niektorých materiálov. 

Niekedy však stačí, aby mal vlastník či správca pozitívny vzťah k dielu... Dnes je ´dočasne´ areál oplotený. Univerzita tak rozhodla po skúsenostiach s vandalizmom. Snažíme sa to zmeniť. Tvorba architekta v našej zemepisnej šírke zahŕňa aj nerovný boj o udržanie kvality diela po jeho odovzdaní investorovi,”  dopĺňajú na záver autori.

Podklady: STOA architekti