Pomník generála Pattona, Plzeň

Vzhľadom k charakteru miesta autori zvolili formu subtílnej sochy. Achitektúra abstrahuje motív slavobrány, čo je tradičný symbol zakorenený hlboko v európskej kultúre.

"Klasická podoba vítězného oblouku se svou obsahovou 'závažností' a s ní korespondující hmotovou tíží (většinou ovládá nějaké rozsáhlé centrální prostranství) byla odlehčena, což odpovídá jak době, kdy se podvědomě bráníme silným, patetickým obsahům, tak i místu, které má intimnější a také výrazně liniový, proudnicový charakter," vysvetľujú autori.

Na pohľad jednoduchá forma vytvára z rôznych pohľadov prekvapivé a meniace sa "tváre". Z diaľky je abstraktným, bohato tvarovaným stĺpom. Keď sa priblížime na úroveň pozdĺžnej osi, zmení sa na takmer nehmotnú bránu. Čím bližšie pozorovateľ prichádza, tým jasnejšie vystupujú konkrétne tvary a siluety.

Osobnosť generála Pattona je znázornená dvoma prvkami. Prvým z nich je zdvojená silueta v nadživotnej veľkosti. Dvojitá preto, lebo žiadny zo smerov nie je privilegovaný. Druhým momentom pripomínajúcim generála je materiál, korténová oceľ, ktorá v prvom pláne znázorňuje pancier tankov. Voľba materiálu má aj hlbšiu asociáciu: "Základní charakteristiky oceli - nelze ji snadno utvářet, působí přímo, autenticky a bezprostředně - odkazují k vlastnostem tvrdého a nekompromisního vojevůdce, který se musí umět rozhodovat," doplňujú autori konceptu.

Pomník je maximálne "zrastený" s miestom. Netvorí bariéru, v smere hlavného pohybu je dokonca prechodný. Zložitú urbanistickú situáciu (historický sadový okruh prerušený dopravnou tepnou) pomáha definovať prvok, ktorý miestu nedominuje. Napriek tomu si svojimi proporciami zaisťuje patričnú dôstojnosť, adekvátnu významu oslobodenia Plzne Pattonovou obrnenou divíziou.

Podklady: Lubomír Čermák, Tomáš Beneš, Václav Zůna