Veszmír, Komárno

V bezprostrednej blízkosti komárňanskej pevnosti vznikla na prvý pohľad nenápadná prevádzka, ktorá začleňuje parter bytovky a nadväzujúci priestor parku do každodenného mestského života. Kaviareň a bistro z dielne Simony Tóthovej a Mátyása Molnára namiesto efektných gest stavia na prirodzenosti, otvorenosti a intenzívnom vzťahu k miestu.

Viac prezradia autori:

Idea  

Začiatkom minulého leta nás oslovili klienti, ktorí v Komárne dlhodobo prevádzkujú úspešný gastro podnik, s ponukou navrhnúť interiér nového priestoru fungujúceho ako kaviareň a bistro. Už od začiatku bolo jasné, že ambíciou projektu nebude vytvoriť iba interiér, ale miesto prirodzene komunikujúce s exteriérom a využívajúce park ako akúsi vonkajšiu obývačku mesta.

Dnes táto vízia funguje naplno. Počas slnečných dní sa zabudnutý okraj parku medzi pevnosťou a rekreačno-športovým areálom premieňa na živé komunitné miesto. Ľudia objavili priestor, ktorý bol dlhé roky mimo ich každodenného pohybu.

Pre nás architektúra nikdy nie je iba o fyzickej podobe priestoru. Skutočnú atmosféru vytvárajú ľudia, ktorí ho každodenne používajú. Majitelia žijú v tesnej blízkosti a trávia tu veľa času spolu so svojou rodinou, čím dávajú Veszmíru jeho prirodzenú a autentickú dušu.

Kontext a história miesta

Budúci majitelia si priestor všimli počas pravidelných prechádzok popri parku. Objekt bytového domu z 50. rokov bol pôvodne navrhnutý s obslužným parterom orientovaným smerom do parku, ktorý sa neskôr transformoval na komerčné priestory. Napriek bezprostrednej blízkosti zelene však ani jeden z nich nikdy aktívne nekomunikoval s exteriérom. Fasáda zostávala dlhé roky pasívna a nevyužitá.

Veszmír je prvým priestorom, ktorý sa do parku fyzicky aj programovo otvára. Aktivuje svoje okolie a prepája vnútorný život bistra s verejným priestorom. Vďaka tomu sa park postupne vracia na mentálnu mapu miestnych obyvateľov a prirodzene sa stáva miestom stretávania malej lokálnej komunity.

Architektonický návrh

Interiér predstavuje iba jednu z vrstiev celého projektu, no zároveň musí byť dostatočne výrazný a príťažlivý. Zadanie bolo od začiatku pragmatické — vytvoriť dizajn, ktorý bude flexibilný a ľahko transformovateľný aj v prípade, že by sa koncept bistra v malomestskom prostredí časom zmenil.

Tomu sme prispôsobili aj materialitu. Pracovali sme so surovou estetikou stavebných materiálov a priznanou štruktúrou povrchov. Nešlo o hľadanie novosti za každú cenu, ale o prirodzený experiment — projekt, ktorý bol od začiatku otvorený skúšaniu a postupnému vývoju.

Dispozičné riešenie

Najväčšou výzvou bolo pracovať s úzkym lineárnym priestorom tak, aby po osadení baru nepôsobil ako chodba a zároveň spĺňal hygienické požiadavky na uzatvorenú kuchyňu.

Otočením kuchynského boxu sa podarilo priestor rozdeliť do viacerých prirodzených zón vznikajúcich pri troch samostatných vstupoch. Centrálnym prvkom interiéru je veľký komunitný stôl vytvorený zo stavebných materiálov, doplnený dominantným svietidlom od belgického dizajnéra Stana Verstraeteho.

Budúcnosť priestoru

Priestor vnímame ako niečo, čo je neustále v pohybe a vývoji. Ďalším krokom by malo byť vytvorenie exteriérových prvkov v parku formou workshopu — nie klasickej terasy, ale voľnejšieho systému objektov podporujúcich komunitné využitie verejného priestoru.

Tešíme sa na budúcnosť Veszmíru, ktorý sa postupne stáva svojbytným malým vesmírom miestnej komunity.

Fotografie: Daniel Kordík, úprava Mátyás Molnár