Cvernovka - súťažný návrh ateliéru Gutgut

Cvernovka je symbol. Ikonický bratislavský závod, ktorý si staršie generácie vybavujú ešte ako fungujúcu továreň. Cvernovka je pojem. V posledných desiatich rokoch sa storočná fabrika stala miestom, aké sme dosiaľ mohli obdivovať len v iných veľkomestách, kde sa stretávala kreativita, umenie a predovšetkým ľudia. Náš návrh pracuje s týmto pozitívnym nábojom, ktorý vznikol spontánne – je niečím, čo ťažko umelo vytvoriť – a podporuje tak udržateľnosť nového riešenia. Akcentujeme možnosti, ktoré ponúka príťažlivé spojenie historického elementu a novej progresívnej architektúry. Pomocou spojenia kontrapunktov premieňame miznúcu priemyselnú zónu na novú vitálnu mestskú štvrť so silným geniom loci. Nepriechodný, do seba uzavretý blok priemyselných budov, ktorý v pôdoryse tejto časti mesta predstavoval prekážku, sa stáva otvoreným a čitateľným územím, ponúkajúcim dobrý funkčný mix a prepojene s už existujúcimi rezidenčnými časťami, ako aj plánovanými ambicióznymi projektami v tesnej blízkosti. Rôznorodé verejné priestory, zahrnujúce intímne zákutia ale aj veľkolepé priestranstvá, pozývajú k zastaveniu, posedeniu pri káve, alebo počúvaniu šumu fontány. Cvernovka sa stáva novou mestskou štvrťou s pulzujúcim historickým srdcom a významom pre celú Bratislavu.

Kontexty a kľúčové faktory dynamiky mestského rozvoja ovplyvňujúce budúcnosť riešeného územia

Projekt nadväzuje na miestne urbanistické riešenia a uličnú sieť priľahlých rezidenčných štvrtí, do ktorých bol v minulosti rušivo vklinený areál priemyselnej výroby. Navrhované riešenie organicky nadväzuje na urbanistické štruktúry susedných rezidenčných súborov, ktoré spája do jedného celku. Nepravidelný polouzavretý päťhran v severo-východnej časti dotvára okvetie pripomínajúcu štruktúru uzatvárajúcu Dulovo námestie. Zvyšnú časť definujú severo-južné línie predstavujúce

predĺženia ulíc Azovská a Niťová, ktoré spolu s pravouhlými pôdorysmi prinášajú čitateľnosť a predvídateľnosť. Spolu s prepojením na Svätoplukovu a cez Košickú nadväzujúcu na ulice Oravská a Tekovská vytvárajú štruktúru a mierku rešpektujúce komunikačné potreby miestnej populácie i užívateľov občianskej vybavenosti v najbližšom okolí.

Ciele projektu:
1. Dotvoriť urbanistickú štruktúru rezidenčnej štvrte
2. Vytvoriť citlivý a efektívny prechod medzi živým centrom mesta a rezidenčnými zónami
3. Poskytnúť obyvateľom i návštevníkom vyvážený mix funkcií v plnohodnotnom mestskom prostredí s kvalitnými verejnými priestormi
4. Valorizovať dôležité historické momenty lokality a nadviazať na kreatívnu tradíciu

Zásadné momenty navrhovaného riešenia

Mierka pôvodného hermeticky uzatvoreného riešenia predstavovala komunikačnú bariéru. Zážitok z jej obídenia poznačený okrem vlastnej dĺžky posilňovala vizuálne monotónnosťou obvodu. Návrh ponúka hneď niekoľko atraktívnych trás naprieč komplexom, ich vyústenia po obvode prinesú navyše novú estetickú kvalitu a mestský zážitok i na týchto líniách.

Urbanizmus

Z urbanistického hľadiska návrh podčiarkuje význam Pradiarne vytvorením živej mestskej zóny z východnej strany objektu, pričom objekt otvára z tejto strany celou dĺžkou parteru smerom do plánovaného verejného priestoru. Týmto spôsobom zapája Pradiareň nielen do budúceho pešieho ťahu, ktorý bude tvoriť bezpečnejšiu, príjemnejšiu alternatívu voči rušnej Svätoplukovej ulici, ale jej pomocou udáva charakter jednej z kľúčových častí novej mestskej zóny. Členitosť východnej fasády dáva zároveň možnosť rozdeliť exteriérovú plochu na menšie „piazzetty“/námestia, ktorých charakter sa môže prispôsobiť aktuálnemu využitiu. Okolitá štruktúra nekopíruje pôdorysnú stopu priemyselného areálu, nakoľko nedávala vhodné predpoklady vzniku mestského prostredia s menšou mierkou blokov, v ktorých by bolo možné variovať verejné a poloverejné priestory a vytvárať perforáciu zástavby, ktorá umožňuje prepojenie s ďalším územím.

Zážitkové „korzo“

Srdcom komplexu je prechádzkový okruh so živým parterom po vonkajšom obvode mestského bloku v jadre komplexu. Z dvoch predĺžení ulíc zo severu je hierarchicky vyššou pokračovanie Azovskej. Táto skutočnosť je prirodzene určená budovou Pradiarne a ďalej podčiarknutá navrhovaným riešením mestského bloku. Členenie línie fasády Pradiarne podporuje riešenie tohto priestoru ako série reťaziacich sa piazzett, z ktorých každá v detailoch naznačuje vlastnú identitu, no spoločne nechávajú priestor pre dominanciu hodnoty historickej štruktúry. Zážitkové korzo v tejto línii prechádza na ose predĺžení ulíc Azovská a Tekovská a z hľadiska širších vzťahov poskytne bezpečný a vizuálne atraktívny komunikačný koridor umožňujúci pohyb naprieč areálom. Okrem alternatívneho prepojenia tranzitných koridorov Páričková a Košická predstavuje bezpečnú komunikačnú líniu spájajúcu školy a športoviská v oblasti.

Rytmus striedania charakteru zón

Riešené územie so sebou prináša výzvu prameniacu z povahy stretu dvoch kontrastných charakterov mestskej krajiny. Na jednej strane je to historická štruktúra pokojnej rezidenčnej štvrte, na druhej aktuálny proces postupu mestského centra reprezentovaný hneď niekoľkými ambicióznymi projektami v bezprostrednom okolí. Cieľom riešenia nie je iba stlmiť túto kolíziu, ale tiež citlivo ťažiť z kontextami produkovanej diverzity. Centrálne mestské funkcie a občianska vybavenosť prirodzene gravitujú k celomestskej rozvojovej zóne na juh a západ od riešeného územia. Západný gradient je vyjadrený aj nosnou líniou korza, ktorá je z jednej strany spoluutváraná prevahou občianskej vybavenosti v budove Pradiarne, zatiaľ čo v bloku oproti sú nadzemné podlažia nad aktívnym parterom vyhradené rezidencii. Naproti tomu požiadavky na súkromie a bezpečnosť rezidentov sú naplnené prostredníctvom intímnejších komunitných priestorov vo vnútri polouzavretých rezidenčných blokov.

Valorizácia nedávnej histórie centra kreatívneho priemyslu

Navrhované riešenie ponúka možnosť realizácie udržateľného kultúrneho konceptu, ktorý by viacerými spôsobmi interagoval s miestnymi obyvateľmi a pravidelnými užívateľmi nového súboru. Realizácia myšlienky participatívneho plánovania kultúrnych aktivít, na ktorých plánovaní by sa podieľali miestni rezidenti a na ich realizácii participoval kreatívny priemysel, poskytne ďalší impulz v procesoch komunitného rozvoja v lokalite. Zvláštnou výzvou pre zdraví

rozvoj komunity je spôsob integrácie školopovinných detí pre dochádzku využívajúcich bezpečný koridor. V rámci projektu bude výzvou vyjadriť rešpekt k industriálnemu dedičstvu, ku ktorému sa Bratislava zachovala pomerne macošsky. Veľká väčšina je nenávratne preč, no problém predstavuje aj to chránené a zachované. Sklad č. 7 či Jurkovičova tepláreň si proste zatiaľ nevedia nájsť obsah a funkciu, ktorou by sa stali autentickým mestotvorným prvkom.

Predkladaný projekt v tejto súvislosti nie len ráta s využitím budovy Pradiarne pre občiansku vybavenosť a bývanie, ale zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní urbanistickej koncepcie zóny, ktorej jadrom je vnútorné korzo. Dôležitá je tu skutočnosť, že hoci za cenu nadstavby, budova Pradiarne bude tvoriť funkčne integrálnu súčasť a symbolický základ nového riešenia. Ambícia spríjemniť pešiu komunikáciu po obvode ulicami Košická a Svätoplukova je zdôraznená okrem funkčných parterových riešení tiež členením obvodov, ktoré narúšajú jednotvárnu linearitu ulice a vo vzniknutých zálivoch ponúkajú oddychové mikrozóny. Na ulici Košická vyššia intenzita priestorov tohoto typu zvlášť reaguje na jej potenciál stať sa významným mestským bulvárom. Zdôrazňuje mestský charakter a prináša ďalšie hodnoty v miestach, kde je protiľahlá strana utlmená výhradnou rezidenciou bez aktívneho partera. Popri veľkorysom poskytovaní jedinečných mestských atmosfér a kvalitného verejného priestoru ulici, tieto predstavujú tiež prepojenia na vnútorné korzo, na ktoré tiež prinášajú rozrušenia monotónnych línií.

Obnova/adaptácia objektu Pradiarne

Obnova rešpektuje pôvodný konštrukčný systém stavby, pozostávajúci z liatinových nosných stĺpov a železobetónových stropov. Výnimkou je 4. NP, kde je podľa pamiatkového výskumu potrebné nahradiť existujúcu poškodenú betónovú dosku novou konštrukciou. Aj z tohto dôvodu je priestor 4. NP jediným miestom, kde výraznejšie zasahujeme do súčasnej hmoty objektu, a to formou nadstavby – pridaním výrazovo kontrastného objemu.

Prečo nadstavba?

Nadstavba, ktorá zaberá celú plochu podlažia, má z vnútornej strany pravouhlý výrez vytvárajúci vnútorné átrium, čím vznikajú potrebné svetelné podmienky pre funkciu bývania. Z vizuálneho hľadiska charakter nadstavby ani svojou veľkosťou, ani výrazom architektonického stvárnenia, nekonkuruje pôvodnému historickému objektu, ale ho estetickým spôsobom uzatvára. Objektu tým dodáva eleganciu a reprezentatívnosť, o ktorú v priebehu 20. storočia prišiel (predovšetkým v čase prestavby areálu v 60. rokoch, kedy došlo aj k úprave pôvodných okenných otvorov na jednoduchšie pravouhlé). Nakoľko zo strany Svätoplukovej ulice požiadavky pamiatkarov neodporúčajú otvorenie objektu v priestore parteru (ani zo strany kratšej, severnej fasády), nadstavba je jediným prvkom, ktorý okoloidúcim indikuje nové, atraktívnejšie využitie objektu.

Podklady: Gutgut