Pradiareň 1900, Bratislava

Pre mnohých, najmä mladších kolegov je Pradiareň v areáli bývalej Cvernovky stále spojená so spomienkami na ateliéry a kreatívne prostredie, ktoré tu roky fungovalo. Národná kultúrna pamiatka, predstavujúca na prahu 20. storočia výtvarný a konštrukčný vrchol dobovej industriálnej architektúry, prešla náročnou rekonštrukciou pod vedením ateliéru BOUDA MASÁR architekti. Výsledná podoba necháva aj napriek nutnému prispôsobeniu sa novej funkcii vyniknúť dobové architektonické a konštrukčné remeslo. 

Kontext a krátky exkurz do histórie

Areál bývalej cvernovej továrne a jeho okolie prešli za takmer 120 rokov existencie pozoruhodným vývojom. Závod bol v čase svojho vzniku súčasťou veľkej východnej priemyselnej zóny Bratislavy, kam patrili aj susediace podniky ako Kablo, Gumon, Apollo, alebo pôvodná železničná stanica a zimný prístav. 

Závody postupne ustúpili výstavbe “nového centra” v rozvojovej zóne okolo ulíc Pribinova, Továrenská a Dunajské nábrežie. Areál Cvernovky sa dostal na okraj najrýchlejšie rastúcej zóny mesta. Bolo len otázkou času, aký osud bude čakať pásmo medzi modernou zástavbou a pôvodnou štruktúrou mesta. Po ukončení výroby v roku 2003 sa menilo využitie, majitelia, investičné zámery. Začalo sa s búraním viacerých objektov... Rozvoj zóny v priebehu času názorne ilustruje schéma na obrázku nižšie. Udalosti z posledných rokov zas súvisiace články v závere textu.

Konverzii areálu bolo venované množstvo štúdií a ateliérových projektov. O jeho finálnom osude rozhodla až vyzvaná urbanisticko-architektonická súťaž, v ktorej zvíťazil bratislavský ateliér COMPASS. Návrh definoval novú blokovú zástavbu štvrte komerčne nazvanej ZWIRN a dominantné postavenie pamiatkovo chráneného objektu Pradiarne v rámci areálu. K Pradiarni pribudla aj bývalá Silocentrála, ktorú s objektom spojil nový, subtílny trakt. 

Pradiareň 1900

Obnova jednej z najvýznamnejších priemyselných pamiatok v Bratislave prebiehala na základe výskumov a prieskumov určených Krajským pamiatkovým úradom, ktoré definovali plán pamiatkovej obnovy aj stupne ochrany jednotlivých pamiatkovo chránených prvkov. Ateliér BOUDA MASÁR architekti, ktorý v minulosti pracoval na rekonštrukcii Bratislavského hradu, konverzii Spilky pivovaru Stein, alebo  Rekonštrukcia budovy bývalej Obchodnej a Priemyselnej komory Uhorska, nadviazal aj v prípade Cvernovky na svoju štandardne vysoko nastavenú latku.

Medzi kľúčové prvky architektonického konceptu patrí opätovné otvorenie pôvodného halového priestoru, v ktorom vyniká nevšedný konštrukčný systém. Architekti sa s potrebou technického zázemia, slúžiaceho novej funkcii, vysporiadali jeho integrovaním do jednej pozdĺžnej línie vytvorenej vloženým mezanínom, nenarušujúcim vnímanie celku. Zo strany exteriéru opäť vynikla elegantná forma architektúry zo začiatku 20. storočia, ktorú predtým dôsledne maskovali výplne zo 60. rokov a nevhodné stavebné zásahy.

Kľúčová je tiež zmena postavenia objektu. Budova pôvodne tvorila vonkajšiu hranicu uzavretého areálu. V novom urbanistickom koncepte je Pradiareň prvkom, ktorý prepája Svätoplukovu ulicu s novým verejným námestím zo strany bývalého bloku. Architekti stoja tiež sa stvárnením nadväzujúcej budovy Silocentrály, ktorá je s pradiarňou prepojená prostredníctvom transparentného spojovacieho traktu. Napriek tomu, že objekt nespadá pod pamiatkovú ochranu, dočkal sa tiež dôslednej obnovy, ktorá ho priblížila k pôvodnej podobe z roku 1902.

Realizáciu bližšie predstavia autori:

Pradiareň 1900 je názov projektu konverzie historickej budovy Pradiarne a Silocentrály, ktoré sú jedinou zachovanou časťou historickej Uhorskej cvernovej továrne.

Budova predstavovala na prahu 20. storočia výtvarný a konštrukčný vrchol dobovej industriálnej architektúry. Dlhé roky bola jej výnimočnosť dobre zamaskovaná neskoršími úpravami fasád a rôznymi utilitárnymi prístavbami.

Pôvodná architektúra kombinovala funkčne orientovanú jednoduchosť, ohlasujúcu budúci nástup funkcionalizmu a dekoratívnu vrstvu historizujúcich architektonických článkov, vzdávajúcu hold odznievajúcemu romantizmu.

Rozľahlú štvorpodlažnú budovu Pradiarne, postavenú v troch etapách v rokoch 1902-1912, charakterizuje otvorená halová dispozícia. Objekt dokumentuje búrlivý rozvoj stavebných konštrukcií v tomto období. Tri podlažia z rokov 1902-1905 tvoria tehlové obvodové múry a  unikátna konštrukcia s liatinovými stĺpmi, stropmi s oceľovými nosníkmi a klenbovými poliami z utĺkaného betónu. Obvodové múry najvyššieho podlažia z roku 1912 sú už realizované ako železobetónový skelet s monolitickým stropom a výplňou z dutých tehál.

Spolu s prvou etapou Pradiarne vznikol priliehajúci objekt Silocentrály, ktorý slúžil ako energocentrum celého areálu. Pôvodne bol koncipovaný pre umiestnenie parného stroja na pohon technológií v Pradiarni, napokon však parný stroj nahradili motorgenerátory na výrobu elektrickej energie. Technologickú sálu – nosný priestoror Silocentrály – prestropovala veľkorozponová drôtobetónová doska. Strop, zavesený na dvojúrovňovej nitovanej priehradovej konštrukcii s oblúkom, definoval charakteristický tvar strechy. V architektúre dominovali výrazné oceľové okná s typickým industriálnym členením a architektonické články z režných tehál.

Pri úvahách, ako pristúpiť k obnove tejto priemyselnej pamiatky sme v prvom rade stáli pred úlohou očistiť pôvodnú architektúru od neskorších nánosov a nasledovne hľadať najvhodnejší spôsob, ako do nej vložiť nové funkcie a technológie, pri zachovaní ducha a hodnôt originálu. Samozrejmosťou bolo odstránenie novších prístavieb a obnova pôvodných halových priestorov. Návrat k autentickému výrazu podporila výmena okien zo šesťdesiatych rokov za tvarové kópie pôvodných výplní s oblúkovým nadpražím a rekonštrukcia odstránených architektonických článkov fasády. Autentickosť podčiarklo aj použitie zachovaných originálnych výplní v niektorých častiach Pradiarne a Silocentrály. 

Nové funkčné využitie – administratíva s obchodom a službami na prízemí – si vyžiadalo vloženie nových prvkov do pôvodnej halovej dispozície. Snažili sme sa nenarušiť unikátny priestorový pocit. Zvolili sme kombináciu vertikálnych prvkov nových výťahových a technologických šachiet a výrazného vloženého horizontálneho mezanínu, pod ktorým sú sústredené všetky nevyhnutné hygienické, technické a iné obslužné priestory. Všetko je sústredené do jedného pozdĺžneho modulu, zvyšok priestoru zostáva voľný. Mezanín otvára nové atraktívne pohľady na interiér aj výhľady cez veľké okná do exteriéru. 

Ťažisko prízemia Pradiarne tvorí vstupná hala, prepájajúca Svätoplukovu ulicu a novovznikajúce námestie, obchodné priestory spája interiérová pasáž. Deliace priečky sú v maximálnej miere transparentné. Najväčším zásahom v Silocentrále je nahradenie pôvodného spojovacieho traktu s Pradiarňou transparentnou presklenou konštrukciou s novým schodiskom, prepájajúcim všetky úrovne. Medzi výrazné prvky patrí tiež čiastočne zavesená plošina, vložená do priestoru pôvodnej technologickej haly.

Obnovený exteriér charakterizuje biela fasáda, kontrastujúca s okennými výplňami v originálnej zelenej farbe. Silocentrála si zachovala pôvodný výraz z roku 1902. Hrubozrnnú omietku dopĺňajú prvky z režného tehlového muriva. Nové otvory sú farebne odlíšené, akcentuje ich výrazné rámovanie z oceľových plechov.

Pradiareň v kontexte s budúcim námestím a celým projektom Zwirn:

Ideové návrhy ateliéru BOUDA MASÁR architekti na stvárnenie priestorov v prízemí Silocentrály:

Pradiareň a Silocentrála - porovnanie východiskového a súčasného stavu - pohľad z priestoru budúceho námestia:

• Projekt obnovy: BOUDA MASÁR architekti s.r.o.
• Autori obnovy: Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan Masár
• Projekt interiéru spoločných priestorov Pradiarne: CHYBIK+KRISTOF ASSOCIATED ARCHITECTS s.r.o.
• Projekt exteriérových priestorov námestia: Compass s.r.o. + Atelier Divo s.r.o.

Fotogaléria dokumentujúca proces rekonštrukcie Pradiarne a Silocentrály:

Podklady: BOUDA MASÁR architekti

Použité materiály a riešenia: Tvarové kópie pôvodných okien sú vyhotovené z hliníkových profilov Schüco. Zvolené riešenia umožnilo zachovať subtílny vzhľad pôvodných výplní s oblúkovým nadpražím.