IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
Spoločnosť Internorm odteraz stavia na novej variante tepelnoizolačného skla od AGC, ktorá v produkcii ročne ušetrí 10...
Jubilejný 20. ročník prestížnej medzinárodnej súťaže pre študentov architektúry priniesol...
Otočné a posuvné dvere MASTER od podlahy až po strop, ponúkajú mimoriadnu variabilitu výšky, materiálu a zladenia so skrytými...

Národná kultúrna pamiatka je teraz v centre pozornosti. Rozhoduje sa o jej budúcom osude i podobe budúceho vývoja celého mestského bloku, ktorého je súčasťou.
Pred týždňom bol predstavený verejnosti nový územný plán zóny Cvernovky. Je navrhnutý v dvoch variantoch kde sa počíta aj s národnou kultúrnou pamiatkou – budovou pradiarne. Takisto sa uvažuje aj s existujúcou funkčnou náplňou. Jeho spracovateľom je kolega Peter Žalman.
Zaujímavý článok na túto tému vyšiel aj v Trend.reality, kde sa téma rozoberá v širších súvislostiach.
Areál Cvernovky menil budúcu navrhovanú podobu s každým novým majiteľom. V roku 2008 spracoval ateliér Aurex v kolektíve: Chudík, Klaučo a Žáček urbanisticko architektonickú štúdiu pre spoločnosť Sekyra Group. O tri roky neskôr francúzi z JF Hamilton Group prestavili svoju štúdiu. Ani jeden z týchto návrhov sa nezrealizoval.
Dnes areál patrí novému majiteľovi, spoločnosti YIT, pre ktorú bude nový Územný plán zóny Cvernovka záväzný. Jeden z posledných zachovaných objektov industriálnej architektúry v Bratislave teraz funguje ako sídlo pestrej komunity umelcov, architektov a kreatívcov. Najnovší koncept územného plánu zóny skoro päťhektárového areálu je zverejnený na stránke mestskej časti Ružinov. Urbanistický plán od architekta Petra Žalmana sa podľa autorskej správy snaží naštartovať novú výstavbu v území, a zároveň zhodnotiť stavebný fond z hľadiska pamiatkovej ochrany. Pripravené sú dva varianty s rôznym počtom asanovaných budov v území. V oboch prípadoch však blok zvnútra zahustia administratívne a polyfunkčné budovy a miesto na bývanie tu nájde asi 700 bytov. Vzniknúť by mala zóna so siedmimi až deviatimi podlažiami a parterom, verejným parkom a vysokou administratívnou budovou.
Návrh zohľadňuje existujúce budovy, v prvom variante ostanú okrem kultúrnej pamiatky Pradiarne aj iné objekty (obytný dom na Páričkovej, objekt SOŠ Svätoplukova, Silocentrála, objekt studne, Administratíva na Páričkovej). Pri tejto možnosti sa objekt Úpravne na Košickej zrekonštruuje, zúži o jeden modul a poslúži ako parter ďalšej výstavbe. Alternatívny plán druhého variantu s Úpravňou ani objektom administratívy neuvažuje. Historické budovy, ktoré by mali byť ponechané, zbavia nepatričných nánosov a autori ich navrhujú obnoviť podľa požiadaviek pamiatkarov.
Koncept Územného plánu zóny architekta P. Žalmana, ktorý vypracoval pre mestskú časť Ružinov bude pripomienkovaný v priebehu nasledujúceho mesiaca. Výsledný návrh podlieha ešte schváleniu miestneho zastupiteľstva. Až potom nadobúda účinnosť a môže sa stať záväzným pre subjekty pôsobiace v území (developera).
Teraz prebieha k územnému plánu zóny živá diskusia aj v laickej verejnosti i medzi samotnými užívateľmi a nájomcami Cvernovky. Minulý rok bola založená Nadácia Cvernovka. Jej cieľom je sprofesionalizovanie a ďalší rozvoj kreatívneho centra. S novým vlastníkom rokujú o budúcej podobe Cvernovky s dôrazom na zachovanie kontinuity súčasnej náplne. V živom kultúrnom objekte sa nachádza 30 umeleckých ateliérov, úspešný coworkingový priestor Connect, koná sa tu množstvo podujatí. Vznikla aj zaujímavá publikácia Cvernovka.
Nadácia Cvernovka takisto rozbieha kampaň v podobe hromadnej pripomienky k územnému plánu zóny: ..."Navrhujeme, aby územný plán zadefinoval v súlade so súčasným reálnym využívaním budovy ako primárnu funkciu prevádzku kultúry a špecifických služieb s tým spojených".
Cvernovka ako zaujímavý reélny architektonický problém bola alternatívne riešená aj na Fakulte architektúry STU. V minulom semestri bola na Ústave obytných budov, Ústave občianskych budov a v Otvorenom ateliéri praxe táto téma zadanái šestnástim diplomantom.
Informuje architekt a pedagóg Ľubomír Závodný:
Chceli sme poznať návrhy budúcich architektov na túto zónu, pričom regulatívy v území vychádzali zo Zadania pre Územný plán zóny. Indexy stanovené veľkým územným plánom boli pre študentov doporučené ale nezáväzné. Chceli sme tak získať návrhy, ktoré budú diskusiou pre investičné zámery mestskej časti a budúceho developera. Diplomanti v šiestom ročníku fakulty architektúry pracujú na zadaniach viac samostatne ako v predošlých ročníkoch. Napriek tomu vedúci pedagóg vplýva na študenta a preddiplomové projekty, ktoré tu predstavujeme sú pravdepodobne pod vplyvom toho ktorého vedúceho pedagóga. Keďže ja som mal štyroch diplomantov z týchto predstavených projektov pokúsim sa vysloviť svoj názor na túto zónu a zhodnotiť jednotlivé riešenia. Sympatickým mi boli návrhy, ktoré sa venovali filozofii vrstvenia, vrstvenie jednotlivých objektov, funkcií, časových etáp a scelenie celej zóny jednoznačným princípom. Také boli dva diplomové projekty. Ďalším prístupom boli rôzne urbanistické štruktúry, ktoré vložili do celého územia jednoznačnú vlastnú novú koncepciu a tému. Niektoré návrhy boli viac realistické, v princípe v klasickom blokovom usporiadaní. Iné preferovali urbanistické princípy akcentu, niektoré výškovo jednoznačného a rovnakého blokového konceptu. Niektoré návrhy svojim urbanistickým konceptom preferovali rôzne strany trojuholníkového územia, pričom väčšina študentov preferovala smer Košickej ulice. Na fakulte architektúry boli v minulom semestri spracované okrem Cvernovky témy Obchodná, Slovenská národná galéria a ďalšie aj mimo hlavného mesta. Myslím, že pre mesto a mestské časti študentské projekty na fakulte architektúry sú príležitosťou pre diskusiu o riešení jednotlivých častí mesta a zón.
Študenti mali pre svoju prácu viac voľnosti. Nemuseli striktne dodržiavať regulatívy, ani index zastavanosti. Bolo to hľadanie a diskusia. Overoval sa rôznorodý prístup a možnosti práce s pozemkom, zachovanými objektami i novoformovanou urbanistickou štruktúrou.
V nasledujúcej obrazovej prílohe predstavujeme práce študentov. Je to dobrý študijný materiál prezentujúci široké spektrum názorov i možností kreovania tohto mestského bloku. (Zdroj FA STU).
Diplomová práca Cvernovka 1 - autorka Tatiana Pituchová
Diplomová práca Cvernovka 2 - autor Tamás Czíria
Diplomová práca Cvernovka 3 - autorka Nina Feriancová
Diplomová práca Cvernovka 4 - autor Erik Géci
Diplomová práca Cvernovka 5 - autor Thomas Ivanov
Diplomová práca Cvernovka 6 - autorka Andrea Križanová
Diplomová práca Cvernovka 7 - autorka Jana Kvašniaková
Diplomová práca Cvernovka 8 - autor Erik Pastucha
Diplomová práca Cvernovka 9 - autorka Dominika Podolská
Diplomová práca Cvernovka 10 - autor Damián Smetanka
Diplomová práca Cvernovka 11 - autor Alexander Szalay
Diplomová práca Cvernovka 12 - autorka Lucia Trangošová
Diplomová práca Cvernovka 13 - autor Erik Vajgel
Diplomová práca Cvernovka 14 - autorka Mária Zmeškalová