Experimentálny prístup k industriálnej pamiatke v urbanizovanom území, Pradiareň

Lokalita predmetnej práce má industriálny ráz, ktorá v minulosti slúžila na výrobu nití, vlny ... . Územiu prislúcha názov „cvernovka“. Nachádza sa pri autobusovej stanici Nivy v mestskej časti Ružinov, v Bratislave. Príznačné k celému pozemku cvernovky je jeho tvar trojuholníka a usporiadanie existujúcich štruktúr, ktoré vytvárajú nádvorie. Na území sa nachádza mnoho industriálnych budov, ktoré plánujú byť odstránené z dôvodu veľkého poškodenia a nového investičného plánu. Jediným objektom s ktorým nový územný plán počíta je bývalá pradiareň, ktorá sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. Aj z toho titulu je hlavnou témou danej práce.

Návrh nového urbanistického plánu zóny je podmienený okolitou zástavbou s ktorou komunikuje a pešími trasami, ktoré prepájajú verejné priestory. Tento prechod prechádza aj objektom, vo forme portálu. Priečelie objektu pôsobí monotónne a pozdĺžny tvar hmoty to umocňuje. V susedstve sa taktiež nachádzajú štruktúry v podobe solitérov, no ich benefitom je prechádzajúca zeleň, ktorá ich pomyselne rozdeľuje. Návrh zelene vždy vnáša do územia patričnú kvalitu. Tento benefit si uvedomujú aj ateliéry v pradiarni a na streche susedného objektu si ju aj pestujú. Kvalita a práca s vegetáciou bola jednou s inšpiráciou a vďaka odoberaním hmoty z rastra objektu sa dosiahol prázdny objem, ktorý by bol následne doplnený objemom zelene. Vybraté hmoty sa v danej kubatúre umiestnia na strechu a budú slúžiť ako bytové jednotky (rodinné domy). Vzhľadom na poetiku a zdanlivú rôznorodosť hmôt na streche je nad strešnou rovinou „vytiahnutý“ existujúci nosný systém objektu v podobe oceľovej konštrukcie. Vďaka nej sa potvrdzuje industriálny charakter pradiarne. Do rastra objektu sa na streche vložia spomínané kubatúry pripomínajúce kontajnery, ktoré ešte viac pridajú na industriálnom charaktere v súčasnom šate a zjednotia tým strešnú rovinu. Akcentom objektu na východnej strane je pôvodná silocentrála, ktorá sa funkčne napojí na pradiareň a jej pridaná kultúrna hodnota s vegetačnou strechou bude prínosom pre obyvateľov celej cvernovky. Vďaka nej prichádza ku stretu verejnej a súkromnej sféry (ateliéry, štúdiá, výstavy, vystúpenia). K existujúcim jadrám sa pridá symetricky difúzna hmota, ktorá je kontrastom hmoty minulej a súčasnej. Pravidelná oceľová konštrukcia jadra ako aj otvorená konštrukcia silocentrály harmonizuje s oceľovým skeletom strechy pradiarne. Zo strechy sú nad cestu visuté dva segmenty rodinných domov, ktoré sú ovplyvnené výhľadmi na hrad. Z dôvodu optickej bariéry existujúcich a navrhovaných výškových budov sú tieto vystúpenia len v dvoch bodoch.

Charakteristickým znakom pradiarne sú existujúce ateliéry a štúdia, ktoré sa stali jej súčasťou. Ich zachovanie a integrovanie do nového návrhu by rešpektovalo „genius loci“ miesta. Návrh poukazuje na fakt, že investor ateliéry rušiť nemusí, ale skôr ich podporiť. Navrhovaná komerčná sféra v partri objektu je vertikálnymi jadrami napojená na ateliéry. Týmto počinom sa stanú ateliéry viac produktívne, komerčné priestory zaujímavejšie a vo vyšších podlažiach by sa nachádzali byty, ktoré by mohli byť čiastočne tiež napojené na ateliéry. Blízky kontakt ateliérov s nájomnými bytmi je jedným zo súčasných trendov vo svete, ktorý prepája prácu s bývaním. Týmto konsenzom by nastal stav spokojnosti oboch strán. Projekt je pokusom o konsenzus medzi investorom so zachovaním geniusu loci miesta a vytvorením „refreshu“ objektu, vďaka ktorému by sa znovu objekt naplnil životom tak ako v minulosti.