Konverzia domu nábytku na budovu Českého rozhlasu Olomouc

Český rozhlas investoval do rozsiahlej konverzie objektu, ktorý oživil hodnotnú stavbu v historickom jadre Olomouca. Projekt vyzdvihol pôvodné kvality diela, a vniesol do priestoru novú, atraktívnu náplň.

Na pôvodnej úzkej a hlbokej gotickej parcele bol v roku 1911, po demolácii obytného domu s obchodným parterom, postavený obchodný dom pre obchodníka s nábytkom Franza Kleina. Autorom projektu bol architekt Christoph Glaser, ktorý sa inšpiroval obchodným domom Gerngross/Herzmansky vo Viedni.

Z pôvodného “právovárečného” domu (termín vzťahujúci sa na právo varenia piva) bol pred demoláciou zachránený novoveký kamenný vstupný portál, ktorý bol skrátený o spodnú časť a novo osadený v interiéri prvého podlažia. Po vojne bol portál, pravdepodobne kvôli nápisom v nemčine, zamurovaný. Znovuobjavený bol až pri prestavbe v druhej polovici 80. rokov minulého storočia.

V roku 1911 išlo o konštrukčne, prevádzkovo a priestorovo progresívnu stavbu, jednu z prvých realizácií monolitického oceľobetónového skeletu nielen v Olomouci, ale aj v celom Rakúsko-Uhorsku. Od roku 1937 až do povojnového znárodnenia patril obchodný dom brnianskemu výrobcovi a predajcovi nábytku Spojené uměleckoprůmyslové závody.

Pôvodná celopresklená secesná fasáda bola poškodená počas vojny. V roku 1946 bola v duchu neskorého funkcionalizmu purizovaná, pribudol tiež keramický obklad podľa návrhu architekta Jaroslava Česala. Prestavbe sa nevyhli ani priestory na druhom nadzemnom podlaží. Napriek týmto zmenám sa takmer sakrálny charakter centrálneho  átria s predajnými ochodzami a horným osvetlením zachoval.

Počas minulého režimu a v 90. rokoch dom slúžil svojmu pôvodnému účelu, prelom tisícročí však priniesol zmenu v spôsobe nakupovania. Využívané bolo neskôr iba prízemie objektu. Na zasklievaciu vodorovnú oceľovú konštrukciu na úrovni tretieho nadzemného podlažia bola ako tepelná izolácia položená minerálna vlna, ktorá znemožnila prirodzené osvetlenie priestoru.

Objekt bolo nutné okrem novej prevádzky Českého rozhlasu prispôsobiť súčasným statickým, požiarnym, tepelno-technickým a hygienickým normám. V priebehu projektovania sa architekti snažili zachovať viditeľnú nosnú štruktúru domu a nenarušiť celistvosť centrálneho priestoru.

Všetky inštalácie sú viditeľné a tvoria výtvarno-technologický dialóg s pôvodnou nosnou štruktúrou. Farebné rozvody priznávajú autori ako novú vrstvu v striktne monochromatickom priestore.

Využitie presklených stien, na viacerých miestach v kontakte s ochodzami, zabezpečuje optické prepojenie priestorov  s centrálnym átriom.

V 5. nadzemnom podlaží sa zachovali pôvodné terrazzové dvojfarebné podlahy. Tmavá farba reflektovala trámy železobetónového skeletu prepísané do podláh. S týmto princípom architekti pracovali aj pri nových podlahách na ostatných podlažiach.

Na uličnej fasáde prebehla výmena výplní otvorov - na poschodiach ich autori rozčlenili na symetrické tretiny. Tento rytmus reflektuje nosný trojtrakt budovy a je pre ňu aj po prestavbe charakteristický. Parter sa opäť posunul na uličnú čiaru, pribudlo veľkoplošné presklenie. Keramická fasáda bola očistená a stĺpy v parteri obložené travertínom.

Vodorovné nosné konštrukcie domu museli byť staticky posilnené. Podlaha prízemia musela byť v centrálnej časti nahradená. Zámočnícke prvky boli repasované. Pôvodná konštrukcia svetlíka neumožňovala zasklenie trojsklom. Aby novotvar na jej mieste pôsobil čo najsubtílnejšie, je zvarený z pásoviny do T profilov. Tiahla sú reminiscenciou pôvodných prvkov.

Tvar a proporcie vysielacích štúdií, réžie a samoobslužných štúdií sa podriaďujú priestorovým danostiam pôvodnej skeletovej konštrukcie. Dizajn a materialita štúdií reflektujú požiadavky priestorovej akustiky. Tak, ako v celom objekte, aj tu prevláda biela farba s pásom modrej nočnej oblohy - éteru, ktorým sa šíria rádiové vlny.

Pred kontrolný bod vo vstupnom podlaží situovali architekti priestory obchodu a marketingu. Kontrolný bod je zároveň vstupným bodom do centrálneho átria, kde sa okrem iného konajú komorné predstavenia, výstavy a koncerty pre verejnosť. Na prvom podlaží je umiestnené záložné vysielacie štúdio s réžiou a zasadacia miestnosť.

Druhé nadzemné podlažie využívajú prevádzky súvisiace s hlavným vysielacím štúdiom. O úroveň vyššie nájdeme produkčné štúdio s réžiou. Štvrté nadzemné podlažie zastrešuje manažment a administratívu. Piate poschodie slúži okrem časti s plynovou kotolňou ako rezerva pre budúce štúdiá a služobné byty. Najvyššie technické podlažie so strojovňou vzduchotechniky rekuperáciou a dieselagregátom využíva priestor bývalej strojovne výťahu.

Až do fázy projektu pre stavebné povolenie pracovali architekti s variantom odstránenia zadnej časti budovy za centrálnym priestorom átria. Vzniknutý priestor mal umožniť výstavbu nahrávacej sály s pentagonálnou réžiou na prvom podlaží a v poschodiach umiestnenie štúdií s réžiami v ideálnych proporciách. Rozpočet stavby však neumožnil realizáciu tohto zámeru.

“V průběhu stavebně-technických průzkumů, projekčních prací i při vlastní realizaci bylo fascinující odkrývat, na jak vysoké úrovni byl technický, estetický a řemeslný um našich předků. A na kolik bylo jejich činění před více než sto léty svobodnější, oproštěno od množství dnešních předpisů,”  dopĺňajú na záver svoje skúsenosti autori.

Výkresová dokumentácia:

Dobová projektová dokumentácia Christopha Glasera:

Materiály:

• Železobetónový monolitický skelet - stĺpy, prievlaky, trámy, stropné dosky
• Oceľ - zábradlie, svetlík, vodorovná deliaca konštrukcia átria
• Sklo - deliace priečky
• Sadrokartón - priečky, akustické podhľady
• Keramika - obklad fasády
• Kameň - obklad stĺpov
• Textil - tienenie sklenených priečok a okien
• Zamatový vinyl - podlahy

Autor: Atelier 38
Podklady: Linka
Foto: BoysPlayNice