Office Factory - konverzia výrobnej haly na administratívne priestory

Stavba, kde pôvodne sídlila nábytkárska výroba prešla rozsiahlou rekonštrukciou. V súčasnosti slúži ako kancelársky a skladový objekt. Budova Office Factory sa nachádza na Elektrárenskej ulici v priemyselnej časti Bratislavy, blízko letiska M.R.Štefánika. Ponúka na prenájom kancelárske, skladové a predvádzacie priestory. Pre nájomcov budovy sú k dispozícii zdieľané zasadačky a spoločná jedáleň so samoobslužnou kuchyňou.

Dielo vám priblížime netradičnou formou dialógu medzi architektom (Norbert Šmondrk) a investorom (Roman Wagner), ktorý vznikol V rámci seriálu rozhovorov "K. F. A. Design News":

NŠ: Adaptácie výrobných priestorov na inú ako výrobnú funkciu umožňujú ponechať rekonštruovanému priestoru nenapodobiteľnú atmosféru s vôňou a chuťou života ktorý tu zanechal nevymazateľnú ryhu nielen v podobe poškrabanej podlahy stien a dverí. Toto sa nedá vytvoriť, naprojektovať ani zrealizovať, toto môžete len zdediť a opatrne oprášiť, aby ste toho plachého ducha ktorý tu prebýva neobliekli do smokingu a na krk mu nedali motýlika, ktorý ho bude škrtiť.

Atmosféra lokality, ošúchané priestranné objemy, potrubia, subtílne konštrukcie, "ošuntelé" kľučky sa ani náhodou nesnažia nič maskovať. Holá veta. Tento špecifický genius loci, robí tieto priestory istým spôsobom až výnimočne príjemnými, prívetivými a vo svetle dnešných kritérií, štandartov a snahe po dokonalosti, s milimertovými toleraciami pre kohokoľvek a čokoľvek, atmosféra týchto priestorov pôsobí často až rustikálne teplo. Improvizácia, najlacnejšie materiály, hrubé, nekompromisne funkčné detaily vytvárajú harmóniu a svoju nedokonalosť vystavujú na obdiv ako páv svoje perie.

Príbeh nášho projektu tiež začínal v zanedbanej hale montážnej haly nábytku firmy Komandor, kde čas priniesol nánosy ktoré prekrývali krásu a ušľachtilosť priestoru. Stačilo upratať? Dúfam že sme to neprehnali.

RW: Keby sme len upratali, vyšlo by to lacnejšie. A keby sme to celé postavili nanovo, pravdepodobne tiež. Keď investor stojí pred rozhodnutím, či rekonštruovať, alebo začať nanovo zvažuje aj fakt, že rekonštrukcia je väčšinou drahšia ako nový projekt a navyše plná kompromisov. Z pohľadu investora práve toto môže odradiť od naozaj pekného projektu. Je tu však ten benefit, ktorý spomínaš - atmosféra, ktorá sa nedá v novostavbe dosiahnuť. Ten pocit príjemnej dôvernosti, ktorý uvoľnuje. V týchto priestoroch panuje pohoda a tomu sa v reklame hovorí "priceless".

NŠ: Dnes často vnímame architekta ako jediného autora - tvorcu projektu, diela ktoré vzniká. Nie je to tak. Moja skúsenosť hovorí že nemôže vzniknúť nič zaujímavé pokiaľ investor, architekt ale i jednotliví dodávatelia netvoria tím, ktorý má cieľ, vzájomnú dôveru a hodnotové kritériá nastavené v harmonickom súzvuku so zápalom pre vec. Tento projekt mal šťastie. Mal som po celý čas pocit že ťaháme za jeden povraz. Predovšetkým investor vedel čo má, čo chce, a kam chce ísť a mne zostala príjemná práca to nejako zhmotniť.

Si človek, ktorý sa denne pohybuje v prostredí výroby. Nemáš toho plné zuby? Neunavuje ťa takéto "raf" prostredie, ktoré sme tu vytvorili, natoľko, že by si nechcel pracovať v takomto špecifickom priestore?

RW: Veru, naša výroba má krásnu betónovú podlahu. Tento betón som sem nalieval na začiatku môjho podnikania. Strávil som na ňom tisíce hodín. Zažil som tu aj tvrdé pády priamo na dlážku, keď to mám obrazne povedať. Ale spolu s tým betónom dozrievam a asi čakám, kto z nás tu bude dlhšie. Nakoniec to bol ten výnimočný povrch, ktorý si vyžiadal, že už nechce byť výrobnou halou, ale už môže postúpiť ďalej, stať sa niečím hodnotnejším. Priestor v širšom centre Bratislavy s takouto príjemnou charakteristikou už bolo škoda používať na výrobu. Preto som oslovil teba a ostatných partnerov a dali sme mu nový zmysel. Som rád, že to vyšlo. John Lennon má k tomu svoj bonmot: "Nakoniec všetko dobre dopadne. A keď nie, tak ešte nie je koniec."

NŠ: Keď sa okolo seba obzriem, mám často pocit, že máme v prístupe k adaptáciám existujúcej bežnej funkčnej architektúry dešpekt. Zväčša nie sme ochotní akceptovať dedičstvo minulosti, nepáči sa nám, nevyhovujú nám limity ktoré so sebou prináša. Princíp rozvoja nehľadáme v skvalitňovaní a rozvoji existujúceho, hľadáme ho v odstránení minulosti a nahrádzame ju v plnom rozsahu súčasnosťou. Paradoxne zase miestami konzervujeme celé zóny, ktoré najprv administratívne úzkoprso dôsledne chránime bez akéhokoľvej, resp s minimálnou možnostou rozvoja, aby sme v zápatí jednorázovo umožnili uplatníť princí odstránenia a vznik nových štruktúr. Kultúra či nekultúra? Ambicióznosť či neúcta? Programovaný rozvoj či chaos? Účelovosť či nekompetencia?

Tento princíp a kritérium rozvoja sme však neuplatnili. Nezbúrali sme tú starú halu, dali sme jej nový zmysel, novu funkciu a trochu sme jej vyžehlili šaty. Na puky, šperky a hodinky sme sa vykašlali. Načo.

RW: Súhlasím s tebou, adaptácia existujúceho priestoru nemusí byť len výrazom úcty k minulosti, k časom dávno zašlým. Adaptácia je zaujímavá ako pracovná metóda z hľadiska tvorby. Aj v prípade ak ide o priestor, ktorého hodnota nie je oficiálne historická. Ale ten priestor tu je, má svoje limity, svoje zadanie a ty s ním začneš pracovať. Aj ak ide o obyčajný priestor bez akejkoľvek výnimočnosti. Je to o filozofii recyklácie - nerecyklujme len to, čo má "hodnotu", pretože všetko má hodnotu. Využime a použime znova to, čo tu máme. Takže počítam, že ti opäť za dvadsať rokov zavolám.

Podklady: Norbert Šmondrk, Štúdio K.F.A.