Rodinný dom "Lehoťan"

Dom na vidieku. Novostavba na lazoch, vo voľnej krajine… Bežných príkladov máme dosť. Rôznych. Väčšinou nie veľmi vábnych. Stačí pozrieť na to, čo bežne okolo nás vzniká.

Dnes predstavujeme dielo, ktoré nás zaujalo. Dom pre starých rodičov. Miestnych rodákov. Tých, ktorí krajinu celý život dôverne poznali. Aj s jej podstatou a tradíciami. Rodičia neustrnuli v minulosti. Dokázali, že ľudia môžu byť stále otvorení, vnímaví a dokážu držať krok s duchom doby.

Stavbu iniciovali deti. Poznajúc svojich najbližších (i dobrého architekta) vytvorili priestor pre vznik neveľkého, ale konzistentného diela. Architekt dostal plnú dôveru a “voľné ruky”. V dialógu s investormi a používateľmi vznikol výsledok, ktorý je zhmotnením jednej z možných podôb, ako by mohol vyzerať dom spĺňajúci dnešné požiadavky na harmonické bývanie v otvorenej stredoslovenskej krajine. Dom je starý aj nový súčasne. Starý rešpektovaním overených princípov vyplývajúcich z dlhoročných skúseností s bývaním v dobre známom prostredí. Nový rešpektovaním požiadaviek na obytné prostredie a pohodlie, ktorého sa človek zvyknutý na súčasný komfort bývania a technológií už nemieni vzdať.

Dom je vo svojej podstate jednoduchý. Na prvý pohľad obyčajná pravouhlá “krabica” osadená v starej záhrade. Steny sú murované z keramických tvárnic, stropy v časti drevené, v časti monolitické betónové. Subtílne oceľové stĺpy dopĺňajú konštrukciu tam, kde to je potrebné. Vonkajšie povrchy priznávajú svoju materiálovú podstatu. Dominujúcim prvkom je drevený obklad, uzatvárajúci sendvičovú konštrukciu obvodového plášťa.

Severná strana je masívna, plná, uzavretá. Spolu s vystupujúcim prístreškom plní úlohu tradičnej ochrany proti prírodným živlom (vietor, sneh, hnaný dážď…), aj proti nežiadúcim pohľadom smerom od vedľajšej cesty. Riešenie zabezpečujúce súkromie a ochranu pred nepohodou pri príchode k domu.

Robustnosť a odolnosť sa odráža aj v použitých materiáloch. Samotný dom oddeľuje od prístupovej cesty z bežného asfaltu nárazníkový postranný násyp z robustných lámaných kameňov. V priamom predpolí vchodových dverí násyp prechádza do dlažby zo štiepaných kamenných kociek.

Pod voľným prístreškom z priznaného betónu je chránená zóna pred vstupom do domu. Umožňuje komfortne vystúpiť z auta, pohodlne vojsť, alebo opustiť dom - bez ohľadu na to, aké je vonku počasie.

Opačná (najmä juhozápadná) strana je transparentná, otvorená, s výhľadom na okolitú krajinu. Rozľahlá terasa prebiehajúca po celej dĺžke domu, prestrešená veľkorysým vysunutím stropu, vytvára ďalší komfortný obytný exteriérový priestor. Využiteľný v teplejších častiach roka, aj za daždivého počasia. Rozsiahle transparentné zasklenie na celú výšku priľahlých miestností, s veľkými  posuvnými segmentmi, ešte viac rozširuje flexibilitu prepojenia interiéru a exteriéru a potenciál vzájomne susediacich miestností a priestorov. Hranica medzi “von” a “dnu” môže mať rôzne podoby a polohy.

Niekedy sa dokáže stratiť a nechať nerušene plynúť priestor izieb bez bariér do okolitej malebnej krajiny.

Alebo naopak, v drsnom počasí fyzicky oddelí príjemné prostredie interiéru od “nečasu” za sklom. Optický kontakt je možné regulovať podľa nálady. Voľný pôdorys prízemia je takto schopný nadobudnúť prekvapivo variabilné podoby.

Priestorové usporiadanie a dispozičné riešenie je geometricky veľmi striedme.

V jednoduchom obdĺžniku sa na jednej strane prízemia (v nadväznosti na vchod) nachádzajú potrebné technické priestory a garáž pre dve autá. V strednej časti je obytná denná časť s kuchyňou. Dispozíciu uzatvára pokojná nočná zóna so šatníkom a hygienou. Časť pôdorysu je podpivničená. Špecifikom je vodný prvok - bazén(ik), ktorý je veľmi kompaktným spôsobom integrovaný do akejsi niky na terase - medzi obytnou časťou a spálňou.

Pri pohľade na pôdorys je zrejmá racionálnosť a primeranosť návrhu. Priestorová efektívnosť. Nič zbytočné. Čistota usporiadania priestorov a ich vzájomných väzieb. Architektonická gramotnosť.

Zrejmá je aj dizajnérska a sochárska prax autora. Interiér má charakter uceleného, komponovaného diela. Priestory, ich povrchy, použité objekty a prvky sú navrhnuté tak, že vzájomne vytvárajú konzistentnú “obytnú krajinu”. Čisté, elementárne geometrické tvary sú miestami obohatené pôvodným autorským detailom. Aj citácie folklórnych prvkov a priznaná surovšia materialita nepôsobia prvoplánovo, naopak, cítiť z nich typického Šmondrka.

Odovzdaný celok vytvára veľmi dobrý univerzálny základ, ktorý vydrží dlhodobo bez zmeny. Obyvatelia ho budú časom obohacovať o svoje vlastné vklady, ktoré sa stanú dynamickou, meniacou sa vrstvou, prezentujúcou ich osobnostné preferencie. Takýto dialóg je zaujímavý a prínosný. V prípade inteligentných obyvateľov hodne oživuje prostredie, ktoré je v čase schopné ďalšieho vývoja pribúdaním (alebo zamieňaním) nových jemných kultúrnych nánosov...

Prezentované dielo ma potešilo. Môže slúžiť ako dobrý príklad nielen pre odbornú verejnosť. Ale najmä pre “obyčajných slovenských stavebníkov”, ktorí sa pripravujú stavať v podobnom kontexte.

Je zrejmé, že dobrý dom nemusí mať podobu ako väčšina štandardnej zástavby, ktorá obvykle dosť necitlivo zasahuje do prostredia. Že nová stavba sa dá urobiť aj jednoducho, premyslene a dôsledne. Že môže byť aj menšia, účelnejšia a v konečnom dôsledku aj finančne a funkčne efektívnejšia. Že premyslený koncept nemusí byť drahý.

Je len potrebné vytvoriť vhodné podmienky a čas pre najrozhodujúcejšiu - úvodnú fázu, kde sa rozhoduje o úspechu celej investície. Dlho predtým, ako sa začne stavať. Zabezpečiť priestor pre rozmýšľanie, diskusiu a precíznu prípravu celého návrhu. A samozrejme bez dobrého architekta sa dobrý výsledok nedostaví. Dôležitý je osobný dialóg a vzájomná dôvera. V tomto prípade sa ukázalo, že autor, ktorý robí aj omnoho nekompromisnejšie diela, je schopný svoj prístup prispôsobiť konkrétnym partnerom a vytvoriť výsledok v umiernenej, aj širšej verejnosti stráviteľnej podobe. A pritom neustúpiť zo svojich zásad.

Takto by mali dnes vyzerať obyčajné domy. Nič tomu nebráni. (Ak áno, tak iba hlavy a rozhľad stavebníkov).

Text: Štefan Moravčík. Paralelne uverejnené aj v časopise ARCH 3/2019

Podklady: KFA - Norbert Šmondrk