Spilka

V súčasnosti si konečne začíname uvedomovať hodnoty industriálnej architektúry 19. a 20. storočia. Ide o významnú súčasť kultúrneho dedičstva, s ktorou sa v zmysle pamiatkovej ochrany narába stále neadekvátne. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov potravinárskych výrobných komplexov v Bratislave patril práve Pivovar Stein. Z historického areálu pivovaru v bloku ulíc Legionárska, Krížna, Blumentálska a Bernolákova ostal zachovaný iba pamiatkovo chránený objekt bývalej kvasiarne.

Podrobný pohľad na históriu a osud areálu približuje text Nade Kirinovičovej, ktorý sme pred časom publikovali v rámci predstavenia výstavy Stein a Ludwigov mlyn - industriál očami odborníkov / pamätníkov.

Vráťme sa však k zrekonštruovanej kvasiarni (obchodný názov projektu Spilka Offices), ktorá prešla konverziou pre nové funkčné využitie podľa projektu ateliéru BOUDA MASÁR architekti. 

Historický kontext

Po vzniku Slovenského štátu a zmene vlastníctva pivovaru (Steinovci predali majoritný podiel Slovenskej banke), sa pôvodne historizujúci areál z konca 19. storočia postupne menil na moderný priemyselný komplex, pre ktorý bola typická triezva, striedma stavebná forma. Počas vojny sa začalo s plánovaním výstavby kvasiarne (stavebné povolenie pre objekt s charakteristickou kupolou bolo vydané v roku 1944, kedy boli realizované aj prvé výkopové práce). Realizácia stavby, sprevádzaná niekoľkými zmenami pôvodného projektu, sa pretiahla až do obdobia po znárodnení pivovaru (1955). Realizačnú dokumentáciu vypracoval v bratislavskom Stavoprojekte v roku 1950 architekt Herbert Zrnovský.

Ako to v kvasiarni pôvodne vyzeralo?

Objekt Spilky má jedno podzemné a päť nadzemných podlaží. Na najvyššom podlaží (pod kupolou) boli na dvoch úrovniach takzvané chladiace štoky, na štvrtom nadzemnom podlaží sprchové chladiče a kalolisy, na nižších podlažiach veľké kvasné nádrže. Prízemie a suterén slúžili ako ležiaková pivnica s cisternami.

Konštrukcia 

Nosnú konštrukciu kvasiarne tvorí v prevažnej miere železobetónový skelet a výplňové tehlové murivo. Pôdorys je možné rozdeliť na dve časti: hlavný trakt - obdĺžnikový halový priestor s výstupkom v severozápadnej časti a vedľajší trakt so schodiskom, priradený k obsluhovaným priestorom z východu. Pôdorys hlavného traktu na úrovni piateho podlažia je štvorcový. Podlažia bočného, obslužného krídla sú výškovo členené na dve úrovne.

Zvislé nosné konštrukcie tvoria železobetónové stĺpy s obdĺžnikovým pôdorysom (zabudované v obvodových múroch a v múre medzi hlavným a bočným traktom) a kruhové železobetónové stĺpy (raster 6,4 × 6,75 m) s viditeľnými hríbovými hlavicami (pôdorys hlavíc je kruhový). Bezprievlakovú stropnú dosku vystužujú polia štvorcového pôdorysu.

Priestor pod kupolou má takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 19,2 × 18,75 m. Zastrešenie má formu železobetónovej škrupiny s premenlivou hrúbkou. Kupola nad štvorcovým pôdorysom je v rohoch vystužená železobetónovými, dohora otočenými rebrami, vo vrchole vzájomne spojenými vencom. Podľa pôvodnej dokumentácie má kupola v päte - v mieste kontaktu so spodným stužujúcim vencom - hrúbku 250 mm, vo vrchole iba 80 mm.

Nová náplň

V suteréne a na prízemí bude čoskoro otvorená nová piváreň. Vyššie podlažia boli prestavané na administratívne nájomné priestory pod obchodným názvom Spilka Offices. Na najvyššom podlaží počíta investičná holdingová spoločnosť MiddleCap so zriadením showroomu.

Slovo architektov

SPILKA (kvasiareň)  je jedinou zachovanou časťou dnes už historického pivovaru STEIN. Bez preháňania sa dá povedať, že je jednou z ikonických bratislavských architektúr. Charakteristická kupola patrí medzi dominanty mesta. Napriek tomu, že sa venujeme obnove pamiatok viac, ako tridsať rokov, táto rekonštrukcia bola pre nás novou výzvou. Po prvý raz sme sa stretli so špecifikom industriálnych pamiatok, umocneným tým, že na rozdiel od bežných priemyselných hál, bola v tomto prípade väčšina technológie súčasťou stavby. Stačí spomenúť samotnú kupolu, ktorá bola súčasťou systému pre chladenie uvareného piva a systém železobetónových kvasných kadí. 

V našej práci sme nadväzovali na kolegu Ivana Kubíka, autora celého polyfunkčného komplexu STEIN. Napriek špecifikám industriálnej architektúry sme sa snažili riadiť zásadami, ktoré sa nám osvedčili pri iných pamiatkach. V maximálnej možnej miere zachovať historickú substanciu, priestor a pôvodný charakter architektúry, prezentovať historický detail a toto všetko doplniť kvalitnými súdobými architektonickými a dizajnovými prvkami. 

Pri stvárnení vonkajšieho výrazu budovy sme vychádzali zo snahy o návrat k pôvodným povrchom a farebnosti. Zachované je aj charakteristické členenie fasády so štvorcovými oknami, nové presklené otvory na prízemí symbolizujú transformáciu územia z uzavretého priemyselného areálu na otvorený polyfunkčný blok s dôrazom na prepojenie s mestskými priestormi. 

Najväčšou výzvou bolo adaptovať výsostne technologickú stavbu na nové funkcie s ich priestorovými a technickými požiadavkami. Tu sme hľadali také riešenia infraštruktúry budovy, ktoré pri plnej funkčnosti nechávajú vyznieť unikátne priestory, architektonické a technické prvky pôvodnej architektúry a súčasne umožnia budúcim užívateľom naplniť ich individuálne predstavy o inovatívnom pracovnom priestore.

Osobný pohľad a zážitok z priestorov

Obhliadku v sprievode architektov a investora sme zahájili na druhom poschodí. Na mieste spodnej spilky, kde sa pôvodne nachádzali kvasiarenské kade, ktoré siahali do troch štvrtín výšky podlažia. V rámci stavebných úprav bol priestor vyčistený až na nosnú konštrukciu. Architekti sa však rozhodli v časti pôdorysu zachovať železobetónové kade aj s pochôdznymi plochami, ktoré v časoch fungovania pivovaru umožňovali prístup k ich hornému okraju. V priečnom smere vedený rez odhaľuje pôvodné usporiadanie nádrží a vytvára predpoklad pre zaujímavé využitie vzniknutých “zákutí” v rámci fungovania nových prenajímateľných prevádzok. Podlažia s konštrukčnou výškou 5.2 metra sú totiž predpokladom pre viacúrovňové riešenie kancelárií (viď. vizualizácie). Tomuto predpokladu nahráva aj nový rad štvorcových okien, ktorý, pribudol nad pôvodnými stavebnými otvormi a pri pohľade z dvora dáva pozornému oku tušiť novú funkciu objektu. Všetky inštalácie a vzduchotechnika sú vedené v novej zdvojenej podlahe. Zvolené riešenie umožnilo prezentovať odhalené stropné konštrukcie a hríbové hlavice stĺpov. Celý priestor bol pôvodne (z hygienických dôvodov) obložený bielymi keramickými dlaždicami. Výnimku tvorili stĺpy s hlavicami obložené bielym opálovým sklom. Pôvodný povrch ostal práve na týchto miestach zachovaný.

Na nasledujúcich poschodiach sa architekti držia obdobného konceptu. Výnimku tvorí najvyššie podlažie - hala pod strechou spilky so svetlou výškou až 13,5 metra. Kupola, s vetrákom vo forme klasickej lucerny, je súčasne výrazným konštrukčným aj kompozičným prvkom stavby. Nejde o samoúčelnú autorskú exhibíciu, ale z technológie vyplývajúcu funkčnú nutnosť, ktorá bola povýšená na hodnotný architektonický prvok. Vetrák, ktorý v minulosti zabezpečoval prúdenie ohriateho vzduchu plní funkciu svetlíka, čím dopĺňa rady rozmerných pásových okien. Obrátený ihlan so zrkadlovým povrchom vsadený do stavebného otvoru vedie svetlo aj opačným smerom. Vo večerných hodinách je žiariaca “čapica” spilky symbolom projektu. Architekti sa opäť rozhodli zachovať železobetónovú podnož technologického zariadenia. V tomto prípade rámovú konštrukciu chladiacich štokov. Dominantou priestoru je výhľad na širšie centrum Bratislavy, ktorý je podporený prístupom na rozsiahlu terasu orientovanú do ulice. Z nej môžeme vnímať aj repliku pôvodného oplechovania strechy, ktorá bola zhotovená podľa dobových fotografií zhotovená z patinovaného hliníkového systému PREFALZ ® od spoločnosti PREFA Slovensko. Aj napriek miernej zmene proporcie spôsobenej zateplením betónovej škrupiny (hrúbka nosnej konštrukcie dosahovala v najsubtílnejšejších miestach iba 80 mm) a použitiu hliníkového plechu, namiesto pôvodnej medenej krytiny, je výsledok presvedčivý. Priestor medzi novými rebrami krovu je vyplnený minerálnou vlnou Isover Fassil hrúbky 120 mm. Fazóna strechy, ktorá spoločne so susednou medenou strechou kostola charakterizuje vizuál blízkeho okolia ostala zachovaná. Z terasy môžeme vnímať aj nové komunikačné jadro, vysunuté mimo štvorcový pôdorys podlažia.

V interiéri zaujme prirodzená patina sanovanej betónovej konštrukcie. Výzvou pre architektov a budúcich nájomníkov bude zvládnutie akustiky priestoru.

Na prízemie sa vraciame cez zrepasované pôvodné schodisko. Originálom sú nielen terrazzové výstupné ramená, ale aj osobný výťah z päťdesiatych rokov. Pôvodné povrchy si vyžiadali minimum sanačných prác, aj po rokoch vyzerajú naozaj dobre. Pri prechádzke smerom na dol je možné vnímať dvere vedúce do technických miestností (zázemie, serverovne...) obsluhujúcich jednotlivé prenajímateľné podlažia.

Na prízemí spilky sa intenzívne pracuje na dokončení pivárne. Do obvodového plášťa budovy pribudla z každej strany trojica presklených otvorov, ktoré otvárajú odbytový priestor pivárne. Smerom do dvora je orientovaná terasa, prestrešená transparentnou konštrukciou prebiehajúcou cez celú šírku fasády. V interiéri, ktorý bol pôvodne až po strop naplnený cisternami s miestnym ležiakom, sa bude život odohrávať opäť na dvoch úrovniach. Architekti umiestnili na obvod pôdorysu ochodzu (zaliaty trapézový VSŽ plech položený na oceľových stĺpoch a konzolách), z ktorej sa budúcim návštevníkom otvorí výhľad do otvoreného priestoru podniku. Interiér novej  prevádzky vzniká podľa projektu architekta Iľju Skočeka.

Konečne sa dostávame do suterénu (spodný "ležiacky" sklep), kde pivo v minulosti končilo svoju púť (hotový mok čakal už len na flašovanie a distribúciu). V podzemí je situovaná kuchyňa pivárne a potrebné zázemie. Aj napriek mnohým technickým výzvam (problémom bola najmä spodná voda) sa podarilo suterén prepojiť s podzemným parkoviskom rezidenčnej časti. 

Mali sme možnosť pozrieť si spilku v “surovom” stave. Vyčistené priestory hľadajú nových nájomníkov. Aký bol prvý dojem? Aj keď sa veľkosť prenajímateľných plôch na jednotlivých podlažiach  pohybuje v rozmedzí 370 až 400 metrov štvorcových, vysoké stropy navodzujú dojem kompaktného priestoru. Nový, vrchný rad okien vpúšťa svetlo naozaj až do hĺbky dispozície. Vysoká hrana spodných parapetov však nesprostredkováva výhľady, tak ako pásové okná na najvyššom podlaží. Vydareným, takmer až sochárskym prvkom je figúra prerezaných železobetónových kadí.

Dokáže budúci nájomca využiť ponúkaný priestorový potenciál a organizovať pracovisko na viacerých úrovniach?  Bude naozaj zaujímavé sledovať, či sa projekt stretne s pochopením a dokáže pritiahnuť nájomcov. Dobrým znamením sú prvé obdobné realizácie (konverzie industriálnych stavieb), ktoré už dokázali obhájiť svoju životaschopnosť… 

Vizualizácie:

Spilka z ekonomického hľadiska náklady/výnosy nepatrí k tým najefektívnejším realitným investíciám. Určite však (nielen Investorovi) prinesie mnoho ďalších nepriamych profitov. Zhodnocuje prostredie iným spôsobom. Celej okolitej štruktúre dáva dušu. Obraz historickej stopy. Noblesu a odkaz “staršej” Bratislavy. Ukazuje, že aj industriálne stavby majú svoje čaro. Že tiež tvoria mestské prostredie. A že sú adaptabilné aj na “nové časy”. A to nie je málo. Škoda, že s podobnými rekonštrukciami sa nestretávame častejšie.

Podklady: BOUDA MASÁR architekti