Bytový líniový dom bloku Cvernovka, Bratislava - diplomová práca

Ďalší pohľad na v minulom roku frekventované zadanie. Prácu predstavuje autor:

Na prelome 19. a 20. storočia sa viedenskí podnikatelia Jozeph Salcher a Georg Richter rozhodli v Bratislave postaviť cvernovnú továreň. Pre nedostatok kapitálu sa v roku 1902 spojili s významným anglickým výrobcom nití, firmou Coats. Architektonický zámer koncipovali D. V. Junk a K. K. Baurath v roku 1900. Projekt bol spracovaný s predpokladom jeho etapizácie, keď 1. st. etapa bola uskutočnená do roku 1902. V tom čase mala továreň 640 zamestnancov. Rastúca výroba a sortiment výrobkov si vyžiadala intenzívnu stavebnú činnosť v areáli Cvernovej továrne. Areál sa vyvíjal v piatich stavebných etapách. Napredovanie vývoja trvalo po obdobie recesie. Koncom deväťdesiatych rokov, keď sa skončila výroba, začal areál chátrať. Postupne degradujúci priestor sa stal predmetom vlastníctva viacerých investorov, no ani jeden ho nedokázal revitalizovať. V roku 2016 bola investorom, spoločnosťou YIT, vypísaná vyzvaná projektová urbanisticko - architektonická súťaž návrhov na prestavbu areálu Cvernovky. Aktuálnosť a komplexnosť tejto témy boli hlavné determinanty výberu tohto diplomového zadania.

Architektonický zámer

Návrh na prestavbu areálu Cvernovky vychádza z historického kontextu miesta. Hlavnou inšpiráciou je prvá stavebná etapa z roku 1905. V tom čase areál Cvernovky pozostával z dvoch dominantných objektov - z farbiarne a z pradiarne so silocentrálou. Na dobových rytinách a vyobrazeniach je jasne viditeľné, že tvár pradiarne nikdy nesmerovala do ulice, ale do vnútra areálu. V následných štyroch stavebných etapách až do roku 1995 sa celý areál Cvernovky neorganizovane zastaval, nakoľko si to vyžadovali prevádzkové a technologické nároky. Architektonickým zámerom je vytvoriť novú obytnú zónu, ktorá umožní tvár pradiarne odkryť a funkčne zapojiť do mestského organizmu.

Koncept

Areál Cvernovky susedí s Dulovým námestím, obytnou zónou 500 bytov, novovznikajúcou autobusovou stanicou Nivy a obytnou zónou na Košickej ulici z obdobia socialistického realizmu. Z urbanistického hľadiska má práve Košická ulica potenciál stať sa mestským bulvárom prepájajúc mestskú zónu od Trhoviska cez Dulovo námestie až po most Apollo. Mestský parter Cvernovky by preto mal byť dimenzovaný tak, aby kompenzoval absenciu parteru v obytnej zóne na druhej strane Košickej ulice. Cieľom je taktiež aj zachovať pohľadový kužeľ z bulváru na Košickej ulici na objekt pradiarne so silocentrálou.

Urbanistická kompozícia a hmotové riešenie

Novovzniknuté polyfunkčné objekty nekopírujú atmosféru a kompozíciu okolitej zástavby, ale pragmaticky prešívajú a reagujú na okolitú urbanistickú štruktúru, a tak vytvárajú štyri bloky. Dominantou prvého bloku je samotný objekt pradiarne. V súlade s kultúrno-spoločenským významom pradiarne je tento blok verejný, vzniká tu námestie. Tento blok obklopujú dva rekreačné poloverejné bloky akcentované vysokou a nízkou vegetáciou. Tieto bloky poskytujú komfort pre exteriérové aktivity obyvateľov areálu Cvernovky. Posledný blok nesie funkciu rozptylového reprezentatívneho priestoru. Všetky novonavrhované objekty držia niveletu výšky pradiarne s nadstavbou. Homogenitou výstavby sa umocňuje industriálna mierka novovznikajúcej architektúry.

Stavebno-konštrukčné riešenie

Polyfunkčné objekty majú skeletovú nosnú sústavu v module 8,1x8,1m. Sekcia bytového domu pozostáva z troch modulov na dĺžku a jeden a pol modulu na šírku. Komunikačné jadro všetkých sekcií vystupuje o pol modulu von z fasády čím dispozične, funkčne, a aj kompozične nadväzuje na budovu pradiarne. Prieniky bytových domov sú rozšírené a sú v nich umiestnené prevádzky občianskej vybavenosti a administratívy. Podlahová plocha týchto prienikov osciluje okolo 1000 m2 na podlaží, čo reaguje na aktuálny realitný trh. V dvoch podzemných podlažiach sa nachádzajú podzemné parkoviská pre celý areál.

Skeletový nosný systém vďaka svojej variabilite umožňuje vytvoriť množstvo variantov sekcií a dispozícií bytov, kde dispozície všetkých bytov sú v súlade s lokalitným programom investora. Fasády sú pragmaticky náhodilé, korigované architektom. Racionálny výraz kompozície fasády je zmäkčený unikátnou abstraktnou kompozičnou hrou. Princíp pravdivosti novej architektúry objektov spočíva v exterierovom odnímaní  skladby bytov v bytovom dome, čím vznikajú unikátne sekcie.

Objekt Pradiarne

Vzácnosťou národnej kultúrnej pamiatky, objektu pradiarne, je jej konštrukčný systém. Tento nosný systém je tvorený liatinovými stĺpmi Ceilling a monolitckými stropmi zaklenutými do priečnych nosníkov. Ťahadlá, ktoré stužujú celú nosnú sústavu, sú pravdivo odprezentované na fasáde objektu. V priečnom smere budovy je modul 6500, 6000, 7000, 7500, v pozdĺžnom smere je osová vzdialenosť stĺpov 3800mm, čo pragmaticky vychádzalo z rozmerov jednotlivých strojov používaných pri výrobe. Externým srdcom pradiarne je silocentrála, odkiaľ boli všetky stroje v pradiarni poháňané. Potenciál tohto objektu spočíva v unikátnosti autentického loftového bývania v Bratislave. Hlavné stavebné zmeny objektu sú nadstavba 5NP, ktorá dorovnáva niveletu komunikačných jadier, a otvorenie čelnej fasády silocentrály, vďaka čomu objekt získa extrovertný charakter, ktorý je devízou pre verejné funkcie, ktoré sa v silocentrále budú odohrávať. Dôležité je odkryť a komplexne odprezentovať nosný systém pradiarne.

Vizualizácie:

Podklady: Michal Kacej