Sadovnícko-architektonické riešenie obytného súboru, Ružinov, Bratislava - diplomová práca

Diplomová práca sa zaoberá témou revitalizácií a tvorby zelene obytných súborov. Práve zeleň je nenahraditeľnou zložkou, ktorá plní mnoho významných funkcií aj v tomto type urbanistického útvaru.

Teoretická časť práce sa zameriavala na verejné priestory bytových súborov, prechádza cez historický vývoj až po súčasnosť a ponúka pohľad na inšpiratívne priestory zahraničných autorov.

Výsledkom práce je komplexná krajinno-architektonická štúdia podaná prostredníctvom analýz riešeného územia - konkrétneho modelového obytného súboru v mestskej časti Ružinov v Bratislave. V návrhovej časti následne aplikujeme zhromaždené poznatky, a tým ponúkneme riešenie funkčného priestoru, ktorý odráža potreby užívateľov, skvalitňuje životné prostredie a atraktívne dotvára architektúru územia. Hlavným zámerom je oživiť daný monofunkčný priestor a poskytnúť užívateľom miesto pre rôzne aktivity a rozvoj ich spoločenského života. 

Téma riešenia návrhov a revitalizácii obytných priestorov je v súčasnej dobe veľmi aktuálna. Panelové domy tvoriace vo väčšine miest celé sídliská sú životným prostredím pre mnohých obyvateľov Bratislavy. Jedná sa o veľké súbory hromadného bývania postavené z prefabrikovaných dielov, tzv. panelov. Prudký rozmach ich výstavby bol zapríčinený dôsledkom nutnosti obnoviť zničené domy po 2. svetovej vojne a vytvoriť tak zázemie pre narastajúci počet obyvateľov, ďalším dôvodom bol demografický vývoj a snaha zachovať v meste prevahu manuálne pracujúcich robotníkov. V 80. rokoch 20. storočia bolo na Slovensku postavených najviac bytových domov tohto druhu. Vo veľa prípadoch bola však uprednostnená rýchlosť a kvantita na úkor kvality.

Druh tejto výstavby nesie problémy pretrvávajúce do dnes. Negatívom je vonkajší priestor, ktorý často pôsobí nekoncepčne. Špecifikom je tu hustá výsadba zelene, ktorá väčšinou nespĺňa svoje funkcie správne. Obytné súbory sa považujú za uniformné, na prvý pohľad sa príliš nelíšia. Pravdou je, že sídliská síce trpia rovnakými nedostatkami, ale architektonická a urbanistická dispozícia je odlišná a práve preto, je dôležité pristupovať ku každému obytnému súboru individuálne. Problematikou panelových sídlisk sa zaoberá mnoho autorov článkov, neexistuje však ucelený výskum, jednoznačne vyjadrujúci budúce smerovanie vývoju danej témy.

Niektoré zahraničné ale aj slovenské realizácie predstavujú vhodné a inšpiratívne príklady riešenia nových aj regenerovaných sadovnícko-architektonických úprav priestorov bytových súborov. Úspešný je návrh vychádzajúci z  prieskumov, analýz, hľadania ideálneho využitia priestoru s ohľadom na ich budúci vývoj. Zohľadnené by mali byť aj potreby a požiadavky obyvateľov, ktorí majú právo zapojiť sa do procesu regenerácie priestoru, v ktorom žijú.

Práca poukazuje na revitalizácie obytných súborov z pohľadu krajinného architekta s ohľadom na trvale udržateľný rozvoj v urbánnych priestoroch.

Širšie vzťahy – mesto

Výkres širších vzťahov zobrazuje lokalizáciu riešeného územia vo vzťahu k mestu a širšiemu okoliu. Mesto je súčasťou systému západnej časti Slovenska s väzbami na oblasť Viedne, Brna – Břeclavi, Györu a Budapešti. Bratislava plní ťažiskové vzťahy a väzby na hlavné urbanizačné osi v rámci celého Slovenska.

Širšie vzťahy – mestská časť

Mestská časť Bratislava-Ružinov vznikla na základe zmien politického systému po novembri 1989. Ružinov je jednou zo sedemnástich mestských častí Bratislavy. Počet obyvateľov je 77970 a hustota obyvateľstva 1799,57 obyv./km2. V súlade so zákonom o obecnom zriadení a zákonom o hlavnom meste SR Bratislave a tiež štatútom mesta tvorí samostatný celkom s vlastnými samosprávnymi orgánmi. MČ Ružinov je súčasťou okresu Bratislava II.

V Ružinove sa nachádza viacero významných objektov ako napríklad: Zimný štadión Ondreja Nepellu, Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, Areál hier Štrkovec pri Štrkoveckom jazere, Nemocnica s poliklinikou Ružinov, Dom kultúry Ružinov, najväčšie bratislavské trhovisko nazývane „Miletička“, letné kúpalisko Tehelné pole, nákupné centrum Central, Okrskové centrum Ružinova v ktorom sídli Radošinské naivné divadlo a iné.

Súčasný stav riešeného územia

Riešené územie sa nachádza v zastavanej časti mesta Bratislavy, v medziblokom priestore ulíc Jégeho a Palkovičova. V Bratislave patrí územie do mestskej časti Ružinov,  konkrétne miestnej časti Nivy.

Jedná sa o plochu zelene, kde prevažnú časť vegetácie tvoria dreviny vysadené na trávnatých plochách, ktoré pôsobia neudržiavane.  V danom priestore sa nachádza malé množstvo mobiliáru, a to lavičky a smetné koše. Objekt je vybavený verejným osvetlením dostatočne, čo hodnotíme pozitívne. Miesto nedisponuje žiadnymi výraznými architektonickými prvkami ani dominantami.

Územie je ohraničené nízkym plotom z južnej strany popri ktorom vedie chodník a hlavná cesta (Záhradnícka ulica). Zo severnej a východnej strany je objekt ohraničený pešou komunikáciou a cestou pre automobily a taktiež bytovými domami. Zo západnej strany je areál ohraničený len bytovými jednotkami. Jednotlivé plochy zelene sú oddelené pešími komunikáciami betónového povrchu, ktoré sú v istých častiach popraskané a zrekonštruované neesteticky pôsobiacim asfaltom.

Celková rozloha riešeného územia tvorí 1,42 ha, z toho spevnené plochy: 0,28 ha a plochy zelene 1,14 ha. Objekt je najviac využívaný obyvateľmi bytoviek na prechod ku bydlisku, užívateľmi vyhľadávajúcimi oddych a kúsok zelene v urbanizovanom prostredí, kočíkovanie detí a venčenie psov.

Historická analýza

Pôvodne sa nachádzali na území riešenej plochy lúky, nivy pasienky a háje popretkávané ramenami Dunaja. Po regulácii Dunaja, ktorá prebehla v 2. polovici 19. storočia došlo k rozšíreniu zeleninových polí, slúžiacich k zásobovaniu čoraz početnejšieho obyvatelia Bratislavy. Archívne dokumenty potvrdzujú, že ešte v 2. polovici 16. storočia bola lokalita využívaná pre záhrady, sady a na ťažbu dreva. Stavebné dejiny Ružinova sú ovplyvnené prelínaním dvoch funkcií a to bývania a výroby. Na konci 19. storočia sa začali na území objavovať priemyselné objekty. Intenzívna  urbanizácia začala až pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Tento trend má pokračovanie až do súčasnosti. V 80. a 90. rokoch začala intenzívna výstavba väčšiny bytových domov. Obytné súbory sa vyznačujú zväčša jednoliatym urbanistickým výrazom, vďaka striedaniu nízkopodlažnej zástavby s vysokopodlažnou (Moravčíková, 2012).

Dopravná analýza

Bratislava je všeobecne dôležitým vnútroštátnym a medzinárodným dopravným uzlom. Mesto je zabezpečené rozsiahlou infraštruktúrou mestskej aj diaľkovej dopravy.

Záujmové územie neprichádza do priameho kontaktu s cestnou komunikáciou, keďže z každej strany vedie popri areáli chodník pre peších, no je v jej tesnej blízkosti. Najfrekventovanejšia cestná komunikácia vedie z južnej strany (Záhradnícka ulica), kde prechádzajú dve dvojprúdové cesty III. triedy a medzi nimi aj električková trať. Z ostatných strán sú cesty menej frekventované a využívané prevažne obyvateľmi príslušných bytov. Jégeho ulicu hodnotíme ako stredne frekventovanú cestu a Palkovičovu ulicu ako slabo frekventovanú.

Do objektu je priamy prístup autom (myslíme k najbližším nástupným peším bodom) možný z troch smerov a to zo severu, východu a západu. Pešie komunikácie obklopujú celé riešené územie a vedú aj medzi plochami zelene, ktorými sú prakticky oddelené. Nájdeme tu aj vyšliapané cesty vedúce po trávnatých plochách a tým pôsobí priestor viac neudržiavane.

Mestskou hromadnou dopravou je pomerne dobrý prístup zo všetkých smerov, najbližšie zástavka sa nachádza do 5 minút peším presunom. Čo sa týka druhov mestskej hromadnej dopravy, v blízkosti obytného súboru nájdeme zástavku všetkých troch bratislavských prostriedkov, a to autobusu, trolejbusu aj električky.

Problémom priestoru je statická doprava, keďže okolité byty majú prevažne priestor na parkovanie popri chodníkoch, niektorí užívatelia majú prenajaté garáže, ktoré sú však v nedostatočnom počte. Ďalší problém vidíme privatizáciu parkoviska umiestneného východne od predmetného územia, ktoré je v štádiu riešenia ohľadom otázky platenia. Letisko je vzdialené 5,5 km, hlavná vlaková stanica 2,5 km a hlavná autobusová stanica 2 km.

Funkčná analýza

Z celomestského hľadiska reprezentuje územie Ružinova najvýraznejšie diferencovanú funkčnú i priestorovú štruktúru a súčasne sa na jej území vyskytuje kompletná škála ako aj funkčných tak aj priestorových typov využitia územia. Mestská časť Ružinov reprezentuje významnú časť východnej časti mesta, ktorý vo vývoji predstavoval podstatný rozvojový priestor. Západnou častou priamo nadväzuje na územie širšieho centra a touto časťou tvorí aj jeho prirodzenú funkčnú a priestorovú súčasť.

Okolité územie je využívané predovšetkým pre bývanie, keďže ide o areál obytného súboru. Obklopené je osemposchodovými panelovými domami zo západnej strany a dvanásťposchodovými panelákmi z východnej strany. Z ostatných strán vedú komunikácie.

Hlavnými funkciami riešenej plochy sú: oddychová, sociálna, tranzitná a estetická. V okolí do 500 m sa nachádzajú objekty občianskej vybavenosti, prevažne školy, škôlky, administratívne budovy, budovy obchodov a služieb, športové zariadenia, kultúrne zariadenia a hotely.

Kompozičná analýza

Priestory jednotlivých plôch zelene sú oddelené chodníkmi, ide o trávnaté plochy, niektoré s pôsobením masívnej hmoty zelene, iné bez výrazného zahustenia vegetáciou, čo môže byť potenciálom pre návrhové riešenie. Priestor má centrálnu plochu s hlavným posedením a viacerými lavičkami, čo vytvára hlavný kompozičný uzol. Kompozičná os vedie hlavným smerom pešej trasy, z južnej strany na severnú, čo môžeme bližšie vidieť vo výkresovej časti.

Plocha však nemá jasnú štruktúru, keďže obytný medziblokový piestor pôsobí nekoncepčne a je ovplyvnený panelovou výstavbou v bezprostrednej blízkosti.  Priestor však disponuje ako aj oslnenými, tak aj zatienenými časťami. Široké typologické spektrum priestranstiev podľa výšky zástavby , tvarov a veľkostí jednotlivých plôch a funkčnosti využitia poskytuje motiváciu pre konkrétne usporiadanie priestoru.  Pre vytvorenie spoločensky čo najúčinnejšieho areálu je dôležitá zrozumiteľnosť, jasná členitosť, vyváženosť kompozície, veľkú úlohu tu hrá aj kontinuita.

Analýza pozitív a negatív

Aby sme mohli jasne definovať východiská riešenia je potrebné analyzovať silné, slabé stránky priestoru a taktiež príležitosti, ktoré priestor ponúka.

Silnou stránkou priestoru je vzhľadom na veľkosť množstvo vzrastlej zelene, ktorá bola intenzívne vysádzaná v 60. - 70. rokoch 20. storočia. Aj napriek tomu, že založená zeleň pôsobí v niektorých častiach chaoticky, vnáša do priestoru dôležitú prírodnú zložku a zvyšuje tak úroveň životného prostredia sídliska. Zeleň tu tvorí nezanedbateľné funkcie akými sú hlavne estetická hygienická. Po obvode obytného súboru ma zeleň aj izolačnú funkciu. Prednosťou lokality je dostatočná občianska vybavenosť ponúkajúca širokú škálu služieb a pracovných možností, územie je dobre obslúžené linkami mestskej hromadnej dopravy. Ružinov je všeobecne špecifický ako relatívne pokojné vzhľadom k bývaniu. V blízkosti priestoru sa nachádza čiastočne revitalizovaná plocha vybavená pieskoviskom, pergolami a posedením, čo je však vzhľadom na vysoký počet bytových jednotiek nedostačujúce.

Za negatívum priestoru považujeme hustú výstavbu panelových domov a neprirodzené farebné prevedie fasád. Vzniklo tu mnoho nepravidelne rozmiestnených panelákov bez jasnej štruktúry. V zlom technickom stave sa tu nachádza mobiliár ako lavičky a smetné koše a isté časti komunikácií. V nedávnej dobe bolo malé množstvo lavičiek nahradené za nové, v modernejšom prevedení. Neesteticky pôsobí aj stojisko smetných kontajnerov. Kontajnery sú často voľne umiestnené popri komunikácii v priestore pred panelovými domami a nie je tak možno zabrániť vniknutiu nežiadúcimi návštevníkmi a kontrolovať tak čistotu okolia. Nevzhľadné sú taktiež reklamné panely umiestnené pri vstupe do plochy z južnej strany. Slabou stránkou je poloha inžinierskych sieti v objekte.

KONCEPT NÁVRHU

Pri návrhu je dôležité brať do úvahy fakt, že celá kompozícia bude plne obsiahnutá z viacerých náhľadov. Okrem vlastného pobytu v priestore ju obyvatelia majú možnosť sledovať aj z okien bytov a preto je dôležité aj pôdorysné členenie a tomu prispôsobené usporiadanie plôch a vegetačných i technických prvkov. Prioritou návrhu je vytvoriť prostredie spĺňajúce funkcie kvalitného obytného priestoru v exteriéri. Prostredníctvom jasného vymedzenia zón je snahou poskytnúť areál využiteľný pre viac činností, či už aktívnych alebo pasívnych, keďže v súčasnosti pôsobí priestor chaoticky a plochy nie sú zreteľne definované. Na základe hlavných trás ľudí a primárnych činností v jednotlivých častiach priestoru je cieľom návrhu určiť zóny pre rôzne aktivity. Motívom bol pohyb, a odraz histórie panelových sídlisk, kde vyhrávala funkčnosť nad formou. Návrh reflektuje vývojovú etapu, kde sa masovo stavali panelové domy a ostatné prvky boli druhoradé. Riešenie prináša nový pohľad na priestor, ktorý spája funkciu s formou. Inšpiráciou boli aj líniové aleje drevín vysadené na ulici nazývanej Jégeho alej.  Celkové riešenie sa nesie v prirodzenom, prírodnom duchu.

NÁVRHOVÉ RIEŠENIE

V časti riešeného sídliska sú zastúpené všetky vekové kategórie obyvateľov, čo je v návrhu zohľadnené. V súčasnosti sú pôdorysne oddelené pešími komunikáciami zatrávnené časti s drevinovou vegetáciou,

podľa ktorých sú rozdelené funkčné časti v návrhovom riešení.

Jednotlivé celky sú rozdelené do kategórii: vstup s informačnou tabuľou, parčík pre psov, edukatívna zóna s hernými prvkami, zóna pre deti s využitím terénnej modelácie a zapojením jednoduchých drevených prvkov a prírodného materiálu, zóna oddychu ako centrálna časť areálu s prvkom vertikálnej zelene, oddychová zóna s vyvýšeným posedením a zóna aktivít s lezeckou stenou a voľnou plochou pre rôzne športy. V priestore sa nachádza aj stojisko kontajnerov, ktoré je riešené prístreškom. Ďalej sú navrhnuté nové pešie komunikácie z dreveného materiálu prepájajúce jednotlivé časti, doplnené o plochy trvalkových záhonov. Vzhľadom na dostatočne zahustenú výsadbu a škálu druhov, ktoré sú na území zastúpené, pracuje návrh s existujúcimi drevinami.

SADOVNÍCKO – ARCHITEKTONICKÉ PRVKY

Dlažba

Existujúce pešie komunikácie vedú lineárnymi smermi, čo sme zachovali aj v návrhu.  Komunikácie sú v súčasnosti nejednotného materiálu a v niektorých častiach sú zničené. Ako rekonštrukciu existujúcich peších komunikácii sme zvolili sivú farbu dlaždíc Signum XXL Je charakterizovaná ako vysoko variabilne stvárnená, mrazuvzdorná, odolná voči soliam a protišmyková. Farebné prevedie je sivé. Hrúbka dlaždice je 12 cm.

Drevené chodníky

Nové chodníky nadväzujú na architektúru návrhu, ktorý má prírodný charakter. Vedú taktiež lineárnymi smermi a spájajú jednotlivé významné časti. Materiálom je kvalitné drevo z dubu. 

Plochy s povrchom corten

Povrch niektorých plôch pri trvalkových záhonoch v centrálnej časti priestoru sú navrhnuté z  ekologického materiálu corten. Corten je nízkolegovaná oceľ skladajúca sa z mede, chrómu niklu a fosforu, čím získava výnimočné mechanické a protikorózne vlastnosti. Ďalej je corten charakterizovaný ako bezúdržbový, pevný a únosný. Aj malé plochy z tohto materiálu dokážu oživiť priestor svojou eleganciou a nezameniteľnosťou.

Trvalkové záhony

Súčasný stav nedisponuje žiadnou bylinnou vegetáciou. Trendom modernej záhradnej tvorby sú prírodné trvalkové záhony, dokonalé oživujúce exteriéry. Sú charakteristické svojou premenou počas celého roka, dokonca aj v zime majú svoje čaro.

Trvalkové záhony sú navrhnuté priestorovo v súlade s novo-navrhnutými drevenými chodníkmi, s ohľadom na slnečné časti priestoru. Zvolený sortiment je nenáročný na údržbu

Trávnaté plochy

Keďže niektoré plochy trávnika pôsobia momentálne neudržiavane je potrebné nahradiť zničené plochy novou výsadbou trávnatého porastu.

Plochy s drveným kamenivom

Časť niektorých plôch trvalkových záhonov tvorí drvený kameň (frakcia 8/16 mm)

Nízky plot

Okolo parčíku pre psov je navrhnutý nízky 1 m kovaný plot. Funkciou je zabránenie voľného vstupu psov do ostatných plôch.

Vertikálna zeleň

Kvôli nie príliš veľkej ploche centrálneho priestoru sme zvolili alternatívu vertikálnej zelene. Zelená stena je lokalizovaná v priestore s viacerými lavičkami, kde ma estetickú a pohľadovú funkciu. Ide o zvislú konštrukciu z gabiónov a drevených dosiek, na ktorej sú umiestnené rastliny. Dĺžka vertikálnej steny je 7 m, šírka 0,3 m a výška 1,5 m.

Vyvýšené posedenie

Vyvýšené posedenie sa nachádza v severozápadnej časti riešeného objektu v oddychovej zóne.

Konštrukčné a materiálové zloženie stavby

Materiálom dreveného chodníka vedúceho po celom okruhu je dub, celá táto časť je vyvýšená od zeme o 0,1 m. Medzi chodníkom a vnútornou časťou je betón o šírke 0,3 m. Materiálom vyvýšeného posedenia schodiskového typu je taktiež dub. Schody majú rôzne stupne sedia, najvyšší je vo výške 0,9 m od roviny zeme. Vnútornú časť tvorí trávnik, drevený chodník a trvalkový záhon.

Základy stavby vyvýšeného posedenia

Prvým krokom výstavby je vytýčenie objektu, ďalej úprava terénu do úplnej roviny, odstránenie ornice. Stavba nezasahuje do inžinierskych sieti a nie je potrebný žiadny výrub. Základom pre osadenie stavby je betón (C15) v hĺbke 0,8 m, so štrkovým lôžkom v hĺbke 0,15 m.

Prístrešok na kontajnery

Objekt sa nachádza v severovýchodnej časti riešeného priestoru. Celá stavba má príjemne zapadnúť do prostredia a funkčne splniť úlohu – chránenie odpadových kontajnerov pred problematickými občanmi.

Základy stavby a materiály prístrešku na kontajnery

Základom pre celý objekt stavby je betónové lôžko o hrúbke 0,1 m. Vybetónovaný bude celý podklad stavby a taktiež obvod stavby a to z prednej strany o šírke 1,8 m, po ostatných stranách 0,6 m. Zakladanie objektu bude realizované vykružovačmi. Použitý betón bude B 15 do hĺbky 0.7 m, pod ním bude štrkové lôžko v hĺbke 0,85 m. Zvislé nosné konštrukcie tvoria uzavreté oceľové Jäkl profily 70/70/4 mm vsadené do betónového základu o počte 12. Dĺžka – v závislosti od strán objektu keďže celý prístrešok ma mierny sklon. Okolo zvislých nosných konštrukcií sú osadené gabiónové konštrukcie. Ide o stavebné prvky z drôtenej siete, ktoré sa na stavbe plnia kamením. Tvar budú mať hranolovitý. Výška jednotlivých gabiónov závisí taktiež od polohy v prístrešku. Výplňou medzi gabiónovými stĺpmi je drevené dosky. Materiálom dosiek je sibírsky smrekovec s tmavohnedým náterom. Dvere v objekte sú dve. Ide o jednokrídlovú bránu (1700/1000) a dvojkrídlovú bránu (2000/2000). Rám dverí je oceľový, výplň je ťahokov. Ťahokov je kovová mrežovina vyrábaná bezodpadovou technológiou tak, že sa do plného plechu presekne špeciálnou matricou rad otvorov a súčasne sa takto nastrihnutý plech potiahne. V ďalšom kroku sa nôž s matricou posunie pod uhlom oka a celý proces sa opakuje. Takto vzniká vkusný dizajn brán, vhodne zapadajúci do prostredia. Ide o pultovú strechu. Vyššia strana strechy je v prednej časti.

Konštrukciu strechy tvoria oceľové uzavreté profily a trapézový plech. Z bokov je o trapézový plech pripevnený vonkajší plech z estetického dôvodu.

Vodorovné nosné konštrukcie tvoria 2 vrstvy oceľových profilov. Prvé sú priečne zvarené o zvislé oceľové stĺpiky. (70/50/4mm) o počte 5 kusov a dĺžke 4,7 m. Na tieto priečne konštrukcie sú navarené pozdĺžne taktiež uzavreté profily (70/50/4mm) o počte kusov 5 a dĺžke 10,7m). Na túto konštrukciu je pripevnený oceľový trapézový plech. Výška profilu je 40 mm a krycia šírka 900 mm. Dĺžka plechu bude 4,7 m.

DISKUSIA

Obytné súbory nadobúdali charakter vzniku depresívnych blokov, čomu prispela štandardizácia, slabá stavebná kvalita a obmedzený počet typov obytných súborov. Obyvatelia socialistických sídlisk častokrát nemali možnosť voľby. Momentálny stav nedovoľuje demoláciu panelových domov a preto treba hľadať alternatívne riešenia opravy, adaptácie a humanizácie týchto sivých neinšpiratívnych sídlisk. Vhodnou formou eliminovania pocitu žitia v takýchto priestoroch môžu byť aj veľavýznamné sadovnícko-architektonické úpravy okolia bytových domov.

Obnova panelových obytných súborov je dlhodobý, finančne náročný proces, ktorý však vedie k tvorbe ideálneho obytného prostredia pre užívateľov bývajúcich v meste na sídliskách. Pred samotným návrhom a realizáciou je dôležitá a nutná dôsledná príprava a vytvorenie celkovej koncepcie územia. Aj napriek tomu, že v bytových súboroch býva veľká časť populácie, nedostáva sa jej dostatok potrebnej pozornosti, akú by sa vzhľadom k hustote osídlenia zaslúžila. Vždy však záleží na konkrétnom súbore, ktoré majú aj na území Slovenska rozdiely v kvalite prevedenia a naplnení zámerov projektantov. V súčasnosti mnohé z týchto objektov neposkytujú hlavné funkcie, na sídliskách absentujú plochy pre relax, šport ale aj oddych. Sídliska často pôsobia nekompaktne, chaoticky a rušivo z viacerých faktorov. Mnohé plochy zelene vyzerajú neudržiavane, vznikajú vyšliapané chodníky na základe účelného pohybu ľudí. Dreviny sú vysádzané bez jasného kompozičného zámeru, častokrát sú dokonca zakladané obyvateľmi okolitých bytov a práve tým vznikajú prehustené výsadby, vedúce k mechanickým poškodeniam. Veľkým problémom je nedostatok parkovacích miest. Autá sú zaparkované v blízkosti plôch zelene, čo nepôsobí dobre. Ďalším negatívom sú fasády domov poznačené časom a hromadné zatepľovanie a opravy vedú k spletiam farieb a grafických kreácií, ktoré spolu netvoria správne kombinácie.

Bývanie v prostredí obytných súborov však prináša aj výhody, keďže lokalita tohto typu domov je väčšinou v blízkosti dôležitých objektov s dobrou občianskou vybavenosťou. Pozitívom je aj vyššia interakcia medzi obyvateľmi, čo má značný význam v mladšom ale i v staršom veku. V porovnaní s bývaním v rodinných domoch nemá síce človek vlastný súkromný priestor v exteriéri, no sociálny život môže byť rozvíjaný na vyššej úrovni vďaka spoločným priestorom.

Úloha záhradnej tvorby sa prejavuje v procese obnovy panelových obytných súborov ako nenahraditeľná a zásadne prispieva k vzniku verejného priestoru ako hlavného miesta pre pobyt v prírode vo forme krátkodobej regenerácie. Môže iniciovať a podporovať vytvorenie kvalitného obytného súboru, je však nutné úpravy týchto celkov riešiť v súlade s viacerými faktormi, mysliac na podporu sociálnych väzieb, susedských vzťahov a spoločenského života.

Návrh pracuje s priestorom a jeho neoddeliteľnými súčasťami, využíva existujúce objekty a mení alebo upravuje ich náplň. Ideou konceptu návrhu je spojenie funkcie a formy, inšpirovanej minulosťou, kde vyhrávala skôr kvantita nad kvalitou a forma bola potláčaná.

ZÁVER

Práca predstavuje možný prístup k revitalizácii plochy obytného súboru. Návrhové riešenie zohľadňuje potreby a požiadavky obyvateľov, ale aj moderné trendy smerovania krajinnej architektúry súčasnej doby. Snahou bolo využiť poznatky a skúsenosti tvorby a sadovnícko-architektonických úprav obytných súborov prostredníctvom literatúry a inšpirácií od zahraničných autorov venujúcim sa konkrétnej problematike.

Návrh modelového obytného súboru medziblokového priestoru v mestskej časti Ružinov v Bratislave poskytuje užívateľom vhodné podmienky na trávenie voľného času, má zlepšiť životné prostredie a kvalitu bývania. Práve vplyv vonkajšieho prostredia je dôležitým faktorom , ktoré pôsobia na vývoj myslenia, spokojnosť ľudí ale aj regeneráciu fyzickej a psychickej kondície. Atraktivita okolia zvyšuje záujem a pozornosť obyvateľov o miesto ich bydliska ale aj samotné mesto, v ktorom žijú. Nové riešenie pracuje s funkciami priestoru a rozdelením na časti s dôrazom na dobrú nadväznosť a prepojenie jednotlivých plôch a vytvorením jednotného kompozičného celku. Výsledok práce je prínosom pre budúcu revitalizáciu panelových obytných súborov.

Podklady: Ivana Šebeňová