Campus Bauhaus Universitat, Weimar - diplomová práca

Prácu predstavuje autorka:

Zadanie bolo vyhlásené ako semestrálny projekt pre tretiakov na univerzite Bauhaus. Téma ma okamžite zaujala, keďže som na univerzite 1 semester študovala. Katedra architektúry univerzity Bauhaus mi ochotne poskytla podklady ku zadaniu. Vedúci diplomovky, architekt Pavol Paňák, danú lokalitu tiež dôkladne pozná. Rovnako aj oponent mojej práce, architekt Martin Bielik, ktorý na univerzite v súčasnosti zastáva miesto profesora.

Univerzita Bauhaus v súčasnosti nie je iba vzdelávacou inštitúciou a pracovným miestom pre viac ako 90 profesorov a iných zamestnancov, je to odkaz doby, hmotné kultúrne dedičstvo. Preto sa cez campus premelie denne niekoľko desiatok turistov, zvedavcov zo všetkých kontinentov. Univerzita Bauhaus je výkladom mladých talentovaných ľudí. 

„Niekdajšie hlavné mesto durínskeho vojdvodstva hrdé na svoju kultúrnu minulosť bolo nedôverčivé k novotám. Úzke uličky, hrazdené domky, príjemné námestia a upravené záhrady poskytovali idylickú atmosféru. Goetheho a Schillerov odkaz visel mestu na krku ako balvan.“ (opis atmosféry v meste pred založením školy Bauhaus, Frank Whitford: Bauhaus, Rubato, Praha, 2015, ISBN 978-80-87705-34-6)

Vzťah univerzity a mesta nebol nikdy jednoduchý. Poloha školy voči mestu naznačuje, že občania Weimaru neboli nadšení pre vznik školy v ich meste. V centre mesta pri weimarskom zámku mohli byť a žiť len privilegovaní. Asi práve preto vznikla škola na zelenej lúke,  na okraji mesta.

Campus za 100 rokov od založenia univerzity rástol a postupne sa s mestom spojil. Dnes využíva univerzita asi 50 budov v meste a dá sa povedať, že občania Weimaru z toho profitujú. Prinieslo im to nielen nové pracovné možnosti, ale i mnoho „zákazníkov“, ktorí udržiavajú v meste život. Univerzita teda v meste zastáva dôležitú funkciu, predstavuje istú časť kultúry mesta, aktívne na neho vplýva. Zatiaľ čo vplyv najvýznamnejších mestských osvietencov, Goetheho a Schillera je skôr pasívny. 

Za zakladateľa školy je považovaný Walter Gropius. Henry van de Velde však bol prvým revolucionárom, ktorý sa pričinil o vznik školy. Podľa van de Veldeho návrhov boli postavené 2 budovy, ktoré dodnes predstavujú jadro celého univerzitného campusu. Vzhľad budov od van de Veldeho zostal dodnes rovnaký, nadčasový.

Súčasný areál charakterizuje stret rôznych konceptov a ideí, rôzne architektonické štýly. Za ten čas zmenil niekoľko krát svoju ideológiu, bol viackrát premenovaný. Univerzitu Bauhaus v súčasnosti navštevuje viac ako 4000 študentov. Pri jej vzniku to bolo len vyše 100 študujúcich. Kapacita pôvodných budov teda už dnes pre potreby univerzity nie je postačujúca. Preto sa v posledných dvoch desaťročiach smerom na juh od týchto budov začal campus rozrastať. Vedenie Bauhaus pochopilo, že študentom, ktorí sem vďaka menu univerzity prichádzajú z celého sveta, musí ponúknuť kvalitné zázemie. Univerzita realizovala cez architektonickú súťaž niekoľko nových budov, ktoré mali urbanisticko-architektonicky a prevádzkovo-funkčne nadväzovať na jadro campusu, ktoré je dnes zapísané v zozname UNESCO.

V druhom kole zmien sa univerzita zamerala na severnú vývojovú os. Tu sa v bezprostrednej blízkosti van de Veldeho budovy s dielňami nachádzajú objekty, ktoré nespĺňajú reprezentatívny charakter pre univerzitu a nevyužívajú architektonický potenciál danej lokality. 

Predmetom tohto zadania je vytvoriť na mieste súčasnej administratívnej budovy, keramických dielní a budovy s prednáškovými miestnosťami nový areál, ktorý bude funkčne i architektonicky zodpovedať prítomnosti historického jadra campusu a vytvorí tak na neho adekvátnu reakciu. 

URBANISTICKÉ RIEŠENIE

Riešené územie v sebe spája rôzne urbanistické situácie a atmosféry.

Ulica Amalienstraβe

Na ulici stoja domy prevažne v radovej zástavbe alebo solitéry s miernymi rozostupmi striktne dodržujúce uličnú čiaru. Funkcia objektov na Amalienstraβe je prevažne bývanie, miestami doplnené o živý parter s obchodnými prevádzkami či administratívnou funkciou. Ulicu na jej južnom konci (oproti riešenému pozemku) lemuje malý park.

Priestor za „Kunstgewerbeschule“

V bezprostrednej blízkosti budovy "Kunstgewerbeschule" od architekta Henry van de Veldeho stoja v súčasnosti budovy, ktoré svojim zjavom nevytvárajú dostatočne kvalitné prostredie pre študentov školy. Novonavrhované objekty by sa mali svojou mierkou prispôsobiť tejto budove, mali by s ňou harmonizovať, mali by jej vytvoriť nenápadné, nekonkurujúce prostredie, mali by jej nechať dostatočný predpriestor, aby budova dýchala.

Univerzitné námestie 

Univerzitné námestie slúži ako spoločný predpriestor historických budov campusu. Toto námestie je srdcom univerzity a slúži ako reprezentatívny verejný priestor. Na námestí sa konajú exteriérové výstavy študentských prác, workshopy, študentské festivaly, imatrikulácie. Námestie je komponované na os "Hochschule", je tvorené z dvoch častí so zeleňou a z centrálnej spevnenej plochy.

V mojom urbanistickom riešení uplatňujem 3 princípy navrhovania:

• Vytváram urbánnu štruktúru príbuznú k okoliu – návrh komplexu solitérov.
• Reakcia na zalomenie vývojovej osi – prepojenie námestia a ulice.
• Novonavrhované priestory majú príbuznú mierku, hmotu a hierarchiu vnútorných priestrov s okolím.

PREVÁDZKA A DISPOZÍCIA

Administratívna budova

Budova má tri nadzemné podlažia. V budove sa nachádza študijné oddelenie, oddelenie s poradenstvom pre študentov, sídlo akademického senátu, oddelenie pre rovnoprávnosť štúdia, oddelenie pre komunikáciu s univerzitou a toalety. Jednotlivé kancelárie sú usporiadané vždy okolo stredovej chodby, priestor je tak najefektívnejšie využitý. Hlavný vstup do objektu je orientovaný na ulici Amalienstrasse.

Ateliérové štúdiá

Budova so štúdiami má dve nadzemné podlažia. Päť štúdií na prízemí a päť štúdií na podlaží je sprístupnených zo spoločnej chodby.  Budova v sebe okrem štúdií skrýva i spoločný priestor určený pre verejné kritiky, co-working, atď. Je to priestor cez dve podlažia so štvorcovým pôdorysom osvetlený v strede pílovým svetlíkom.

Keďže každé štúdio má hĺbku cca 13 metrov, umiestnila som na stranu prístupovej chodby presvetlovací prvok – dvojpodlažný „skleník“ zapezpečujúci dostatočné prirodzené osvetlenie a vetranie. Hlavný vstup do objektu je orientovaný na námestí, vedľajší vstup zo strany Amalienstrasse. Budova je na severe napojená na exteriérový priestor „Hinterhof“, ktorý prepája budovu štúdií s budovou workshopov.

Dielne, kaviareň, sídlo študentskej rady

Budova s workshopmi obsahuje priestory pre workshop s fotografiou, s modelom a s kovom. Objekt je umiestnený na osi hlavného vstupu do historickej hlavnej univerzitnej budovy, a teda hlavný vstup do navrhovaného objektu je stvárnený ako veľkoplošná sklenená stena. Tento otvor naznačuje pomyselné pokračovanie vývojovej osi smerom na sever campusu. Kaviareň a priestory pre študentskú radu sú umiestnené vo východnom krídle budovy. Odbytová časť kaviarne je s navrhovaným námestím prepojená vizuálne menším okenným otvorom, ktorý nekonkuruje hlavnému vstupu do budovy. Spojenie prevádzky kaviarne s priestormi pre študentskú radu je dané. Študenti sú totiž zároveň prevádzkovateľmi spomínanej kaviarne.

Galéria, archív

Výstavné priestory sú orientované v podobe pavilónu s levitujúcou strechou na hlavnom univerzitnom námestí. Priestor s výstavnou plochou zároveň slúži ako entrée pre vstup do archívu, ktorý je umiestnený - ako jediná prevádzka – pod zemou. Hlavný vstup do objektu je orientovaný zo strany hlavného námestia.

Administratívna budova

Ateliérové štúdiá

Dielne, Kaviareň, Študentská rada

Galéria, Archív

KONŠTRUKČNO-MATERIÁLOVÉ RIEŠENIE

Nosnú konštrukciu administratívnej budovy, ateliérových štúdii a dielní s kaviarňou tvorí pálená tehla Porotherm 50/30 T Profi Dryfix, ktorá spĺňa tepelnoizolačné požiadavky s absenciou dodatočného kontaktného zatepľovania. Nosnú konštrukciu archívu s výstavnými priestormi tvoria monolitické oceľovobetónové stĺpy s kazetovým monolitickým stropom. Súčasťou všetkých navrhovaných budov je viac či menej štruktúrovaný zasklievací systém. Riešenie navrhovaných detailov týchto systémov som prevzala od firmy Schueco. Finálna úprava vonkajších povrchov je tvorená vápennocemontovou exteriérovou ručne hladenou omietkou Baumit. Námestie navrhujem vydláždiť klasickými kamennými kockami a škáry vyplniť substrátom, z ktorého časom budú vyrastať trsy trávy. Táto verejná plocha by tak nadväzovala na ostatné exteriérové plochy v meste.

ZÁVER

Riešenie danej úlohy má veľa správnych možností. Moje riešenie považujem za jedno z nich. V spleti rôznych historických a kultúrnych vrstiev na tomto území podľa môjho názoru vyhráva striedmosť, neutralita, nenápadnosť. Podporiť hodnotu pôvodného historického campusu vytvorením kulisy, ktorá ponúka kvalitné vnútorné i vonkajšie priestory pre študentov univerzity. To bolo mojím cieľom riešenia.

Diplomovej práci predchádzal prediplomový projekt, ktorý si môžete pozrieť nižšie.

Prikladáme aj kompletnú diplomovú prácu:

Podklady: Mária Štrbíková