Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Hörmann

Brány a dvere

Diaľničná cesta 5186/2B
Senec

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Slovenský plynárenský priemysel a.s.

Dodávateľ energií

Mlynské nivy 44/a
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

Inteligentné inštalačné systémy

ABB i-bus® EIB / KNX je inteligentný...

ABB (výrobca)
ABB (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

Hore
Vložené
28. Sep 2018
0
143
Park na hrane - diplomová práca

Park na hrane - diplomová práca

AutoriIng. arch. Ondrej Vecan
SpoluprácaIng.arch. Michal Mihaľák (Vedúci práce)
Ing. arch. Viktor Malinovský PhD. (Vedúci práce)
doc. Ing. Ján Kanócz, CSc. (Vedúci práce)
Návrh2017 - 2018
AdresaKošice,
Slovensko
Diplomová práca z Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach nominovaná na Cenu profesora Lacka o najlepšiu diplomovú prácu.

Projekt predstavujeme prosredníctvom textu autorov:

ÚVOD

V tejto časti diplomovej práce sa budeme zaoberať navrhovaným Parkom na Hrane. V prvej kapitole sa budeme venovať územiu, jeho stave, vzťahoch a histórii. V druhej kapitole ťažiskovým princípom návrhu a v tretej jednotlivým lokalitám parku a ich funkciám.

Pozorný čitateľ si určite všimol, že medzi témou práce a jej obsahom je mierny odklon. Táto zmena nastala z nie celkom jasného popudu ale nazdávam sa, že určite na tom zohrali rolu kvalitné vstupné údaje, ktoré mi boli poskytnuté z ÚHA a iných zdrojov, ktorým týmto aj ďakujem. Za kľúčovú by som označil urbanistickú štúdiu výškového zónovania Košíc, a potom práce o vývoji košického urbanizmu. Spolu s veľmi podrobným výškopisom územia mi dali širší pohľad na tému (tuším, že práve podrobný výškopis prahu terasy ma lákal zaoberať sa celkovo týmto fenoménom). Veľké poďakovanie patrí dozaista vedúcemu práce architektovi Štefanovi Zahatňanskému, za prezieravý výber teoretickej časti, ktorá mi pomohla utvárať si názor na Košice ako celok a dala mi nové pohľady na naše mesto.

POLOHA A HRANICE

Územie, ktorým sa zaoberáme je charakteristické svahom ktorý oddeľuje riečnu terasu Hornádu od jeho údolnej nivy. Tento výrazný breh sa tiahne na severe od Bankova južne až za Železníky, kde sa pomaly vytráca a splynie z okolím v kopci pod Perešom. Lokalita, ktorou sa zaoberáme, leží medzi mestskými časťami Košice Západ a Staré Mesto. Ide o východne orientované úbočie prekonávajúce výškový rozdiel 20 - 30 metrov. Svažitosť je priemerne okolo 20%, na moldavskej 10% no v najstrmších miestach presahuje 50%. Práve táto svažitosť spôsobila, že v minulosti tvoril prirodzenú hranicu mesta, a potom ho pri rýchlej výstavbe po vojne prehliadali, kvôli nemožnosti osadenia typizovanej architektúry. Dnes pri pohľade na štruktúru mestského tkaniva sú hranice riešeného územia jasne viditeľné, a sú definované zástavbou. Východnú hranicu tvorí päta svahu, pri ktorej sa končí zástavba údolného mesta: z juhu ulica Žižkova na sever sa tiahne východná hranica po ulici Štúrovej ku starej sladovni popod historický evanjelický cintorín po Žriedlovej ku vrchnej hrane terasových domkov. Odtiaľ klesá ku školám na Námestí L. Novomeského. Východná hranica prechádza popod historický židovský cintorín, lemuje vrchnú hranu zástavby na Štítovej až po košický Amfiteáter. Odtiaľ sa obracia naspäť na juh. Západnú hranicu tvorí zástavba Novej Terasy, od ktorej prechádza ku Považskej poza internáty na Ružovú ulicu. Stočí sa na východ po Toryskej, ale len po zástavbu na Idanskej ulici, ktorej lemuje východnú fasádu až k ulici Žižkovej. Takto ohraničené územie dosahuje dĺžku približne 2,2 kilometra. Šírka územia je rôzna, no väčšinou cez 100 metrov. V najširšom bode (nad sladovňou) má viac než 400 metrov a v najužšom (za Štítovou) má len 10 metrov.

poloha voči starému mestu
poloha voči starému mestu

VÝVOJ VZŤAHU

Charakteristickým znakom Košíc je osovosť Sever – Juh, podmienená tokom Hornádu, Mlynského náhonu, Čermeľa, Furčianskym kopcom. Prah terasy nie je výnimkou a v mieste dotyku Starého mesta je rovnobežný (ako všetky spomínané osi) s osou Hlavnej ulice. Z historických máp je čitateľné, že tento breh tvoril prirodzenú západnú hranicu mesta, za ktorou boli už len rovné lúky terasy. Práve po nich stekala voda a vymlela zaujímavé útvary ako strž za sladovňou, dnes už zasypané, Stračie údolie, pokračujúce do kotla na Floriánskej. Vďaka svojej svažitosti tvorilo územie neodmysliteľnú zelenú kulisu mesta, a zároveň po krátkej prechádzke ponúkalo romantické výhľady na siluetu z tesnej blízkosti, o čom svedčí aj charakteristická veduta Košíc zachytená práve niekde z územia nad stržou pochádzajúca z roku 1617. Dodnes toto miesto, aj napriek výškovo nevhodným zásahom na Kuzmányho sídlisku, poskytuje pozorovateľovi obstojné pohľady na gotickú siluetu mesta, v pozadí s Heringešom. Zaujímavosťou je, že pozdĺž celého svahu pri jeho spodnej päte bola v 50tych rokoch z dôvodu zdvojnásobenia počtu obyvateľov mesta, plánovaná silná mestská komunikácia, ktorá sa nakoniec nerealizovala. Potreba severo – južnej spojnice mestského okruhu bola neskôr naplnená vypustením mlynského náhona. Paradoxom je že dnes je toto nezastavané v spomínanom smere prakticky neprechodné. Existujú iba fragmenty spojnice na Moldavskej a nad terasovými domkami a ihriskom gymnázia Laca Novomeského.

existujúce a zaniknuté cintoríny
existujúce a zaniknuté cintoríny

CINTORÍNY

V celom tomto svahu sa v priebehu dejín nachádzalo 7 cintorínov, ak počítame súčasný verejný cintorín pod Železníkmi, okrem ktorého funguje ešte najsevernejší z nich – cintorín Rozália pod Bankovom. Sándor Márai nostalgicky opisuje pohľady z tohto cintorína na mesto, prechádzajúc sa medzi hrobkami významných Košičanov. Južnejšie od neho bol cintorín pri kalvárii, ktorý musel v roku 1953 ustúpiť budovateľom pri výstavbe amfiteátra. Tretím cintorínom je dodnes sčasti zachovaný starý židovský cintorín. Bol zriadený v roku 1842 a pochovávalo sa na ňom do roku 1888. Sú na ňom pochovaní napríklad rodičia slávneho portrétistu Leopolda Horowitza. Ďalším v poradí je dnes neexistujúci cintorín, ktorý dlho nemal meno, ale podľa kríža ktorý stál na samom vrchu ho Košičania pomenovali cintorín svätého kríža. Na jeho parcele stoja dnes terasové domky, mimochodom vo svojej jedinečný počin československej architektúry. Za mestom fungoval tiež, v poradí piaty, evanjelický cintorín, ktorého parcela dodnes existuje a je obohnaná historickým múrom. Hroby však chýbajú keďže boli za socializmu odstránené kvôli plánovanému parku. Tento plán však zostal nedotiahnutý a na zarastenom cintoríne sa zdržiavajú bezdomovci. Takisto je jeho breh pri väznici obľúbeným miestom komunikácie manželiek s trestanými druhmi. Evanjelický cintorín bol doplnený o drevenú modlitebňu kde prebiehali bohoslužby. Šiestym cintorínom je zaniknutý kalvínsky cintorín na ktorom stojí dnešná Steel aréna. Zanikol však už o niečo skôr, aj vďaka tomu že sa nenachádzal v strmom svahu ale o niečo nižšie. Posledným cintorínom vo svahu je dnes používaný verejný cintorín.

navrhovaná nerealizovaná rýchlostná spojnica pod svahom
navrhovaná nerealizovaná rýchlostná spojnica pod svahom

VÝZNAMNÉ MIESTA

Kvôli prameňom stekajúcim z terasy sa pod svahom usídlil v roku 1870 Bauernebelov pivovar, a vedľa neho sladovňa. Z pivovaru je okrem komínu dodnes zachovaná ľadovňa. Zasekaná vo svahu, ale aj filtračná stanica vody s vežou na protiľahlom brehu Floriánskej. Na obidvoch stranách Moldavskej cesty sa za dnešným štadiónom nachádzal pred vojnou veľký cigánsky tábor, dokonca má na mape z roku 1912 označené aj ulice a čísla domov s parcelami. Za ním, ďalej na Moldavskej ceste z obidvoch strán sídlila košická tehelňa, ktorá zásobovala tehlami celé mesto. V jej areáli bolo tiež na jar v roku 1944 zhromaždených 15 000 židov z Košíc a okolia, ktorých od 16. mája do 3. júna deportovali vlakmi smrti. Tvorili vtedy približne 1520% populácie mesta.

schematický rez košickou kotlinou s vyznačeným záujmovým územím
schematický rez košickou kotlinou s vyznačeným záujmovým územím

VÝZNAM PRE MESTO

Dnes je územie obostavané z oboch strán, a tvorí akúsi jazvu v tkanive mesta. Jeho poloha medzi dvoma rovinami mesta, ktoré sa ďalej ťahá do kopcov, alebo do diaľky na juh, mu dáva špecifický význam v pešej alebo cyklistickej dostupnosti. Práve postavenie sídliska terasy, ktoré inteligentne nadväzuje na pôvodné mesto posunulo toto územie do ťažiska peši dostupného mesta. Na tomto území v strede nad sladovňou sa môže peši stretnúť 120 000 ľudí, ktorí to majú domov kratšie ako 20 – 30 minút. Takisto bohaté historické stopy a výhľady ktoré poskytuje majú obrovský skrytý potenciál pre čitateľnosť mesta. Druhá najsilnejšia os Košíc by nekončila niekde v burine a jamách floriánskej ulice, ale dokázala by turistom a návštevníkom Košíc ukázať okrem kvalitného ale malého centra aj ďalší rozmer Košíc – Sídlisko terasa s jeho funkcionalistickou výstavbou korunovanou mestským magistrátom, ktorá je takisto významnou súčasťou identity Košíc. Tým by pomohla rozprávať príbeh Košíc nie len turistom ale aj domácim, ktorí zasa toto územie často obchádzajú kvôli zanedbanému stavu zelene a nedostatočným peším prepojeniam Staré Mesto – Terasa. Tieto prepojenia sú často podcenené, zbytočne dlhé, alebo vedú okolo hlučnej komunikácie bez akýchkoľvek mestotvorných funkcií. Dnes je tento priestor pre mesto mŕtvym priestorom, no zároveň v sebe skrýva obrovský potenciál oživenia Košíc. Pre zvery a hmyz je toto miesto práve naopak, významným mestským biokoridorom, s biocentrom mestského významu nachádzajúcim sa na území nad sladovňou.

V tejto nevyužitej a neupravenej zeleni za zhromažďujú bezdomovci. Tým sa stáva toto územie ešte väčšou bariérou a to hlavne mentálnou. V súčasnosti ich je menej ale mnoho ľudí sa tomuto územiu okľukou vyhýba na základe minulých skúseností. Tieto faktory spolu s bujným porastom spôsobujú hromadenie odpadu.

Je zaujímavé že územie priečne pretínajú iba jedna vedľajšia (Floriánska) a tri hlavné komunikácie, z toho jedna hneď na začiatku – Trieda SNP pri amfiteátri, v strede Ondavská, pri sladovni Toryská. Premostením týchto troch by sme mohli dostať 2,5 kilometra dlhú rekreačnú trasu v zeleni smerujúcu na Bankov, ktorá by mohla vťahovať rekreantov z celého mesta.

súčasný stav zelene na území - nevyužitá a nepriechodná zeleň
súčasný stav zelene na území - nevyužitá a nepriechodná zeleň
spojenie exponovanej a zostatkovej zelene do fungujúceho koridoru
spojenie exponovanej a zostatkovej zelene do fungujúceho koridoru

EXPONOVANÁ ZELEŇ

Podľa urbanistickej štúdie výškového zónovania košíc má riešené územie veľký význam z hľadiska panoramatických pohľadov na mesto, pohľadov z veže dómu, ale aj pohľadov z osí ulíc starého mesta (Poštová, Alžbetina, Štúrova). Tento svah zo svojou náhodnou zeleňou tvorí zelenú kulisu starému mestu a pomáha rozlíšiť vývojové etapy mesta. Okrem toho košické ulice odjakživa smerovali do zelene. Plochy takejto vizuálne exponovanej zelenie sa podľa výškového zónovania nachádzajú na viacerých miestach na našom území. Preto by bolo žiaduce túto funkciu podporiť prepojiť plochy do jedného celku kvalitnej parkovej zelene. V prospech je tiež existencia biokoridoru. V Košiciach sa nachádza množstvo plôch zelene s bližšie nešpecifikovanou funkciou. Často sa jedná o zeleň medzi blokmi sídlisk, ktorá nie je ani súkromnou záhradou, ani parkom, ani voľnou prírodou. Náhodná zeleň. Takáto zeleň je okrem svojej zelenej farby vsakovania vody a skvalitňovania ovzdušia pre mesto bezvýznamná. Okrem týchto chvályhodných vlastností nevytvára mestský priestor. Kvalitná parková zeleň v Košiciach absentuje, dokonca aj to málo, čo mesto má sa oslabuje nevhodnými okolitými funkciami, ktoré nie sú verejné, neslúžia všetkým (Mestsý park, ale to už je mimo našej témy).

potenciál napojenia na os zlatého kríža - spojenie stanica-magistrát
potenciál napojenia na os zlatého kríža - spojenie stanica-magistrát

VPLYV NA IDENTITU KOŠÍC

Dnes sa územie pomaly začína dostávať do zreteľa developerov. Rast cien nehnuteľností umožnuje stavať aj v náročnom teréne stále zo ziskom, hlavne keď sa zároveň stavajú drahšie byty s výhľadom na mesto. To by nebolo až také zlé ak by existovala záväzná koncepcia rozvoja mesta aj pre toto územie. Tá však detailne neexistuje, iba územný plán. Stanoviská hlavného architekta mesta sa stali nezáväznými. Potom vyrastajú egocentrické objekty, ktoré svoje okolie ignorujú, kašlú na neho a v našom prípade na ňom môžu aj parazitovať. Výhľady by mali byť majetkom všetkých Košičanov, a nie len pár vyvolených, ktorí si môžu dovoliť luxusný apartmán s výhľadom. Okrem toho egocentrická architektúra vychováva sebastredných obyvateľov – mešťanov . Identita mesta je kolektívna, postavená na spolupráci všetkých a úcte k spoločnému. Vzťah s prostredím vzniká tam kde miesto odkrýva svoje významy. Preto sa nám na danom území javí navrhnutie parku s rekreačnou a poznávacou funkciou ako schodná, aj keď možno idealistická cesta z hľadiska návratnosti investícií. Tak vznikol Park na hrane – medzi starým a novým mestom. Ale o tom už v ďalšej kapitole.

cenrálna poloha voči peši dostupnému centru, hlavné pešie prepojenia
cenrálna poloha voči peši dostupnému centru, hlavné pešie prepojenia

PREPÁJANIE

Centrálna poloha územia voči mestu v kombinácii s jeho súčasným stavom z neho vytvárajú miesto cez ktoré sa človek musí čo najrýchlejšie dostať, aby sa dostal k svojmu cieľu. Táto „povinná jazda“ vytvára pre chodca ilúziu miesta mimo bodu záujmu. Práve naopak, riešené územie by malo byť významným bodom záujmu Košíc. Práve pre jeho polohu, dostupnosť a súčasnú nezastavanosť. Návrh parku je oproti zastavaniu územia o prepájaní, nie izolovaní, otvorenosti oproti uzavretosti.

Podporenie peších prepojení v meste zaručuje lepší zdravotný stav obyvateľov, nižšie zaťaženie automobilmi a znečistením, menej vážnych kolízií. Zároveň pomáha obyvateľom lepšie spoznať svoje mesto. Vylepšenie podcenených hlavných peších ťahov (napr. Nad sladovňou – pokračovanie Štúrovej alebo Alžbetinej ulice, schodisko pod internátmi na Medickej, pripojenie odrezanej Novej Terasy...), a doplnenie chýbajúcich „skratiek“ a vedľajších prepojok poskytne chodcovi orientáciu v priestore a zároveň možnosť výberu stále inej trasy, čím sa podporí jeho vzťah k mestu. Smery osí podporené výhľadmi, prekonávanie terénu mestskými schodiskami s oddychovými plochami, lavičkami, a tomu prislúchajúcimi nástupnými plochami. Zhmotnením spojenia údolného mesta a Terasy, priblížením týchto dvoch rovín je umiestnenie verejného výťahu v najviac exponovanom mieste - v strži. Týmto zásahom dosiahneme rozšírenie centra mesta aj pre imobilných (kočíky, nákupy bicyklom,...). Tí sa budú môcť v meste pohybovať po vlastnej osi, bez použitia áut alebo hromadnej dopravy. Vytvorenie bezpečných cyklotrás v smere VÝCHOD – ZÁPAD, oddelenie od prašných a hlučných ciest by mohlo povzbudiť Košičanov zobrať bicykel a tých 20 – 30 výškových metrov prekonať s radosťou aj smerom hore. Smerom nadol sú strmé chodníky pre in-line/ skate/kolobežku nebezpečné, hlavne keď sú bezprostrednej blízkosti cestnej komunikácie. Navrhované cyklotrasy sú preto segregované, ohraničené zelenými plochami.

potenciál využitia novej severo - južnej trasy
potenciál využitia novej severo - južnej trasy

Realizovanie úplne novej pešej, cyklistickej a bežeckej spojnice na hornej hrane svahu by zas odľahčilo SEVERO - JUŽNÚ dopravu v meste, ktorá je už teraz na trasách preplnená, o bezkolíznosti sa nedá hovoriť. Taktiež by umožnila športovcom a rekreantom, už dnes aktívne využívajúcim Triedu SNP, neprerušovane sa pohybovať v zeleni, oproti čakaniu na zelenú na semafore. Trasa takisto poskytuje lepšie podmienky z hľadiska hlučnosti a bezpečnosti. K tomu ponúka zaujímavé výhľady a priehľady. Na severnom konci, nad Štítovou ulicou os trasy smeruje priamo na panorámu Bankova, významného rekreačného miesta Košíc, začiatočným bodom náročnejšej horskej cyklistiky a turistiky. Pri festivalovom námestí sa može rekreant rozhodúť či teda smeruje na Bankov alebo po Watsonovej Ulici do rekreačnej zóny Anička.

Okrem rekreačného potenciálu má takéto severo – južné napojenie význam pre spojenie študentských domovov na Jedlíkovej s areálom Technickej Univerzity, po trase zachytáva medické internáty, areál novej nemocnice. Vzdialenejšie pripája aj botanickú záhradu. Okrem študentov navrhovaný koridor slúži rozrastajúcim sa business centrám na Moldavskej, ktorých zamestnanci by sa mohli dopravovať ekologickejšie a zdravšie z väčších spádových oblastí. Na juhu sa napája na navrhovanú cyklotrasu na Pereš, železiarne a Šacu. Vo vzdialenejšej budúcnosti má trasa potenciál zosieťovať všešportový areál so Steel arénou, Crow arénou, futbalovým štadiónom, jazdiarňou, Bankovom a Aničkou, zbierajúc obyvateľov údolného mesta aj Terasy.

košická zelená trasa
košická zelená trasa

ZELENÝ KORIDOR

Vo väčšine svetových metropol, ale aj menších, hlavne západoeurópskych miest sa vytváranie zelených koridorov, alebo líniových parkov stáva trendom. Príčinou je fakt, že hoci úzke, ale zosieťované zelené plochy majú pre biodiverzitu oveľa silnejší efekt ako veľké, ale odrezané ostrovy zelene. Tak isto ako máme v meste infraštruktúru dopravnú, energetickú, atď. je podstatná zelená infraštruktúra – zosieťovanie zelených plôch neprerušenými líniami. Biodiverzita a zelená infraštruktúra sa stávajú čoraz viac skloňované pojmy vďaka ich priaznivému účinku pre mestá. Človek je dodnes závislý na biosfére kvôli potrave, látkam pre farmaceutický priemysel, čisteniu vzduchu a vody. Napriek tejto závislosti sme príčinou extrémneho množstva ohrozených druhov živočíchov, hlavne v urbanizovaných územiach. (V Európe je ohrozených 30 – 50% duhov vtákov, cicavcov, obojživelníkov, plazov a motýľov.) Úbytok biodiverzity spôsobuje destabilizáciu ekosystému a prostredia v ktorom žijeme. Preto by mali naše stále množiace sa mestá s prírodou spolupracovať, nebrániť jej v prirodzenom pohybe. Líniové parky sa vyznačujú práve biodiverzitou, keďže prechádzajú rôznymi územiami, a tvoria tak silné prvky zelenej infraštruktúry mesta. Navrhnutím zeleného koridoru sa v území zachová funkcia biokoridoru, úpravou zelene, spojením a sprechodnením územia vytvoríme miesto, kde sa môžu pohybovať aj ľudia – antropokoridor.

Navrhovaný bio/antropo koridor sa tiahne celým územím po vrchnej hrane terasy v smere sever - juh, so šírkou 20 -30 metrov a vyznačuje sa spojitou sieťou korún stromov. Po trase pretína viacere mestské biokoridory a zosieťováva na ňom nachádzajúce sa biocentrá (nad sladovňou, pod nemocnicou). Navyše obyvatelia bývajúci v blízkosti do 10 minút od parku preukazujú zvýšený záujem o šport a pohyb. Takáto dlhá zelená trasa s veľkou spádovou oblasťou by mohla zlepšiť zdravotný stav obyvateľov mesta. Navyše v sebe spája viacero rôznorodých parkových zón, čím skvalitňuje pobyt, rekreáciu a pohyb v meste. Tak vzniká park na hrane.

križovanie frekventovaných komunikácií - potreba premostení
križovanie frekventovaných komunikácií - potreba premostení

PREMOSTENIA

Kríženia zelenej trasy s frekventovanými komunikáciami sú riešené podobným princípom ako prechody pre zver ponad diaľnicu. Princíp zeleného mosta dobre slúži okrem hmyzu aj vysokej zveri – v našom prípade človek. Premostenia jednak zabezpečujú kontinuálny priebeh parku a zároveň sa nachádzajú v exponovaných bodoch kríženia významných trás. V týchto bodoch premostenia slúžia nie len parku, ale aj všetkým okolitým funkciám, ktorých používatelia sú vďaka prítomnosti cestných komunikácií ohrození. Napríklad prechod ponad Štúrovú ulicu pri zimnom štadióne. Takisto premostenia urbanizujú mestský priestor a tvoria tak prirodzené nástupné plochy parku, dávajú najavo, že sa tu niečo deje. V architektonickom stvárnení sú jednotné, betónové mostové konštrukcie, kopírujúce priebeh vnútorných síl. Zhora sú pokryté zeleňou, stromami a chodníkmi. Zvnútra majú betónový charakter.

veduta z roku 1617 bola zachytená z územia nad sladovňou
veduta z roku 1617 bola zachytená z územia nad sladovňou

POZNÁVACIA TRASA

Park okrem funkcie priečnych a pozdĺžnych (vertikálnych a horizontálnych) prepojení plní aj funkciu náučnú. Keďže má územie bohatú a rôznorodú históriu navrhujeme v parku poznávaciu trasu, ktorá pomôže turistom aj domácim lepšie spoznať miesta, ktorými prechádzajú. Mohla by taktiež prispieť k podporeniu mestskej identity Košíc. Identifikovania sa obyvateľov s mestom. Na trase sa nachádzajú informačné tabule, pamätníky zaniknutých významných miest a historických udalostí pre mesto. Poloha trasy na hrane terasy zabezpečuje tiež výhľady na mesto, ktoré budú stručne popísané s vysvetlením vývoja mesta doplnené o historické fotografie. Táto prechádzka na hrane častokrát kopíruje vrstevnicu, kľukatí sa po hrane kotla, alebo schádza do strže. Týmto pohybom podporuje chápanie prírodných fenoménov Košíc a Košickej kotliny. Trasa je doplnená oddychovými miestami s lavičkami, v strmých miestach chránená zábradlím, jej celková dĺžka je 2,8 kilometra. Materiálovo je trasa odlíšená od bežných chodníkov prírodným charakterom, miestami doplnená o oceľové lávky alebo stupačky. Väčšina zastávok je prístupných aj po štandardných chodníkoch pre imobilných. Vyvrcholenie trasy je v parku nad sladovňou, kde sa pretína s osou zlatého kríža. Tu sa trasa rozvetvuje, pričom jedno jej rameno schádza memoriálnym parkom do strže aby sa cez faunu a flóru košických lesov napojilo späť, druhé rameno ostáva na terase a pokračuje ku výhliadkovému pavilónu s verejným ďalekohľadom.

rez zelenou trasou zloženej z rýchleho, pomalého a náučného chodníka
rez zelenou trasou zloženej z rýchleho, pomalého a náučného chodníka

Na juhu sa mimo nášho parku nachádzal areál tehelne, z ktorého je zachovaný jeden objekt. Tento areál bol tiež miestom zhromaždenia a následnej deportácie Židov. Na tomto mieste navrhujeme objekt pamätníka košických obetí holokaustu. Odtiaľ trasa pokračuje ku výhliadke zo zákruty Moldavskej cesty. Pohľad zachytáva krajinu južného mesta v pozadí s dómom, pred ktorým sa čnie kupola domu umenia. Dominuje mu vysoká zástavba na Štúrovej. Po parku sa trasa presúva k navrhovanej hravej landartovej stope cigánskeho tábora, ktorá by taktiež prispela do galérie umeleckých diel verejného priestoru Terasy. Nasleduje spomínané rozdvojenie trasy, zostup na úroveň Starého Mesta. Nachádza sa tu budova starej sladovne s možnosťou ochutnať historické pivá v pivárňach v jej vnútri. Takto posilnený návštevník tu môže zostať, ale trasa pokračuje ďalej hore svahom bývalého evanjelického cintorína, transformovaného na funkciu memoriálneho parku osobností Košíc, z ktorých niektoré sú tam pochované. Vystúpaním pomedzi čistinky hájiky a pamätníky memoriálneho praku sa dostávame na úroveň Terasy. Dole husárskou by sme opäť mohli zbehnúť gastronomicko/pivovarníckou uličkou ku Bauerneblovmu pivovaru a potom až na Alžbetinu. Náučná trasa však pokračuje k bývalej ľadovni pivovaru zakopanej vo svahu, prepletením sa cez náročný terén sa dostáva na hranu kotla na Floriánskej. Pokračuje k objektu bývalej filtračnej stanice vody pivovaru, s vodárenskou vežou, transformovanou na študentský klub s kultúrnou funkciou. Po hrane pokračuje ponad ondavskú, ku terasovým domkom – jedinečnému stavebnému počinu v rámci ČSR, podstaveným v roku 1971 – pričom vysvetľuje ich koncept a kvality. Z rovnakého miesta je tiež pohľad do poštovej ulice. Z tohto uhlu je možné pozorovať budovu riaditeľstva pôšt postavenú v roku 1930. Takisto sa naskytuje pohľad na časť zachovanej, ináč asanovanej zástavby v priestore sídliska Kuzmányho, ktorého stavba a historické stopy by boli vysvetlené. Tieto okolnosti tvoria základ pre návrh zastávky o medzivojnovej a povojnovej architektúre.

Prechádzkou  poza terasové domky sa dostávame na vrch romantického svahu s bujnou zeleňou a priehľadmi na veže Starého Mesta. Lávkami v strmom svahu nad ihriskom sa dostávame k poslednej zastávke našej trasy, starému židovskému cintorínu, ktorého parcela by bola citlivo doplnená. Zastávka vysvetľuje úlohu židovskej obce v dejinách mesta, jej významných osobností, ako aj históriu etnického zloženia mesta. Premostením ponad Triedu SNP sa dostávame na koniec územia, kde by mohla trasa bezprostredne pokračovať na kalváriu, alebo po starej spišskej ceste na Bankov, do bane, následne do hotela Bankov...

pôdorys - jedinečné priestory medzi chodníkmi zelenej trasy
pôdorys - jedinečné priestory medzi chodníkmi zelenej trasy
Širšie vzťahy - Krajinná štruktúra, Územný plán, Zeleň, Regulačný plán zóny nad Sladovňou
Širšie vzťahy - Krajinná štruktúra, Územný plán, Zeleň, Regulačný plán zóny nad Sladovňou
Širšie vzťahy - doprava, pohyb
Širšie vzťahy - doprava, pohyb
Návrh funkcie, Náučná trasa
Návrh funkcie, Náučná trasa
Zelená trasa
Zelená trasa
Park na hrane
Park na hrane

POD NEMOCNICOU

Územie pod nemocnicou je charakteristické strmým svahom. Sklon tu dosahuje od 31 do 54 %. Najstrmšia časť bola umelo zosekaná kvôli školskému ihrisku. Ihrisko pod svahom má veľmi špecifický charakter. Na centrálne Košice dosť nezvyčajný. Jeho zvláštnosť charakterizuje uzavretý intímny priestor, v bezprostrednej blízkosti nemocnice, ktorá dominuje väčšine košických pohľadov, no tu, sa jej smerom nachádza svah s prekypujúcim prvkom prírody. V tomto zarastenom svahu sa často skrývajú flákajúci sa študenti, podľa odpadu je dobrým miestom na beztrestné popíjanie v meste. Vyvýšené ihrisko je od dvora základnej školy oddelené vyrovnávajúcou stenou s prevýšením 5 metrov. Medzi futbalovým ihriskom s bežeckou dráhou a druhou školou - gymnáziom vyrástla veľká vŕba. Dvor gymnázia je na rozdiel od dvoru základnej školy nevyužitý v zanedbanom stave.

Ihrisko je prístupné zo škôl, ako aj priamo z Muránskej ulice pod terasovými domkami.
Navrhujeme osadiť do svahu lavičky a vytvorenie prirodzenej tribúny prístupnej po stranách ihriska ako aj zhora z prebiehajúceho zeleného koridoru na hrane. Spodná hrana tejto tohto prirodzeného hľadiska by začínala na hrane opornej steny nad ihriskom a pokračovala by približne do polovice svahu. Na zvyšku kopca navrhujeme úpravu a výsadbu vysokej zelene, aby ostal zachovaný prirodzený intímny ráz prostredia. V tejto zeleni by lávkami prebehla historická trasa, zatlačená nižšie do svahu, kvôli nedostatku miesta na vrchnej hrane, kde prebieha rekreačná, rýchla, trasa. Navrhujeme sprístupniť areál ihriska a bežeckej mimo vyučovacích hodín pre verejnosť. Funkčne by mohli byť oddelené uzamykateľnou bránou z Muránskej ulice. Druhý prístup by viedol dnes nevyužívaným dvorom gymnázia, pre obyvateľov sídliska Kuzmányho a staromešťanov.

Na severnom okraji ihriska, pri zachovanej južnej stene židovského cintorína, navrhujeme detské ihrisko vo svahu, pre deti zo škôl a škôlky nachádzajúcej sa pod ihriskom. Úbočie zmäkčené farebnou gumou, doplnené o kĺzačky, gumené balvany vyčnievajúce z podlahy, siete a laná na šplhanie do svahu, ale aj terasovité zapustené drevené konštrukcie a plošiny. Vrchný okraj ihriska sa nachádza neďaleko ihriska na Novej Terase, ktorej by tiež slúžilo.

Severne od ihriska sa nachádza starý historický cintorín na ktorom sa zachovalo asi 80 zahjímavo tvarovaných náhrobkov, sústredených pod západným okrajom. Chládok im zabezpečuje skupina vzrastlých stromov, ktoré okrem iného ako – tak filtrujú dominantnú hmotu objektu Novej Terasy nad cintorínom. Chládok a východná orientácia svahu spôsobila zarastenie rozváľaných náhrobkov a kmeňov stromov, takže vytvára nostalgickú niekedy až mrazivú atmosféru. Okrem toho je parcela pustá. Z ohraničujúceho múra ostala už iba jeho severná časť, ktorá je v dobrom stave. Ináč je cintorín ohraničený plotíkom. Svah so sklonom 30% sa smerom nahor zostruje. Cintorín je diagonálne preťatý chodníkom, výhľady sú rámcované dlhými lineárnymi hmotami sídliska Kuzmányho, horizont tvorí Furčiansky kopec s hradbou sídliska Dargovských Hrdinov.

V kontakte so škôlkou navrhujeme postavenie optickej bariéry - gabionovej steny s popínavou zeleňou, ktorú takisto navrhujeme pri styku s parcelou domu na štítovej. V ostatných neohraničených častiach nižšie gabionové ohraničenie, aby sa zachovali pôvodné hranice cintorína. Vo vrchnej časti navrhujeme výsadbu zelene na odfiltrovanie hmôt, v spodnej časti takisto ale v menšom počte spolu s umeleckým až landartovým stvárnením pozemku (kamene, významný košický Židia). Styk týchto dvoch plôch (pôvodnej – romantickej a novej) by prebiehal spevneným diagonálnym chodníkom, a zastávkou historickej trasy so sedením vo svahu.

Na juhu zóny, medzi ihriskom a terasovými domkami sa nachádza zelený svah s bližšie neurčenou funkciou. Jeho severná polovica je zarastená hustou vzrastlou zeleňou z ktorej každú jar nazbierajú obyvatelia terasových domkov dobrých pár vriec odpadu. Na južnej, trávnatej, polovici brehu sa zas nachádzajú vo svahu dlhé schody, ktoré sú v lete obľubované popíjajúcou mládežou odkiaľ ju často musí ťahať polícia. Nemožno im to zazlievať keďže schody poskytujú odľahlý chránený obytný mikropriestor vo svahu s priehľadmi na historické centrum a vežu dómu.

V tejto časti navrhujeme preriedenie a skultúrnenie prehustenej vysokej zelene, v ktorej vytvárame uzavretú oddychovú časť, doplnenú o pobytové mikropriestory zapustené do svahu, pospájané neinvazívnou sieťou terénnych schodísk a cestičiek. Vzniká tak oddychový romantický svah pre všetky generácie.  

Zóna 01 - Pod nemocnicou
Zóna 01 - Pod nemocnicou
Rez A-A
Rez A-A

PARK VOJENSKÁ

Táto časť riešeného územia s prevýšením 25 metrov a so sklonom 23% vytvára zaujímavú ilúziu. V tesnej blízkosti spodnej hrany svahu sa nachádza skupina troch vežových bytových domov s výškou 40 m, ktoré sa pri pohľade z vrchu svahu javia ako 5 podlažné. Takisto pri pohľade zdola dostávajú nezvyklého pandanta – strmý svah. Priestor medzi bytovkami pod a svahom pôsobí príjemnou uzavretou atmosférou, až na to že okolité steny sú plné zvedavých okien. Tento priestor je už dnes vybavený zanedbaným detským ihriskom a často obsadenou lavičkou. Výškový rozdiel je prekonaný priamymi schodmi vedúcimi pri terasových domoch. Trasa na vrchu svahu a svah je využívaný prechádzajúcimi sa ľuďmi často so psami. Absentuje tu však cyklistické napojenie, ktoré teraz funguje po ceste, alebo po úzkom chodníku na Ondavskej. Do tejto zelenej steny takisto smeruje os Poštovej ulice, ktorej tvorí zelenú kulisu, akú kedysi mali všetky západné osi Košíc. Zdolaním výškového rozdielu sa chodec dostáva na rovinu Terasy, blízko areálu UNLP. Z vrchnej hrany úbočia je tým pádom medzi bytovky priamy priehľad do osi Poštovej ulice s dominantnou hmotou pošty. Okrem tohto sa nám otvárajú ďalšie priehľady na mestské centrum a veže Dominikánskeho kostola a dómu sv. Alžbety. Na hornej hranici územia, za terajším plotom areálu UNLP je plánovaná výstavba Novej Terasy III., ktorá sa celému územiu obracia chrbtom – dlhou nefunkčnou stenou podnože parkoviska.

V tejto časti parku je plánované cyklistické ako aj pešie prekonanie svahu zbierajúce pripájajúce nemocnicu ale aj os od kina Družba a Luníku I, prechádzajúcu navrhovaným premostením Ondavskej ulice. Pri neaktívnej stene Novej Terasy je navrhnuté psie výbežisko. Dole pod svahom je navrhnuté vylepšenie ihriska a pridanie šmýkačky vo svahu popri vynovených schodoch. Takisto sa tu nachádza spomínaná zastávka náučnej trasy o funkcionalistickej výstavbe a architektúry Košíc v medzivojnovom a povojnovom období. Stanovište je doplnené o sedenie.

Zóna 02 - Vojenská
Zóna 02 - Vojenská

CAMPUS MEDICKÁ

Táto plocha je rozdelená objemnou pozdĺžnou hmotou školského internátu na dve časti. Časť z pohľadu z mesta pred internátom obsahuje dve oplotené tenisové ihriská priamo pod internátom, ale ináč je pustá, za cassovarom nepriechodná, kvôli hustej zeleni. Vyšľapaná cestička smeruje k objektom bývalej úpravne vody pivovaru s vodárenskou vežou, odkiaľ sa často ozývajú rytmy cigánskej muziky. Táto časť územia je ďalej neprebádaná. Časť za internátom je veľká trávnatá plocha, končiaca bodovou zástavbou na považskej a plochou parkoviska. Cez túto plochu vedie diagonálne smerom od schodiska na terasu, k Laboreckej ulici výrazne vyšľapaná trasa, takisto od vchodu od internátov vedie zelenou plochou lúč smerujúci k zastávke na Ružovej. Špecifikom tohto územia je frekventovaný nástupný priestor medzi starým mestom a Terasou, ktorý spája Poštovú ulicu s pešou osou smerujúcou k Luníku I a II alebo diagonálne ku magistrátu mesta. Takisto spojnica smerom od Dominikánskeho námestia ku tejto pešej osi terasy. Obidve tieto sa spájajú pod schodiskom, umiestneným v strmom svahu. Zľava aj sprava má billboardy, v strede schodiska je zábradlie.

Vo východnej časti navrhujeme konverziu objektu bývalej úpravne vody na študentský klub, s kultúrnou funkciou, úpravu zelene sprechodnenie terénu historickou cestou. V západnej časti zóny zastavanie parkoviska, ktorá by uzatvárala vnútornú plochu územia s funkciou podporujúcou areál campusu – študentské byty, štartovacie kancelárie, vzdelávacie a osvetové inštitúcie. Vo dvore campusu športová funkcia – zelená plocha/ihriská, zo zreteľom na diagonálne komunikácie. Nástupnú plochu Terasy riešime širokým schodiskom s oddychovými zónami a pobytovými schodmi, ktoré dodajú miestu mestotvorný charakter. Schodisko je ukončené väčšou spevnenou plochou doplnenou o mobiliár, na ktorej sa krížia tieto trasy s navrhovanou náučnou trasou.

Zóna 03 - Campus Medická
Zóna 03 - Campus Medická

NAD SLADOVŇOU

Zóna nad sladovňou je najkomplexnejšou zónou v parku. Vďaka svojej veľkosti a nevyužitej zeleni je najviac obchádzanou plochou medzi Terasou a údolným mestom. Obsahuje zaujímavé terénne fenomény, ako aj už spomínané historické stopy. Skladá sa z veľkej otvorenej plošiny – lúky nad sladovňou, ohraničenou zásekom Toryskej ulice, historickou zástavbou dnešného asanačného pásma. Jediné funkčné spojenie vedie cez Floriánsku ulicu, ktorá v posledných rokoch zapĺňa kotol zástavbou, najnovšie očividne bez merítka. Náročnejšie ale predsa len schodné zdolanie tohto územia vedie popri južnej polorozpadnutej stene bývalého evanjelického cintorína. Svah cintorína, od neho na juh strmé steny strže a miernejšieho svahu za sladovňou sú pokryté hustou zeleňou, ktorú obľubujú bezdomovci. Husárska ulica končí v burine, no toto ukončenie poskytuje pekné výhľady zblízka na historické centrum, ktoré sú rámcované výškovými budovami Cassovarom a budovou banky. Pešie prepojenie po okraji územia prechádza popri Toryskej ulici. Je však nudné a dlhé kvôli komunikácii z jednej strany a zelenému svahu z druhej.

Podstata navrhovaného riešenia spočíva vo vytvorení parku nad sladovňou, ktorý v sebe zahŕňa rekreačné, športové, kultúrne, náučné, ubytovacie a komerčné funkcie, a zároveň vytvára kvalitné prepojenia Starého Mesta a Terasy, rozširuje tak mestské centrum obvodné centrum na terase, a zároveň necháva vyniknúť prirodzenému terénu a porastu prostredia.

Ťažiskom lokality je navrhovaná herná lúka z priemerom min. 80 metrov, ktorá slúži na aktívny aj pasívny oddych, pikniky, športy a hry. Dvoma slovami: Terasa mesta. Na tejto lúke sa stáva zhmotnenie pojmu terasa. Ako kvalitný dom, tak aj naše mesto bude mať svoju terasu, kam si môžeme ísť po náročnom dni oddýchnuť, alebo si tam len tak odskočiť na obed z práce. Terasa, kde sa môžu deti bezpečne hrať, a to všetko z výhľadom na náš „spoločný pozemok“ – údolné mesto. Táto plochá lúka je na hrane svahu medzi evanjelickým cintorínom a stržou exponovaná krajinárskym pavilónom – okom pozerajúcim na Košice, so zelenou strechou, ktoré sa vynára z terasy mesta. Strecha pavilónu je pochôdzna a láka návštevníkov parku pozrieť sa na výhľad.

Napojenie hlavnej pešej osi – Alžbetinej ulice prebieha po dostavanej Husárskej ulici, kde je riešená pešia zóna, mestská ulica zo schodiskami, zástavbou menšieho typu s gastronomickou funkciou so sedením na ulici, na podestách širokých schodíšť. Pešia zóna prechádza poza stenu evanjelického cintorína a jemným oblúkom z jednej strany lemovaným menšími bytovými domami s vybavenosťou v podnoži sa napája na bulvár zastavaný z obidvoch strán vedúci osou galérie k ploche pred mestským magistrátom. Časť osi sa v oblúku odpája a smeruje ku križovatke Považskej a Toryskej.

V mieste asanačného pásma pred OC Galéria sú plánované polyfunkčné objekty, business centrá vyššej podlažnosti a bytové domy oblastného mestského centra. Od Považskej a Toryskej ulice je park odfiltrovaný zástavbou 4-8 podlažných polyfunkčných bytových domov v zeleni, ktoré podporujú mestský charakter týchto ulíc. Smerom k parku tieto hmoty postupne prechádzajú do zelene. Herná lúka (terasa mesta) je zo západnej strany ohraničená vysokou parkovou zeleňou s možnosťou pikniku a iných oddychových aktivít, ktorá postupne prechádza do polouzatvorených dvorov bytových domov.

Pod hernou lúkou, sa z východnej strany nachádza navrhovaný environmentálny park. V hornej časti sa nachádzajú sady, na základe existujúcich, ako odkaz na množstvo sadov v okolí Košíc v minulosti. Pod sadmi sa nachádzajú lúčne spoločenstvá s pavilónom environmentálnej výchovy a výbehmi pre zver. V spodnej časti parku sa nachádza časť košických lesov, ktorá prirodzene prechádza do strže s lesným charakterom s obnoveným vodným tokom. V tejto časti je situovaný odkaz na zaniknuté Stračie údolie pri Floriánskej. Zvuk tečúcej vody z intenzívnym spevom vtákov v korunách stromov pomáha filtrovať vstup hluku Štúrovej ulice do parku. Brehy krátkeho potoka sú upravené tak aby sa v ňom dalo bezpečne hrať. Po jeho stranách sú umiestnené drevené potrubia, lyžice, vodné skrutky a iné prvky vodného ihriska. Toto ihrisko nadväzuje na najodvážnejšie ihrisko v parku – ihrisko v západnej a severnej stene strže. Tieto steny sú upravené mäkkým povrchom a doplnené o laná, siete, šmýkačky, lezeckú stenu a iné hravé vstupy do svahu. Stredu strže dominuje štíhla veža výťahu s vtáčou lávkou v korunách stromov. Tento výťah nadväzuje na os Štúrovej ulice a vyťahuje ľudí pred pavilón - oko, pred ktorým sa nachádzajú zvyšky ihriska a oddychová zelená aj spevnená plocha.

Nástupná plocha zo Štúrovej ulice je riešená spevnenou plochou s dierami pre vsadenú vysokú zeleň. Pod východnú hranu evanjelického cintorína je umiestnený do Žriedlovej ulice dvojpodlažný parkovací dom s kapacitou 80 miest, od cintorína s popínavou zeleňou. Nástup do memoriálneho parku je navrhovaný z nástupnej plochy pri sladovni cez jeho juhovýchodný roh. Historické múry cintorína sú zachované a rekonštruované aby vyznačovali významné hranice územia. Taktiež zabezpečujú nerušený pohyb v memoriálnom parku.

Širokým premostením Toryskej ulice sa dostávame do predĺženého ramena športových a detských ihrísk parku, do zóny Moldavská.

Zóna 04 - Nad sladovňou
Zóna 04 - Nad sladovňou
Rez B-B
Rez B-B
Detail zóny 04
Detail zóny 04

MOLDAVSKÁ

Dnes je zeleň pred bytovkami na Idanskej charakteristická dobrým vzrastom, líniovým charakterom parcely a svojou funkčnou nevyužiteľnosťou. Okrem toho zjemňuje tvrdosť a mierku betónových bytoviek a plní vizuálnu hranicu medzi vývojovými etapami rozvoja mesta, údolnej nivy a riečnej terasy. Ihriská nachádzajúce sa v tejto zeleni sú málo využívané, kvôli vysokej hladine zvuku pochádzajúcej z frekventovanej Moldavskej cesty. Existujúci peší a cyklistický chodník je od cesty oddelený živým plotom, z druhej strany je od zelene oddelený betónovým múrikom, takže slúži zas iba ako dopravná spojnica bez prídavných funkcií. Na druhej, východnej, strane Moldavskej cesty sa nachádza veľká trávnatá plocha ktorá dnes slúži ako venčovisko. Sčasti však má byť zastavaná terasovou bytovkou Herberia.

Plochy pri Moldavskej ceste navrhujeme upraviť nasledovne: Na vrchnej časti vytvorením protihlukového valu zo strany Moldavskej cesty. Až za ním by prebiehala rekreačná cyklotrasa, ako aj náučná trasa, v tejto lokalite zo stanovišťom cigánskeho tábora. Hlina na val by bola zabezpečená odbagrovaním časti svahu a presunutím k Moldavskej ceste. Tým by sa vytvoril zelený válov pre športy hry a rekreáciu. Sedenie a oddych na trase by bol zabezpečený po stranách válova. Šírka aj prierez válova sa podľa funkčných požiadaviek rôznia vytvárajúc jedinečné priestory. Postupne tento líniový ihriskový park prechádza ponad Toryskú ulicu a vyúsťuje do hernej lúky – terasy mesta. Z hornej hrany protihlukového valu vysokého min. 5 metrov je možné sledovať výhľad na južné mesto.

Časť územia pod Moldavskou cestou navrhujeme v niektorých miestach doplniť o vysokú zeleň tak, aby nebránila výhľadu na mesto zhora. V tomto priestore, za obchodnými priestormi na Žižkovej je situované veľké psie ihrisko a cvičisko. V iných priestoroch parková zeleň pre existujúce a navrhované bytovky na Žižkovej ulici.

Zóna 05 - Moldavská
Zóna 05 - Moldavská
Rez C-C
Rez C-C

ZÁVER

Koncept Parku na Hrane sa snaží o podporenie mestskej identity, prepájanie mestských štruktúr medzi sebou a zapojenie mesta do prírodnej krajiny. Vytvorenie nových funkcií, na základe prirodzeného fungovania prostredia dnes, a ich zladenia do harmonického celku. Niektoré riešenia sú preexponované, ale dajú sa riešiť aj dočasne lacnejšími, bez významnej ujmy na funkčnosti parku. (napríklad nákladné zelené premostenia riešené ľahkými lávkami a mostíkmi.) Napriek tomu sme ich v návrhu ponechali aby sme vyjadrili potenciál tohto územia.

Počas vypracovávania témy sme zistili že návrh takejto trasy, bol pod názvom „Košická zelená trasa“ podaný na magistráte uvedomelým občanom a bol zaradený do Programu rozvoja mesta Košice na rok 2016, no projekt „košickej zelenej viacúčelovej športovej trasy ( od Festival. Nám. Po Štúrovú ulicu) nebol v roku 2016 realizovaný.“ lebo bolo potrebné: „Zvážiť, nakoľko je to odborný návrh, či odzrkadľuje záujmy širšej skupiny záujemcov o takýto typ infraštruktúry – a či je vôbec potrebný, či je technicky zrealizovateľný...“ Hoci sa nejedná o dvojkilometrový park, dokonca ani o 30 metrový koridor, je to zárodok zanechania neprerušenej trasy na hrane terasy. Myslím že aj táto práca by mohla mobilizovať záujemcov o takýto typ infraštruktúry, priblížiť jej realizovateľnosť a aspoň trochu odbornejšie ju opodstatniť. No podstatné sú ďalšie kroky a komunikácia zo širšou skupinou záujemcov – Košičanmi.

potentciálny rozvoj identity Košíc/drak sa vracia?
potentciálny rozvoj identity Košíc/drak sa vracia?

Poloha diela

Ing. arch. Ondrej Vecan

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím