Nové trendy v stvárnení školských areálov - ZŠ a MŠ Jozefa Murgaša v Šali - diplomová práca

Diplomová práca sa venuje rekonštrukcii školského areálu v meste Šaľa. Myšlienkou návrhu bola filozofia „slobodných škôl“, ktorá bola rozpracovaná v bakalárskej práci. Diplomová práca je jej pokračovaním a okrem iného sa venuje aj tematike a použitiu vegetačných striech a strešných záhrad, využitiu zrážkovej vody, štrkovým trávnikom, mlatovým povrchom a tiež zdravotným vplyvom bosej chôdze na ľudský organizmus.

Školské pozemky majú obrovský potenciál stať sa inšpiratívnou súčasťou školy a živou učebňou. Ak zmeníme školský pozemok na pestrú školskú záhradu, získame tak priestor nielen na učenie základných zručnosti a vedomostí o pestovaní plodín, ale aj na zaujímavé a názorné vyučovanie bežných predmetov. O čo pútavejšie je spoznávať svet rastlín na záhonoch, veľkosť uhlov na sklone svahu alebo dejepis na letokruhoch stromu. Školská záhrada poskytuje žiakom prepojenie medzi učebnou látkou a praktickými činnosťami „tam vonku - vo svete“. Vyučovaním v školskej záhrade, ktorá učí, vieme jednoducho prepojiť rôzne predmety a rozvíjať tak aj medzi predmetové vzťahy. Starostlivosťou o záhradu zase posilňujeme zodpovednosť, tímovú spoluprácu a aktivitu žiakov a celej školskej komunity (kol. Živica, 2015).

V rámci návrhu pre vybranú Základnú školu s materskou školou Jozefa Murgaša v Šali sme sa riešenému priestoru venovali komplexne. Navrhli sme nové trasovanie chodníkov, ktoré vedie celým pozemkom a kvôli prírodnému vzhľadu sme si zvolili mlatový povrch. Na väčšinu plochy sme navrhli výsev nízkej kvetinovej lúky a trávnaté plochy sme ponechali len na miestach, ktoré si to vyžadovali.

Navrhli sme nové ihrisko pre materskú školu a prestávkové plochy pre žiakov nižšieho aj vyššieho stupňa štúdia. Zaujímavým prvkom návrhu je veľký pocitový chodník, ktorý je výborný na stimuláciu zmyslov, stabilitu a relaxáciu. Je zložený z rôznych materiálov po ktorých používateľ kráča na boso.

V minulosti sa v areáli tejto školy nachádzala malá záhradka, ktorá slúžila na vyučovanie, ale taktiež dodávala zeleninu a ovocie do školskej jedálne. Rozhodli sme sa ju do priestoru vrátiť v modernej podobe vyvýšených záhonov a navrhli sme sortiment, ktorý by sa mal pestovať. Od bobuľového ovocia cez listovú, cibuľovú, plodovú, kapustovú a koreňovú zeleninu až po strukoviny, obilniny a nesmú chýbať ani bylinky. Samozrejmosťou je kompostovisko a pracovné stoly.

Zaujímavým a netypickým prvkom tohto návrhu je vonkajšia trieda, ktorej dizajn bol inšpirovaný modernými prírodnými amfiteátrami. Objekt je tvorený betónovými blokmi a štrkovým trávnikom. Súčasťou vonkajšej triedy sú dve schodiská, ktorými sa pohodlne dostaneme na každý stupeň objektu. Najnižšia úroveň je určená pre vyučujúceho, ktorý má k dispozícii dve školské tabule. Priestor je plne dostupný hendikepovaným. Pre tento účel sme zvolili takzvaný schodiskový výťah.

V súčasnosti je nevyhnutné, čo najviac sa obklopovať zeleňou a je potrebné na to využívať aj priestory striech. Budova školy má výborné predpoklady pre realizáciu zelených striech a preto sme na vybrané časti navrhli extenzívnu strešnú záhradu s použitím rozchodníkových vegetačných kobercov.

Venovali sme sa aj detailom a preto sme navrhli nový mobiliár, ale aj prvky ako sú hmyzie domčeky a slnečné hodiny. Navrhli sme umiestnenie hmyzích domčekov, ale dizajn a realizácia je na žiakoch, rovnako ako pri slnečných hodinách. Navrhli sme len približný dizajn a umiestnenie slnečných hodín, ale ich správne natočenie si deti odsledujú samé na základe pohybu slnka počas dňa, napríklad na hodinách fyziky alebo prírodovedy.

Pevne verím, že sme navrhli kreatívny, hravý, edukatívny a hlavne zdravý priestor, ktorý bude prospešný nielen pre deti ale aj pre učiteľov a rodičov.

Úvod

Žijeme v dobe, ktorej staršia generácia môže dávať prívlastok „zlá“. Mladí ľudia trávia svoj voľný čas doma v spoločnosti moderných technológií. Nebehajú v prírode, po sídlisku, neobjavujú krásy a tajné zákutia mesta, tak ako sme to robili my. Je pravda, že doba sa zmenila, ale je na každom z nás ako sa k tomuto problému postavíme. Spoločnosť sa mení a rozvíja a na všetky aspekty života sa môžeme pozerať z rôznych uhlov. Svet sa posunul o ďalší krok vpred a dnes je nevyhnutné ovládať Internet a ostatné moderné prostriedky súčasnej doby. Kedysi sme to nepotrebovali, pretože to od nás nikto nevyžadoval, ale dnes je to samozrejmosťou.

Názory sú rôzne. Niektorí ľudia obhajujú to, že ich dieťa vyrastá s mobilným telefónom v ruke, tým, že „dnes je iná doba“. A sú aj takí, ktorí svoje deti odstrihnú od modernej spoločnosti, tým, že im zamedzia prístup k technológiám. Myslím si, že každý z nás by mal hľadať tú správnu cestu a veci robiť inak, a nie tak, ako „káže spoločnosť“. Aj v záhradnej a krajinnej architektúre sa stretávame s tým, že v praxi sa uprednostňujú ekonomicky výhodnejšie riešenia pred riešeniami odvážnymi a nápaditými.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že školské areáli na Slovensku sú pre deti nezaujímavé, neposkytujú im dostatočný priestor pre rozvíjanie kreativity, fantázie a výučba prebieha na zastaraných systémoch. Táto práca je pokračovaním cesty, ktorú začala predchádzajúca bakalárska práca a prináša do tematiky školských areálov nové, estetické, fungujúce, ekonomické, a v neposlednom rade, psychickému aj fyzickému zdraviu prospešné prvky. Práca sa venuje témam, ktoré by sa mali stať v navrhovaní školských areálov samozrejmosťou.

Analýza širších vzťahov

Riešený areál Základnej školy s materskou školou Jozefa Murgaša sa nachádza v meste Šaľa. Šaľa je mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji. Mesto leží na oboch brehoch dolného toku Váhu. Na ľavom brehu rieky Váh leží mestská časť Veča. Mesto Šaľa je od väčšieho mesta Nitra vzdialené 27 km a od Bratislavy 83 km.

Areál školy sa nachádza v severnej časti mesta a v jeho okolí je zariadenie pre seniorov, dopravné ihrisko, potraviny a bytová výstavba. V centre mesta sa nachádza mestský úrad, Námestie Sv. Trojice, pešia zóna, kostol sv. Margity Antiochijskej, Gymnázium J. Fándlyho, renesančný kaštieľ, amfiteáter, Dom ľudového bývania, pošta a ďalšia vybavenosť mesta.

Súčasný stav územia

Posledným výrazným medzníkom školy je jej kompletná rekonštrukcia v lete 2008. Budova základnej školy s materskou školou Jozefa Murgaša v Šali bola v tomto období  kompletne zrekonštruovaná a celá budova dostala novú fasádu.

Na riešenom pozemku sa nachádza vegetácia vysadená pri založení školy, ale tiež nová vegetácia. Pôvodná vegetácia je väčšinou v okrajových častiach pozemku pri oplotení. Výsadba, zastúpená topoľom čiernym (Populus nigra), ktorá v minulosti tvorila zelenú stenu, zakrývala výhľady na objekty KBV. V súčasnosti táto výsadba už neplní svoju funkciu a je z dôvodu opadu konárov nebezpečná.

Oplotenie areálu školy je veľmi poškodené a preto je možné sa na pozemok dostať veľmi jednoducho takmer z každej strany. Na tomto pozemku prevládajú trávnaté plochy, ktoré sú prerušené väčšími alebo menšími poškodenými betónovými plochami.

V areáli školy sa v súčasnosti nachádzajú tri veľké betónové plochy z ktorých dve sú využívané ako prestávkové plochy pre žiakov prvého a druhého stupňa základnej školy. Sú to plochy, kde žiaci v jarných, letných a jesenných mesiacoch trávia voľný čas počas veľkých prestávok medzi vyučovaním. Tretia veľká betónová plocha sa nachádza v severovýchodnej časti areálu školy a nemá žiadne využitie, preto navrhujeme jej odstránenie.

Spojením materskej a základnej školy v roku 2009 sa v rámci rekonštrukčných prác vytvorilo ihrisko pre materskú školu, ktoré je už v súčasnosti poškodené a vyžaduje si zvýšenú pozornosť.

K škole patria aj dve átriá. Väčšie átrium zaberá plochu 533 m² a v roku 2008 bolo zrekonštruované do súčasnej podoby. V átriu sa nachádza chodník zo zámkovej dlažby, ktorý vedie k drevenému altánku a k jazierku s dreveným mostom. Ďalej sa tu nachádza výsadba ihličnatých stromov a listnatých a ihličnatých krov. Taktiež sa tu nachádzajú tri lavičky. Práve v tomto átriu sme našli ústrednú myšlienku celého návrhu a tou je spojenie tejto školy s filozofiou slobodných škôl. Toto átrium si sami navrhli a zrealizovali žiaci v spolupráci s učiteľmi školy. Práve v tomto vidíme súvis so slobodnými školami, pretože v slobodných školách sa žiaci aktívne podieľajú na dianí okolo školy. Toto átrium ponechávame v súčasnom stave a vyjadrujeme sa iba k funkcii a využiteľnosti átria. Navrhujeme do átria, pod altánok, umiestnenie stolov so stoličkami, aby sa toto átrium mohlo využívať ako letná čitáreň. Druhé átrium, ktoré patrí škole, je menšie, má rozlohu 158 m². Toto átrium je, na rozdiel od väčšieho átria, nevyužívané.

Inventarizácia drevín

V rámci nemerateľných hodnôt sme v inventarizácii hodnotili vekové štádium drevín (Šimek, 2005), zdravotný stav drevín (Machovec a kol. 2000), sadovnícku hodnotu drevín (Machovec a kol. 2000), druh a charakter poškodenia drevín (Juhásová, 1994), návrh spôsobu ošetrenia drevín  (Juhásová, 1994). Spoločenskú hodnotu drevín sme určili na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Výsledky sú nasledovné. Percentuálne zastúpenie stromov je 76% a krov 24%. Percentuálne zastúpenie listnatých druhov drevín je 73% a ihličnatých druhov drevín je 27%. Percentuálne zastúpenie drevín so sadovníckou hodnotou 1 je 1%, zastúpenie drevín so sadovníckou hodnotou 2 je 16%, zastúpenie drevín so sadovníckou hodnotou 3 je 79% a zastúpenie drevín so sadovníckou hodnotou 4 je 4%. V areáli sa nachádza 188 drevín, z toho 142 stromov a 46 krov. Vypočítali sme spoločenskú hodnotu všetkých drevín, ktorých súčet predstavuje sumu 139 690,27 €. Spoločenská hodnota drevín určených na výrub predstavuje sumu 24 085,06 €. Vyhodnotili sme aj pôvod drevín z ktorého vyplýva, že 52% drevín tvoria pôvodné domáce druhy a 48% drevín je introdukovaných.

Návrh riešeného areálu

V rámci návrhu pre vybranú Základnú školu s materskou školou Jozefa Murgaša v Šali sme sa riešenému priestoru venovali komplexne. Našou prioritou bolo priniesť do tohto areálu prírodu a spojiť ju s aktivitami detí. Ako uvádza mnoho kníh o psychológii dieťaťa, vývine a tiež výchove detí (ktoré sme uviedli v bakalárskej práci), je nevyhnutné, aby boli deti v priamom spojení s prírodou. Deti by mali školský areál využívať v čo najväčšom možnom čase, nielen počas prestávok a niektorých hodín telesnej výchovy.

Do návrhu sme zakomponovali prvky ako sú vegetačné strechy, podzemné akumulačné nádrže na zber dažďovej vody, ktorú budeme zbierať so všetkých striech a využívať ju na zavlažovanie blízkej úžitkovej záhrady. Navrhli sme výmenu betónových plôch za plochy tvorené štrkovým trávnikom, veľké trávnaté plochy sme v návrhu nahradili nízkymi kvetinovými lúkami a pod herné prvky sme vybrali plavený riečny štrk. Navrhli  sme náučný mlatový chodník, ktorý užívateľa prevedie celým pozemkom školy, pričom sme pri návrhu trasovania chodníkov rešpektovali umiestnenie existujúcich drevín.

Navrhli sme nové detské ihrisko pre materskú školu a tiež sme vybrali zaujímavý herný prvok pre staršie deti. Zaujímavým prvkom návrhu je veľký pocitový chodník, ktorý je výborný na stimuláciu zmyslov, stabilitu a relaxáciu. Je zložený z rôznych materiálov po ktorých používateľ kráča na boso. Neďaleko od pocitového chodníka sme navrhli ohnisko pre žiakov, ktoré môžu využiť počas voľných školských dní ako je deň detí, kedy je výučba zrušená alebo zredukovaná a škola pre žiakov usporadúva rôzne aktivity a program, ktorého súčasťou by sa mohol stať aj spoločný pobyt pri ohni. Navrhli sme nový vzhľad prestávkových plôch pre prvý a druhý stupeň základnej školy. Netradičným prvkom návrhu je aj vonkajšia trieda, ktorej dizajn bol inšpirovaný modernými prírodnými amfiteátrami. Do malého átria sme navrhli výsadbu tieňomilných trvaliek.

Navrhujeme aj výmenu oplotenia a nezabudli sme ani na detaily ako sú hmyzie domčeky alebo slnečné hodiny. V rámci celého areálu sme sa zaoberali aj výberom vhodného mobiliáru.

Vegetačné strechy

V súčasnosti je nevyhnutné, čo najviac sa obklopovať zeleňou a je potrebné na to využívať aj priestory striech. Budova školy má výborné predpoklady pre realizáciu zelených striech a preto sme na vybrané časti navrhli extenzívnu strešnú záhradu s použitím rozchodníkových vegetačných kobercov.

V rámci striech budovy školy sme zvolili štyri časti, kde sme navrhli uloženie vegetačných kobercov od firmy Plantago, spol. s r.o. Strecha na budove je vyspádovaná a opatrená odtokovými žľabmi, ktoré budú zavedené do zbernej nádoby umiestnenej pod zemou.

Štrkové trávniky

Výborné vlastnosti a široké využitie štrkových trávnikov nás inšpirovalo k ich použitiu v návrhu v čo najväčšej miere. Navrhli sme ich na miesta prestávkových plôch pre prvý a druhý stupeň základnej školy, na parkovisko a tiež ako súčasť vonkajšej triedy.

Kvetinová lúka

Na navodenie čo najprírodnejšieho dojmu sme sa  rozhodli navrhnúť kvetinovú lúku. Zvolili sme firmu Planta naturalis, pretože sa už od roku 1993 zaoberá kvetnatými lúkami. Z ich ponuky sme, na základe stanovištných podmienok, výšky a odolnosti, vybrali nízku kvetinovú lúku Záhradná lúčka. Tá od druhého roku pestovania dosahuje výšku v čase hlavného kvitnutia (V. - VII.) okolo 50 cm. Vzhľadom k veľkému druhovému zastúpeniu môže rásť na najrôznejších stanovištiach. V závislosti na rozdielnosti stanovíšť sa vždy vytvorí trochu odlišný porast, podobne ako je tomu u prírodných porastov. Výsev kvetinovej lúky navrhujeme na takmer celú plochu pôvodného trávnika.

Hmyzie domčeky

Mnohé druhy užitočného hmyzu si v moderne upravených priestoroch ťažko nájdu vhodné úkryty a preto navrhujeme umiestnenie hmyzích domčekov, ktoré môžu byť zhotovené z rôznych materiálov. Čím je hmyzí domček materiálovo rôznorodejší a pestrejší, tým viac rôznych druhov v ňom nájde úkryt.

Pre hmyzie domčeky sme vybrali vhodné miesto, ktoré je obklopené a chránené porastom stromov. Okolo hmyzích domčekov môžeme prechádzať po mlatovom chodníku, ktorý poskytuje rýchlu, ale aj alternatívnu – dlhšiu cestu týmto priestorom. Pod korunami stromov sme navrhli výsadbu kvetinovej lúky, ktorá je úžasným lákadlom pre hmyz.

V návrhu je vybrané umiestnenie hmyzích domčekov, ale ich konečný vzhľad a realizácia je na žiakoch školy. Myslíme si, že pre žiakov to bude veľmi zaujímavá aktivita, ktorá preverí ich zručnosť, šikovnosť, rozvinie fantáziu, kreativitu a tiež tímovú spoluprácu. Na vytvorenie hmyzích domčekov môžu žiaci využiť odpadový materiál, ktorý vznikne pri stavebných prácach na realizácii návrhu školy alebo si ho môžu priniesť z domu. Realizácia hmyzích domčekov sa môže konať v rámci vyučovania alebo sa môže zorganizovať špeciálny deň, určený len pre túto aktivitu.

Slnečné hodiny

Navrhli sme približné umiestnenie a dizajn slnečných hodín, ale ich správne natočenie si deti majú odsledovať samé na základe pohybu slnka počas dňa, napríklad na hodinách fyziky alebo prírodovedy.

Pocitový chodník

Zaujímavým prvkom návrhu je veľký pocitový chodník, ktorý je výborný na stimuláciu zmyslov, stabilitu a relaxáciu. Pozitívnym vplyvom bosej chôdze sme sa venovali v prehľade súčasného stavu riešenej problematiky. Pocitový chodník je zložený z rôznych materiálov po ktorých používateľ kráča na boso. Tvar tohto chodníka je inšpirovaný užovkou obojkovou, ktorá sa vyskytuje v nížinách kontinentálnej Európy a ide o európskeho nejedovatého hada.

Jednotlivé plochy pocitového chodníka sú dlhé 5 m, široké 0,6 m a obsahujú rôzne materiály ako je piesok (farba: biely plážový frakcia 0-1 mm), betónové oblúčiky, kamene v betóne, tráva, šišky, piesok – antuka (farba: červená, frakcia 0-2 mm), drevené klátiky, seno, borovicová mulčovacia kôra (frakcia 40 - 80 mm), pôda – hnedozem, korkové valčeky, kremeň - mix - riečne okruhliaky( ᴓ 4-8 mm). Časti pocitového chodníka sú od seba a od okolia oddelené jednoduchou drevenou obrubou s hrúbkou 10 cm.

Ohnisko

Neďaleko od pocitového chodníka sme navrhli ohnisko pre žiakov, ktoré môžu využiť počas voľných školských dní ako je deň detí, kedy je výučba zrušená alebo zredukovaná a škola pre žiakov usporadúva rôzne aktivity a program, ktorého súčasťou by sa mohol stať aj spoločný pobyt pri ohni.

Navrhli sme prírodný a jednoduchý vzhľad ohniska, ktoré bude pozostávať z pahreby, ktorá bude obklopená kameňmi s frakciou 50 - 100 mm. Ďalej nasleduje plocha tvorená vápencovým štrkopieskom s frakciou 0 - 4 mm a celá plocha ohniska bude zakončená štiepanými kameňmi, ktoré budú uložené v teréne (v mlatovom povrchu). Keďže sa v mieste ohniska nachádza výšková zmena terénu, časť ohniska by mala byť pomocou suchého múrika zapustená do kopca a na sedenie by sa mali využívať drevené pníky, ktoré vzniknú ako odpadový materiál po asanácii navrhovaných drevín.

Úžitková záhrada

V minulosti sa v areáli tejto školy nachádzala malá záhradka, ktorá slúžila na vyučovanie, ale taktiež dodávala zeleninu a ovocie do školskej jedálne. Rozhodli sme sa ju do priestoru vrátiť v modernej podobe vyvýšených záhonov a navrhli sme sortiment, ktorý by sa mal pestovať. Od bobuľového ovocia cez listovú, cibuľovú, plodovú, kapustovú a koreňovú zeleninu až po strukoviny, obilniny a nesmú chýbať ani bylinky.

Nádoby na vyvýšené záhony by mali byť drevené v rovnakej výške 0,5 m a v počte 17 kusov, pričom nádoby majú rôznu šírku a dĺžku, pretože sme pri navrhovaní úžitkovej záhrady rešpektovali vzdialenosť medzi nádobami, ktorá je jednotná – 0,8 m. Nádoby majú rôzne tvary, pretože majú byť hravé a vytvárať dojem bludiska. Šírka okraja vyvýšenej nádoby je 10 cm. Plocha úžitkovej záhrady je orámovaná nízkym dreveným hranolom vo výške 15 cm. Navrhnuté sú štyri vstupy, kde drevený hranol úplne chýba.

Samozrejmosťou je kompostovisko a dva pracovné stoly. Tiež navrhujeme, aby mali jednotlivé druhy vysadeného sortimentu menovky v slovenskom a latinskom jazyku.

Vonkajšia trieda

Zaujímavým prvkom návrhu je vonkajšia trieda, ktorej dizajn bol inšpirovaný modernými prírodnými amfiteátrami. Pôdorys tohto objektu je netypický, jedná sa o tvar jedného kvadrantu kruhu. Takže ide o dve na seba kolmé strany, kde tretia strana je oblúk spájajúci tieto dve kolmice. Objekt je tvorený betónovými blokmi a štrkovým trávnikom. Súčasťou vonkajšej triedy sú dve schodiská, ktorými sa pohodlne dostaneme na každý stupeň objektu. Najnižšia úroveň je určená pre vyučujúceho, ktorý má k dispozícii dve školské tabule. Priestor je plne dostupný hendikepovaným. Pre tento účel sme zvolili  takzvaný schodiskový výťah a konkrétny model SL1000-LH vybrali od Savaria company. Hendikepovaný môže z vozíčka prestúpiť na výťah, alebo plynule prejsť celým vozíčkom na výťah a presunúť sa na najnižší stupeň. Tento objekt je určený pre 50 žiakov a navrhujeme, aby žiaci sedeli na podsedákoch, ktoré si prinesú z tried.

Malé átrium

V súčasnosti átrium nie je využívané a tým pádom nie je študentom ani učiteľom sprístupnené. Myslíme si, že tento priestor má veľký potenciál a preto sme sa mu v návrhu venovali.

V malom átriu, ktoré zaberá plochu 158 m², boli v minulosti neuvážene vysadené ihličnaté dreviny druhu smrek obyčajný (Picea abies), iba z toto dôvodu, že boli škole podarované. Navrhli sme asanáciu všetkých drevín, pričom na ich mieste sa zrealizuje trvalková výsadba zložená prevažne z tieňomilných druhov z dôvodu malého množstva dopadajúceho slnečného žiarenia.

Do tohto átria sa vchádza dvomi vchodmi, ktoré sme v návrhu prepojili mlatovým chodníkom, ktorého šírka je 1,5 m. Navrhli sme aj druhý mlatový chodník o šírke 1 m, ktorý umožňuje vstup do záhona a tým väčší kontakt s výsadbou.

Funkcia tohto átria zostáva prevažne rovnaká a teda, že átrium bude aj naďalej hlavne pohľadové, ale samozrejme naskytla sa tu aj jeho druhá funkcia a to, že počas hodín prírodovedy a neskoršej biológie sa môžu žiaci vzdelávať pri poznávaní vysadeného sortimentu tieňomilných trvaliek. Samozrejme navrhujeme, aby bolo átrium plne sprístupnené nielen žiakom ale aj zamestnancom školy.

ZÁVER

Keď som si, pred takmer tromi rokmi, vyberala tému bakalárskej prace, vôbec by mi nenapadlo, ako veľmi ma to môže zmeniť. Najskôr som sa stretla s filozofiou „slobodných škôl“ o ktorej som nadšene vyhľadávala informácie a poznatky som  opísala v bakalárskej práci. Vytvorila som  návrhovú štúdiu, ktorá obsahovala niektoré základné prvky.

Vďaka štúdiu sa ku mne neskôr dostali aj témy zelených striech, využívania zrážkovej vody z povrchového odtoku, štrkových trávnikov, mlatových povrchov a pocitových chodníkov. Tiež ma veľmi nadchli aj metodické usmernenia občianskeho združenia Živica. Každá z týchto tém ma veľmi zaujala a ovplyvnila ma nielen ako študenta, ale aj ako človeka, ktorému záleží na krajine a svete v ktorom žije. Pozerám sa na svet inými očami a keď kráčam ulicami miest, všímam si strechy budov a rozmýšľam, aké by bolo, keby na ich mieste boli vegetačné strechy. Myslím na to, že  zlepšujú  mikroklímu a vyrovnajú extrémne teploty, ktoré sú v mestách stále väčším problémom. Všímam si rozbité betónové plochy a predstavujem si, o čo lepšie by bolo,  keby boli mlatové alebo tvorené štrkovým trávnikom. Pozerám sa na veľké a nudné trávnaté plochy a spomínam na kvetinové lúky, ktoré som videla v zahraničí. Užívam si chôdzu na boso alebo v „barefoot“ topánkach (obuv umožňujúca prirodzenú chôdzu a voľnosť ako pri bosej chôdzi) a vyhľadávam zaujímavé povrchy. Keď pri cestovaní natrafím na pocitový chodník, urobí mi to veľkú radosť. Čítam články o alternatívnom školstve a zaujímam sa o to, ako robiť veci inak. Mojim cieľom do budúcnosti sa, vďaka tejto práci, stala snaha o zmenu školských areálov na Slovenku. Pevne verím, že sa mi počas mojej kariéry podarí k tejto zmene prispieť.

Verím, že táto práca môže byt prínosným podkladom a inšpiráciou pre riešenie školských areálov, ktoré vytvárajú svet do ktorého deti chodia s radosťou a ťažko sa im odchádza domov. Miesto, ktoré im poskytne to, na čom skutočne záleží – šťastie a úsmev na tvári, ale tiež vzdelanie podané zábavnou a zaujímavou formou, ktorá je veľmi úzko spojená s prírodou. Vráťme, prosím, deti do prírody!

Podklady: Ketrin Markovičová