Farský kostol s pastoračným centrom - diplomová práca

Dielo predstavujeme s autorským textom:

Abstrakt

Základnou a stále nezodpovedanou otázkou pri tvorbe kostola je, ako vytvoriť priestor s takým duchovným nábojom, kde aj neveriaci ucíti pokoj a pokoru. Dovolím si neriadiť sa Druhým vatikánskym koncilom, pretože je často táto smernica v architektúre kontraproduktívna. Idem vlastnou cestou. Mojim cieľom je vytvoriť jedinečný sakrálny dom stelesňujúci genia loci konkrétnej oblasti. Moja pozornosť sa primárne zameriava na prostredie kde žijú miestni ľudia. Zaujíma ma ich vzťah k mestu a ku krajine. Následne sa snažím vytypovať charakteristické črty, ktoré sú v Považskobystričanoch podvedome zakorenené. Z toho vytvoriť celok, ktorý zhmotní zažitú skúsenosť. Projekt nasáva významy z prostredia do tej miery, až sa nakoniec stane skutočným duchovným domovom pre svojich užívateľov. Až keď vás prevediem tunajšími kopcami, dolinami, dedinami a mestom, môžete pochopiť tento kostol. Vo výraze hľadám rýdzosť, preto siaham po minimalistickom štýle. Z formálneho obsahu tvorím gestá poukazujúce na to, čo nás prevyšuje. Nie len vidieť a počuť, ale predovšetkým zažiť a precítiť. Mať k dispozícií priestor, ktorý dokáže stíšiť od hluku všednosti a dovolí vám vstúpiť do vášho vnútorného sveta.  

Urbanizmus

Zámer vybudovať na sídlisku SNP v Považskej Bystrici kostol existuje už od roku 1990, kedy základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. Reálnejšie kontúry začína nadobúdať až teraz. 1. júla 2017 vznikla nová rímsko-katolícka farnosť Sv. rodiny odčlenením od farnosti Považská Bystrica, ktorá dovtedy patrila medzi najväčšie v Žilinskej diecéze. Farnosť zastrešuje dve sídliská a tri dediny v ktorých sa už nachádzajú filiálne kostoly. Pri výstavbe kostola je zámerom vybudovať aj pastoračné centrum, administratívne priestory fary a byty pre farára a kaplána. Sídlisko má približne osem tisíc obyvateľov. Momentálne obyvatelia zo sídliska chodievajú na omše do centra mesta, prípadne do okolitých dedín, kde nie je dostatočná kapacita.

Stredom sídliska preteká riečka Domanižanka (regionálny biokoridor). Tvorí ťažiskovú os urbánnej štruktúry, kde sa nachádza občianska vybavenosť a pešia promenáda spájajúca sídlisko s ostatnými časťami mesta. Na mieste kde cirkev vlastní pozemok, tento peší a cyklistický koridor končí.

Urbanistickú odpoveď sme našli v jednoduchej forme hranola osadeného v osi riečky s ďalekým priehľadom. Zvolili sme jednoznačnú obojstrannú orientáciu. Smerom k priehľadu, a aj k centru nielen sídliska ale tiež samotného mesta, je orientovaný vstup do kostola. Z opačnej strany, od prístupovej cesty, sú orientované všetky ostatné funkcie (pastorácia, farnosť, bývanie).

Forma jednoduchého hranola vychádza z bezprostredného prostredia - sídliska. Kostol preberá rozmery a proporcie z panelových domov aby harmonicky zapadal do okolitej štruktúry. Akcentuje iba svojím materiálom – drevom.

Na analýze pešieho pohybu vidíme absenciu chodníkov na pozemku a v jeho bezprostrednom okolí. Návrh dotvára peší pohyb o novú sieť a verejné priestranstvo.

Socializmus v 60. rokoch vymazal históriu Považskej Bystrice, zničil historické centrum a namiesto neho postavil panelákové sídliská. V súčasnosti je mesto známe tým, že v ňom nie je čo vidieť, miestni ľudia nemajú byť na čo hrdí. Obyvatelia teda prirodzene inklinujú k okolitej krajine a identifikujú sa s ňou. Fotografie ukazujú uloženie sídliska v doline medzi kopcami. Príroda je na dosah z každého kúta. A práve táto náklonnosť obyvateľov k okolitej prírode mi otvára cestu sa ňou plne inšpirovať pre duchovný rozmer návrhu.

Vo vyšších polohách členitej topografie sa nachádzajú bukové lesy, ktorých atmosféra má pre mňa osobne spirituálny náboj. Možno z toho dôvodu, že do týchto lesov často utiekam z mesta a nachádzam v nich vyhľadávanú rýdzosť a kľud.

Kostol som ukryl do bukového lesa, v ktorom sa nachádza čistina kruhového tvaru. Čistina vytvára intímne námestie kadiaľ preteká riečka a kde je nástup do kostola. Spevnené plochy tvorí mlad (zhutnený štrk používajúci v parkoch) pre jeho mäkký, prírodný charakter.

Architektúra

Ako spomínam v úvode, snažím sa vytypovať určitý zakorenený rys z prostredia, v ktorom miestni ľudia žijú. Vrstevnice na mape ukazujú členitosť topografie. V tejto konkrétnej lokalite je rovina takmer neznámy pojem.

Ľudia tu žijú vo svahoch, zakladajú domy vo svahoch, obrábajú polia vo svahoch, ťažia drevo zo strmých svahov a aj keď sa idú do prírody len prejsť, musia šliapať do kopcov. Je to paradox, že parcela kostola leží pri riečke na rovine. Ale to otvára možnosť túto svažitosť obsiahnuť v architektúre jedinečným spôsobom.

Základným priestorovým motívom sa stala nástupná rampa do kostola. Po nej stúpame do úrovne tretieho nadzemného podlažia až kým neprekonáme podružnejšie funkcie umiestnené na prízemí a druhom podlaží.

Finálna hmota sa stáva sochou. Prepracované proporcie kvádra a jedno silné gesto.

Zásek do hmoty kostola môže mať viacero významov. Obsahuje motív stúpania. Môžeme v tom vidieť zásek Jozefa tesára. Alebo ak sa opäť pozrieme do neďalekej krajiny, uvidíme tento motív v hlbokom kaňone Manínskej a Kostoleckej tiesňavy. Tam riečka prerazila cestu do nedostupných dolín. Ja som zaťal do čistej formy hlboký zásek a vytvoril tak cestu k Bohu.

Nosná konštrukcia je oceľová, z veľkej časti namáhaná ťahom.

Pri stúpaní sa nám zrýchľuje tep a vnímame naše fyzické telo. Námaha sa stáva cnosťou ak smeruje k vyššiemu cieľu. V stúpaní vidím paralelu taktiež s kresťanským učením.

Presbytérium sa nachádza v závere veľkej konzoly stavby. Najsvätejšie miesto z celého kostola sa vznáša nad nástupným námestím.

Zo západnej strany sa nachádza nástup do kostola. Z východnej vstupujeme do fary a pastoračného centra. Z juhu je vo fasáde ukrytý vstup do bytov.

Druhé podlažie patrí dvom bytom. Pre farára a kaplána.

V pôdoryse je kostol pozdĺžne predelený vyosenou stenou. Toto vyosenie čiastočne nahrádza polkruhovú apsidu v nástupnej kaplnke a samotného presbytéria. Priestorovo uzatvára tieto dôležité miesta.

Chóry slúžia pre zvýšenie kapacity v kostole počas sviatkov, prípadne pre kultúrne podujatia v podobe koncertov.

Strešná záhrada je obohnaná vysokou atikou aby priestoru dominovala nebeská klenba nad zeleňou.

Podklady: Maroš Kostelanský