Hyperloop stanica, Bratislava - diplomová práca

Prácu predstavujeme so skráteným autorským textom:

Návrh stanice Hyperloop v Bratislave. Poloha determinuje formu a fungovanie zastávky, ktorá zohľadňuje technické parametre a typológiu pre rýchly pohyb cestujúcich z bodu A do bodu B. Potrubie Hyperloopu môže byť umiestnené nad zemom, na teréne, alebo aj pod zemou. Stanica na Tyršovom nábreží využíva spomínané možnosti a zabezpečuje protipovodňovú ochranu územia (supluje funkciu dunajskej hrádze). Objekt  súčasne plynulo nadväzuje na Sad Janka Kráľa. Podporuje oddychový charakter lokality a prináša do územia nové funkcie. Stavba podporuje využívanie nábrežia, ponúka výhľady na mesto a jeho panorámu. Voda formuje nábrežie a vytvára jednoliatu figúru stavby, ktorá sa prelína s parkom.

Charakteristika územia

Územie na Tyršovom nábreží, na petržalskom brehu Dunaja, neďaleko novej štvrte Lido medzi mostom SNP a Starým mostom, je v súčasnosti využívané na rekreáciu. Pravidelne sa tu konajú koncerty pod holým nebom, či rôzne súťaže a existujúca cyklotrasa, ktorá vedie po brehu Dunaja, je hojne využívaná. V minulosti petržalskú stranu formovali ramená Dunaja. Vytvárali prírodné ostrovy, napríklad aj Tyršovo námestie s parkom, ktoré bolo oddelené od Sadu Janka Kráľa. 

Charakteristika stanice 

Hyperloop kapsula sa pohybuje v uzavretom potrubí. Má umožniť cestovanie rýchlosťou až 1000 km/hodinu. Pre vyššiu efektívnosť je potrebné zintenzívniť časové intervaly odchodov kapsúl a zároveň navýšiť počet nástupíšť. Návrh stanice sa podriaďuje technickým a priestorovým nárokom. Polomer otáčania a priemer rúr (4 metre) limituje začlenenie do priestoru.

Keď kapsula zastaví na stanici, potrebuje čas na odvákuovanie (1,5 minút), výstup cestujúcich (5 minút), opakované odčerpanie vzduchu (1,5 minút) a nástup (5 minút). Z tohto dôvodu sa Hyperloop viac oplatí na trasy z bodu A do bodu B a naspäť, ako na viacero nadväzujúcich zastávok. Stanica na Tyršovom námestí počíta s prepravou 1000 ľudí v jednom smere, ak Hyperloop kapsula vyráža zo stanice každých 12 minút. 

Urbanistické riešenie

Návrh ráta so zrušením betónovej plochy, ktorá v súčasnosti funguje ako odstavné parkovisko a jej preložením. Parkovací dom slúži aj ako záchytné parkovisko pre celú oblasť parku. Je tu možnosť carsharingu pre odľahčenie dopravy. Územie je prístupné po Krasovského ulici, ktorá  slúži aj ako zásobovací uzol. Následne po Krasovského ulici sa dá dostať až k novému obytnému súboru Lido, s ktorým počítam v mojom návrhu. 

Blízko pri vstupe na Starý most je zastávka električky - „Sad Janka Kráľa, Divadlo Aréna“. Od zastávky je stanica prístupná špirálovou rampou popod most. Toto napojenie na mestskú hromadnú dopravu dopĺňa prípájač na diaľnicu D1.

Priama trasa Hyperloopu v Bratislave prechádza ponad diaľnicu D2, cez most Lafranconi. Z mosta sa odpájajú ramená sledujúce pravý breh Dunaja. Rúra funguje ako hrádza - je z polovice zaplavená riekou Dunaj.

V jednom mieste prestupuje rameno Dunaja cez objekt stanice, čo sa odzrkadľuje aj v architektúre. Potrubie dovoľuje vytvoriť miesta v priamom kontakte s vodou. Navrhovaný objekt ja situovaný na západnej časti pozemku v tesnej blízkosti Starého mostu.

Stanica je zodvihnutá 1,5 m nad terén. Ruší sa pôvodná protipovodňová bariéra, ktorú nahrádza systém lávok. Fauna a flóra v záplavovom území je prispôsobená pohyblivej výške hladiny Dunaja. Štruktúra / sieť rastie až k historickému Sadu Janka Kráľa, spája ho svojimi ramenami. Celá spleť chodníčkov je spevnená a plynulo prechádza do strechy stanice, z ktorej sa otvára výhľadom na centrum Bratislavy.

Architektúra

Štruktúra, sieť  v parku, systém spevnených častí, prechádza do valu a vytvára stanicu Hyperloop. V každom "oku" siete je situovaná zeleň. Prehĺbenia mi v čase záplav fungujú ako jazierka, ktoré naplní zvýšená hladina Dunaja. Tieto oká prerastajú až nad stanicu, kde tvoria veľké svetlíky. V mieste stanice dunajské rameno prechádza priečne cez objekt a vytvára átrium.

Funkčné a dispozičné riešenie budovy vychádza z typológie technológie Hyperloop. Stanica disponuje priestorom pre 8 kapsúl. Funkcie sú radené nad seba, čo umožňuje minimalizovať plochu, ktorú objekt zaberá.

Budova má štyri podlažia, z toho dve sú pod zemou a dve na teréne. Na úrovni Dunaja sa nachádza podlažie s Hyperloop potrubiami, kde nájdeme priestory čakární. V čakárni sa nachádza vždy maximálne 30 - 40 ľudí, čo predstavuje kapacitu jedneho Hyperloop modulu. Nad ním, pod úrovňou terénu je technické podlažie - sklady, servisné priestory pre foodcourt a miestnosti s technológiou na odčerpávanie a prívod vzduchu. Do átria smerujú kancelárske priestory a výskumné stredisko pobočky Hyperloop v Bratislave. Veľkú časť zaberajú priestory pri jadrách, ktoré nie sú ohrozené požiarom. Fungujú ako chránené únikové cesty. Hlavné vstupné podlažie je situované na teréne (1. N.P.)

Objekt má dva hlavné vstupy. Jeden pre lokálne linky od zastávky „Sad Janka Kráľa“ na Starom moste a druhý z parku pre diaľkové linky. Celé vstupné podlažie je priechodné po obvode a okolo všetkých prevádzok. Centrálne átrium presvetľuje "hlbokú" stanicu ačakárne pre cestujúcich. Začiatok a koniec átria mi ohraničujú dve hlavné vertikálne komunikácie vpísané do kužeľa, ktorými sa zákazník dostane na druhé podlažie s foodcourtom. V Jednom kuželi sa nachádza bezbariérová rampa a eskalátory, v druhom požiarne výťahy na rýchly presun.

Vďaka výraznej horizontalite sa objekt stáva dominantou v území. Z vyšších úrovní ponúka výhľady na panorámu mesta, na okolité nábrežie, či centrum Bratislavy. Železobetónová konštrukcia stavby je prerušená perforáciami, ktoré sú "zasklené" priestorovou hliníkovou fasádou s trojuholníkovými poliami. Bezprostredné okolie objektu je betónové, tak ako aj sieť v blízkosti stanice. Pod mostom je otvorené rameno Dunaja.

Stavebno-technické riešenie

Konštrukcia celého  objektu je riešená ako železobetónovo-oceľový skelet. Centrálne átrium má svoju vlastnú stĺpovú konštrukciu. Veľké zasklené plochy na streche stanice fungujú ako svetlíky. Presklenú strechu tvorí hliníková konštrukcia, do ktorej je osadených niekoľko tisíc trojuholníkových reflexných skiel, ktoré prepúšťajú minimum slnečných lúčov.  Fasádu objektu tvorí klenutá železobetónová doska.

Podklady: Ivana Rusnáková