Reagujúca architektúra - diplomová práca

Hrôzy prvej, či druhej svetovej vojny si mnohí už nepamätáme. Nezažili sme trápenia, ktoré táto doba priniesla. Tí, čo áno, pred ňou vystríhajú. Preto je veľmi dôležité počúvať, pripomínať si a pamätať.

Diplomová práca Ing. arch. Ivana Kulifaja nemá vyčarovať úsmev na tvári. Poukazuje na násilnú minulosť a dáva vzniknúť pochmúrnej atmosfére územia. Slúži na zvýraznenie toho, čo predstavovalo ťažkosti danej doby. Preto vytvára ideálny priestor na dané pripomínanie a pamätanie. Teda múzeum našich čiernych dejín.

Viac o projekte už autor:

Múzeum železnej opony je forma, ktorá má návštevníka šokovať, zhnusiť a ponechať na ňom stopu a priniesť uvedomenie a zabrániť zabudnutiu. Forma reagujúca hlavne na históriu lokality ale aj národ, ktorá ovplyvnila niekoľko generácii a ešte dnes je jednou z tém ktorá diverzifikuje obyvateľstvo rôznych vekových kategórií.

Jedna z častí histórie tejto lokality je železná opona, ktorá rozdeľovala nielen Európu ale aj celý svet. Počiatočná idea vyplýva z kritiky samotnej hranice a ideológie ktorá ju spôsobila. Návrh preberá fragmenty plotu (ostnatý drôt, stĺpy...) a pracuje s nimi v rôznych smeroch od koncepčného návrhu hmoty, skriptovania v grasshopperi, fyzického modelovania, 3D skenovania až po digitálnu úpravu a vytvorenie knižnice na základe určených pravidiel.

Z celého procesu na základe rôznych prístupov, od formalistických po funkčné, bolo vygenerovaných niekoľko hmôt ktoré boli spojené do finálneho návrhu múzea obsahujúci dominantný objekt múzea, pavilón zosnulých a časť pôvodného plotu.

Návrh obsahuje objekt ako sochu, ktorá zabezpečuje funkciu múzea s potrebným zázemím. Okolie múzea je navrhnuté v koncepte šírky a osnovy spomínanej hranice vytvárajúce sieť, v ktorej je osadený aj objekt múzea a ďalšie dva pavilóny.

Materiálovo návrh čerpá z pôvodných plotov, hlavným základným materiálom bol betón na základ z ktorého je povrchovo riešený celý návrh, sekundárny materiál bolo železo, z ktorých bola vyrobená konštrukcia a ostnatý drôt, ktoré sú transformované do pochôdznych častí (lávky, schody) ako kontrast voči bariére opony.

Hmota, s veľmi špecifickým vizuálom, je nielen silno ovplyvnená konceptom ale tak isto reaguje aj na okolitý urbanizmus, mierku človeka a spĺňa základné funkčno-prevádzkové a konštrukčné zákony.