Záhradno-architektonické riešenie pasáže Stefana Wiecheckiego vo Varšave - diplomová práca

Dielo predstavujeme so skráteným autorským textom:

Cieľom diplomovej práce je revitalizácia Pasáže Stefana Wiecheckieho v poľskej Varšave, prinavrátenie jej pôvodnej funkcie a zatraktívnenie prostredia.

História

Pasáž Stefana Wiecheckieho bola naplnením vízie moderného obchodného a rezidenčného centra architekta Zbigniewa Karpińského. V meste plnom kontrastov a nedokončených alebo čiastočne zrealizovaných urbanistických a architektonických konceptov má dielo Karpińskeho zo 60. rokov minulého storočia osobité postavenie.

Pozdĺž ulice Marszalkowska, medzi Śvietokrzyskou ulicou a Alejami Jerozolimskimi bolo vybudované koherentné, logické a vizuálne atraktívne centrum. Hlavnou časťou boli tri obchodné domy oddelené od obytnej časti spojovacou pasážou - intímnou a pokojnou pešou zónou. Priamo z pešej zóny bol prístupný architektonický bar „Zodiak“ a letná kaviareň s rovnakým názvom na medziposchodí. Z jej terasy bol výhľad na malé námestie s umelecky stvárnenou fontánou. Zadná časť kaviarne bola oddelená dlhou stenou s abstraktnou kompozíciou od Marii Leszyzyńskej. Išlo pravdepodobne o najhodnotnejší fragment pasáže. Ďalej, smerom na sever, bolo menšie námestie prepojené s ulicou Chmielna. Na tejto ulici sa nachádzal slávny Salon Mody Polskiej - nielen zaujímavo architektonicky riešená budova ale aj kompozične dôležitý blok, ktorý uzatvára severné priečelie námestia. Neďaleko sa nachádza ulica Zlota, z ktorej os pasáže prebieha až k Palácu vedy a kultúry.

Napriek hlučnému okoliu Ulice Marszalkowska sa projektovému tímu Zbigniewa Karpińskeho podarilo vytvoriť intímnu enklávu a oddychový priestor. Niekoľko sto metrov dlhý „betónový kaňon“, uzavretý z oboch strán stenami, sklom, oceľou a hliníkom bol "zneutralizovaný" zeleňou. Všadeprítomné záhony, nízke múriky a pergoly dodávali priestoru ľudskú mierku. Pri prechádzaní týmto priestorom človek necítil negatívnu, ohromujúcu prítomnosť najvyšších obytných budov vo Varšave. Okrem sedenia v tieni pergoly, v blízkosti zelene ste si mohli sadnúť na jednu z mnohých lavičiek, či nízkych stien. Práve z tohto dôvodu sa stala pasáž jedným z najobľúbenejších miest vo Varšave. 

Súčasný stav

V roku 2006 prebehla revitalizácia pasáže - pojem, ktorý naznačuje prinavrátenie života do priestoru. Táto revitalizácia sa však nedá považovať za úspešnú. Ľudia priestorom len prechádzajú, absentujú prvky zelene a taktiež miesta na oddych a sedenie. V strede pasáže sa nachádzajú vysoké lampy, ktorý boli premenené na wifi-routre, kedže silné svetlo z nich obmedzovalo susedné obytné budovy počas nočných hodín. V pasáži sa nachádzajú dve menšie námestia. Jedno pred bývalým barom Zodiak (v súčasnosti tu prebieha rekonštrukcia) a druhé, o niečo väčšie námestie so zanedbaným mobiliárom a zeleňou. Ľudia priestory využívajú najmä ako stretávací bod, z ktorého vyrážajú do inej lokality. Pasáž, ktorú približne v dvoch tretinách križuje cesta, je zakončená neveľkým parkoviskom pre rezidentov obytných blokov. Pasáž v súčasnosti pôsobí neosobne a chladne. 

Pri navrhovaní sme čerpali najmä z histórie miesta. Na dobových fotografiách je zachytený farebný priestor plný života, ktorý doň vnášali nielen ľudia, ale aj zeleň. Horizontálne elementy na úrovni druhého podlažia vymedzili intímny priestor, v ktorom chcel človek zotrvať dlhšie, nielen pár minút.

Zdrojom inšpirácie je newyorský projekt The High Line. Lineárny most ponad pešiu zónu, ktorý dovoľuje vyjsť ľudom na druhé podlažie a zotrvať na novovybudovaných terasách. Potenciál riešenej oblasti je vysoký, pretože sa nachádza v centre mesta v susedstve vysokých obytných budov, ale aj nákupných centier a kancelárií. Preto má opodstatnenie vybudovať zaujímavý priestor pre ľudí práve v tejto oblasti. 

Návrh

Potenciál pasáže je veľký, no nevyužitý. Denne tadiaľto prechádza množstvo turistov, ktorých láka práve Palác vedy a kultúry. V nočných hodinách sa zas priestor mení na rušnú ulicu plnú mladých ľudí, ktorí tu však nezotrvajú dlhšie než pár minút. Návrh počíta s vytvorením horizontálneho prvku v podobe mosta, ktorý prepája celú pasáž a vytvára tak viac priestoru na úrovni druhého podlažia. Horizontálny prvok zvyšuje intimitu priestoru a prispieva k vytvoreniu adekvátnej mierky, tak aby sa ľudia "nestrácali" medzi výškovými budovami. Vybudovaním mosta by sa znížilo riziko stretu chodcov s autami, ktoré vzniká na križovatke v strede pasáže a odstránil by sa taktiež problém s terasami na prízemí, ktoré často v letných mesiacoch blokujú pohyb chodcov a cyklistov. Zvýšenie percenta zelene v oblasti prispeje k vytvoreniu oddychového priestoru v rušnom centre mesta.

Podklady: Denisa Petreková