Návštevnícke centrum archeoskanzen Havránok - diplomová práca

Poznámka redakcie: Dielo predstavujeme so skráteným autorským textom. Rozsiahlu teoretickú časť nájdete v prílohe na konci článku.

Návštevnícke centrum Havránok s náučno-vzdelávacou funkciou má slúžiť ako vstupná brána do prírodného archeoskanzenu Havránok s celoročnou prevádzkou. Pozemok sa nachádza na okraji dvoch unikátnych krajinných oblastí, medzi husto zalesneným chráneným svahom Havránku a priehradou Liptovská Mara.

Na Slovensku sa komplexná expozícia väčšieho rozsahu venovaná Keltom v súčasnosti nenachádza. Aj preto je veľká príležitosť navrhnúť návštevnícke centrum, ktoré by sa v časti prechodnej výstavy zameralo na všetky slovenské náleziská.

Hlavným účelom návrhu Návštevníckeho centra Havránok je vytvorenie vstupnej brány pri návšteve Národnej kultúrnej pamiatky Archeoskanzen Havránok, vytvorenie priestoru pre dobrovoľníkov a prezentácia archeologických nálezov. Tiež má slúžiť na rekreačné a kultúrne účely nielen pre návštevníkov archeoskanzenu, ale aj pre návštevníkov pláže, cyklistov, veslárov a iných, ktorí môžu navštíviť komunitné centrum alebo kaviareň na pochôdznej streche a vnímať výhľady na Liptovskú Maru a Tatry z viacerých výškových úrovní.

Lokalita

Územie podliehalo dynamickým zmenám príchodom Keltov, ich vzostupom, po čase pádom a odchodom, ktorý bol sprevádzaný príchodom Slovanov, ktorí na území zotrvali. Od dvadsiateho storočia prebiehali na Havránku archeologické práce, vďaka ktorým sa zachoval historický odkaz osídlenia, ktorý je prezentovaný súčasnej generácii v archeo-múzeu Havránok.

Návštevnícke centrum je navrhnuté na juhovýchodnom kopci Havránku, ku ktorému prislúcha novo navrhovaný prístav a kryté parkovisko s prirodzeným prevetrávaním pri veži Kostola Panny Márie. Objekt je umiestnený do prostredia tak, aby nenarúšal výhľady z archeoskanzenu. Hmota terasovo kopíruje sklon terénu a líniu cesty. Návrh formovali požiadavky na osvetlenie jednotlivých funkčných celkov a vytvorenie nerušených výhľadov na Liptovskú Maru a Tatry. 

Architektúra 

Budova kopíruje vrstevnice svahovitého terénu. Monolitický výraz, ktorý "komunikuje" s okolitou prírodou a masívnym skalným útvarom je zapustený do kopca. Okolo objektu sa rozvíja nová kultúrna krajina. Podobne ako Kelti na kopcoch Havránku terasovo rozdeľovali svoje polia a príbytky, je rozdelená aj zelená strecha s vyhliadkovou trasou. Umožňuje návštevníkom vnímať výhľady na Liptovskú Maru a Tatry vo viacerých výškových úrovniach. Objekt je osadený do terénu tak, aby pred vstupom vznikol voľný rozptylový priestor. V strede dispozície je navrhnuté átrium, ktoré prebieha všetkými podlažiami a prináša denné svetlo do interiéru.

Dispozícia a prevádzka

Objekt sa skladá z troch podzemných podlaží a pochôdznej zelenej strechy s terasou.

Dispozičné riešenie objektu je rozdelené na tri funkčné celky, komunitné centrum, múzeum a kaviareň v troch výškových úrovniach. Všetky sú pod úrovňou terénu. Kaviareň a komunitné centrum sú prevádzkovo oddelené od múzea z dôvodu prevádzky vo večerných hodinách. Novo navrhované Návštevnícke centrum dáva možnosť plného využitia, doteraz zanedbávaného potenciálu archeoskanzenu.

Parkovisko

Súčasťou návrhu je podzemné parkovisko s kapacitou 41 miest. Pod terénom sa nachádza aj hygienické zázemie s prezliekarňou pre návštevníkov, sklad a technická miestnosť. Parkovisko je s plážou prepojené podzemnou komunikačnou chodbou, a komunikačnými rampami je prepojené s trasou návštevníckeho centra alebo archeoskanzenu. Prevetrávanie parkoviska je zabezpečené prirodzeným vetraním cez štrbiny na fasáde.

Materiálové a výtvarné riešenie

Architektonický koncept je založený na splynutí objektu s prostredím. Pri výbere materiálu bol dôležitý lokálny pôvod materiálu a tradícia jeho využitia v regióne. Pieskovec použitý ako hladký fasádny obklad a smrekové drevo v interiéri spĺňajú uvedené podmienky. Sú lokálnymi a pôvodnými materiálmi, ktoré Kelti používali pri výrobe múrov opevnení, obydlí a základov. Ďalším materiálom je bronz, ktorý našiel uplatnenie v interiéri. 

Rozsiahlu teoretickú časť práce prikladáme vo forme ISSUU:

Podklady: Lucia Mušková