Moravská galéria v Brne, nová budova pre zbierky súčasného umenia,- diplomová práca

Prácu predstavujeme s autorským textom:

Diplomová práca sa zaoerá návrhom novej budovy pre zbierky súčasného umenia v Brne. V náročnom urbánnom kontexte so susedstvom historického súboru Miestodržiteľského paláca, rozsiahlej zelene či neukončeného mestského bloku sa projekt snaží vytvoriť živý mestský súbor. Spoluvytvára tak "Brnenskú umeleckú štvrť "v nadväznosti na budovami s kultúrnou funkciou v blízkom okolí. Návrh sa vedome objemovo a prevádzkovo prepája s Miestodržiteľským palácom - budovou so zbierkami starého umenia v snahe o zvýšenie kvality služieb a atraktivity oboch galérii. Výstavné priestory sú umiestnené v podzemí. Viditeľnú nadzemnú časť návrhu tvoria dve prestrešenia vstupov - pavilóny. Jeden v parku, druhý ako prestrešenie átria, oba ako komunikačný kanál súčasného umenia.

Širšie vzťahy

Pozemok sa nachádza v historickom centre Brna. Leží na nezastavanej parcele, ktorá vznikla po zbúraní mestského opevnenia. V najbližšom okolí sa nachádza Janáčkovo divadlo, kino Scala a Moravská galéria. Navrhovaný objekt tak svojou funkciou nadväzuje na kultúrne inštitúcie v susedstve. Nová galéria ma plniť potrebu výstavných priestorov pre súčasné umenie. Od regionálnych výstav až po podujatia európskeho významu. Tomu zodpovedá aj rozsah stavebného programu.

Pozemok

Svahovitá parcela s prevýšením 4m v smere od Z na V, plní v súčasnosti funkciu mestskej zelene. Južnú hranu pozemku ohraničuje nedokončený štít - blok mestských bytových domov, západnú hranicu tvorí samotný Miestodržteľský palác. Palác je transformovaným komplexom bývalého augustiánskeho kláštora zo 14 storočia mimoriadnym historickým významom. Na severe pozemku sa nachádza Moravské námestie, z východnej strany hraničí s cestnou komunikáciou, za ňou stojí budova Janáčkovho divadla.

Detarminanty riešenia

Na pozemku sa okrem nedokončených štítov, ktoré treba vhodne doplniť nachádza pamätný strom. Cenná historická fasáda Miestodržiteľského paláca, ktorá musí ostať voľná a 2 dôležité pasáže - pešie ťahy z historického centra.

Východiská

Východiskom pri návrhu bola snaha o ideálne podmienky pri hlavnej funkcii galérie - výstave umenia. Dva hlavné aspekty riešenia sú  svetlo a variabilita prevádzky. Ideálne osvetlenie je denné, horné, difúzne svetlo zo severu prípadne východu. Ideálny objem / pôdorys je "white cube". Takýmto uvažovaním so zapracovaním determinantov pozemku sú výstavné priestory zakopané vo svahu, osvetľované svetlíkmi na pozemku.

Druhým východiskom bolo premýšľanie o súčasnom trende galérii ako "zábavného centra" so širokým portfóliom služieb a jeho opaku(?) - galérii ako " chrámu umenia". Rovnako zásadné bolo rozhodnutie o spôsobe prepojenia starej a novej galérie. Návrh má snahu prepájať dva typy galérii - chrám umenia so zábavným centrom a dosiahnuť funkčné symbiotické prepojnie starej a novej galérie. To je dosiahnuté prestrešením átria paláca, čím zvyšuje jeho využiteľnosť počas celého roka.

Koncept

Koncept je založený na spomínanom prepojení dvoch galérii cez spojovaciu chodbu vedúcu z átria starej galérie priamo do výstavných priestorov novej budovy. Vstúpiť do týchto výstavných priestorov je možné z novej aj starej budovy. Vstupy majú charakter "prestrešenia" s verejnými funkciami - káva, bookshop, recenpcia, šatňa. V Miestodržiteľskom paláci je to svetlík, na riešenom území pavilón vstupu. 

Urbanizmus

Zástavba sa skladá z troch blokov:

1. objemu, ktorý dotvára nedokončené štíty / blok s rozčlenenou funkciou

a) nájomného bytového domu pre rezidentov galérie
b) budovy určenej ako doplnok galérie a zároveň vhodne dopĺňajúci "brnenskú umeleckú štvrť" - polyfunkčný objekt s priestormi pre dielne umelcov, miestom pre workshopy, ateliéry, obchodom s umeleckými potrebami v parteri, administratívou galérie.

2. objemy vstupov

a) objem pavilónu vstupu je je orientovaný rovnobežne s významným hráčom v tomto urbanizme- Janáčkovým divadlom. Roh budovy, kde sa nachádza schodisko spájajúce starú a novú galérie, je orientovaný na osi tohto spojenia. Umiestnený je približne v strede pozemku pre dosiahnutie priestoru ako pre pavilón, tak aj pre historickú fasádu paláca a vytvorenie verejného priestoru, cez ktorý prechádzajú aj hlavné pešie ťahy. Tento verejný priestor je vymedzený naviac objemom polyfunkčného objektu galérie - verejnými funkciami, čo mu dáva predpoklad bohatého verejného života. Pavilón leží na rozmedzí 2 typov stvárnenia pozemku, medzi verejným spevneným povrchom námestia a zachovaným zeleným parkom.
b) objem prestrešenia átria úmyselne navrhnutý tak, aby bol viditeľný z celého mesta a prepojenie týchto dvoch inštitúcii galérii bolo čitateľné už z prvého pohľadu

3. objem výstavných priestorov zakopaných pod terénom.

Výstavné priestory sú riešené ako "anonymná architektúra" svojím usporiadaním orientovaná na starú galériu. Architektúra ustupujúca do pozadia a slúžiaca predovšetkým ako optimálne prostredie pre výstavy umenia. Tento objem je čitateľný prostredníctvom svetlíkov výstavných priestorov, ktoré sú prítomné tak ako na ploche spevneného námastie, rovnako v parku. Tieto svetlíky okrem osvetľovania výstavných sál cez deň v noci slúžia ako osvetlenie exteriéru pozemku

Architektúra

Vychádza z charakteru okolitej zástavby. V stvárnení fasády preberá jeho hlavné aspekty:

a) modul, prítomný na všetkých okolitých budovách
b) princíp slávnej Brnenskej vily obklopenej zeleňou, rovnako, ako riešený pozemok - Vily Tugendhat, ktorá jednoduchým spôsobom - vertikálnym posuvom okien - mení svoj interiér na exteriér

Modul ako rámec, záruka možnosti premenlivosti, variability... ktorá je pre potreby súčasného umenia potrebná je čitateľný tak na nadzemných - viditeľných častiach návrhu, na fasáda ale premieta sa do celého návrhu. Na jednotnom module 2.5 x 2.5 je navrhnutý tak konštrukčný systém, dispozície, ako aj rozmery dlažby. Pavilón je akýmsi rámom, subtílna konštrukcia schopná meniť sa podľa potreby využívajúc princíp premenlivosti z interiéru na exteriér pomocou vertikálne posvuných okien. Neurčitý, preberajúci aktuálne potreby galérie, ako izba v parku, či prestrešenie v rôznych formách.

Dispozičné riešenie

Prevádzka galérie pre zbierky súčasného umenia sa odohráva na 4 podlažiach.

2pp. rovnako ako 1.pp sa samotná galéria pod zemnou prepája s obejmom 1- adminastratívou s ateliérmi. Takto je zabezpečený priamy prístup pre pracovníkov galérie ako aj manipulácia s umením. V 2.pp sa nachádza technické zázemie, stály a tranzitný depozit a aklimatizačnou predsieňou. Umenie do depozitov prichádza pomcou hydraulistickej plošiny a následne si distibuuje do skaldov alebo priamo do výstavných priestorov. Do 2.pp schádza z 1.pp schodiskom mulrifunkčná sála so zázemím skladov a hygieny na tomto podlaží.

1.pp tvorí súbor výstavných priestorov situovaných okolo centrálne prístupovej sály. Toto podlažie je pre verejnosť prístupné pomocou schodiska - eskalátoru z átria starej budovy alebo z pavilónu vstupu. Pre zamestnancov je naviac prístupné cez objekt 1, kde sa nachádza zázemie galérie. Geometriou sa tieto výstavné priestory orientujú na objekt starej budovy, schodiska - esklátory sú umiestnené na osi na ktorej nad zemou ležia pavilóny. Jednotlivé výstavné priestory sú navrhnuté ako sály s jednoduchým pôdorysom, kde sa môžu konať výstavy rôzneho charakteru. Nachádza sa tu veľký výstavný priestor, 2 stredné a 2 malé priestory pre výstavy regionálneho až európskeho charakteru. Priestory sú difúzne nasvetlené pomocou systému svetlíkov z exteriéru. V prístupovej sále sa nachádza zelené átrium so schodiskom, ktoré prepája verejný priestor námestia a výstavné priestory.

Na 1.np sa nachádza vstup do galéria. Pavilón má charakter otvoreného priestoru vnoreného do terénu schopného prispôsobiť sa rôznym potrebám galérie so zázemím skrytým pod terénnym plató. Pavilón s rozmermi 30 x 30 metrom je akýmsi urbánnym prestrešením verejného života v meste a parku. Svojou premenlivosťou pomocou posuvných okien a textiných markíz plní rôzne funkcie pre účely galérie, s primárnou funkciou vstupu, recepcie, bookshopu a galerijnej kaviarne. Sekundárne sa však stáva akýmsi rámcom, živým verejným priestorom na hranici medzi interiérom a exteriérom. Okolo pavilónu obieha prestrešená ochoda, široká 2.5 m ktorá rôznym spôsobom reaguje na svažitý okolitý terén. Buď sa nachádza v jednej rovine s podlahou so spevnením terénu alebo pomocou schodiska a rampy vystúpa na úreveň plató.

V objeme 1 je v parteri umiestnený art shop, prenajímateľný priestor, administratíva galéria, či v vjazd nákladného auta s umením a hydraulická plošina do depozitov. Medzi týmito 2 objemami vzniká vymedzený verejný priestor, kadiaľ prúdia významné pešie trasy z mesta s dominantou - pamätným stromom.

2.np sa v prípade pavilónu prajaví ako terénne plató s funkciou kaviarne, ležiace na vystúpenom teréne o 3 m od podlahy pavilónu. Navzájom s 1.np spojené pobytovým schodiskom, ktoré slúži ako hľadisko v prípade eventu/ prednášky, či posedenie pre ľudí v bežný deň.Na 2 np sa nachádza horná plošina hydraulistickej plošiny vedúcej až do 1.pp pre ľudí s omedzenou schopnosťou pohybu.

Konštrukcia

Konštrukciu pavilónu tvorí 8 oceľových stĺpov na štvorcovom pôdoryse 30 x 30 m s odstupom na stranách 10m a vynechaním nárožným pozícii. Výška pavilónu je 10 m. Toto riešenie bolo zvolené na základe snahy o subtilitu stavby, ľahkosť, vyhovujúcu charakteru pavilónu. na 8 stĺpoch leží oceľový kazetový stop zastrešenia. K tomuto štvorcovému pôdorysu je pridaná exteriérová zastrešená ochodza odstúpená 2.5 m od zasklenia. Konštukcia ochodze je oceľová, pozostáva z vertikálnych stĺpov a horizontálneho stuženia, v ktorom sa rovnako nachádza kazeta textilnej markízy. Fasádu pavilónu tvorí zasklenie s tvredeného kaleného teploizolačného dvojskla, v hornej polovici pevné, vertikálne posuvné zasklenie v polovici v styku s podlahou. Zasklenie nesú soceľové stĺpiky kotvené do kazetového stropu. Samotný strop je ustúpený od sklenej fasády, tá je predsadená o 850 mm aby pavilón získal čo najsubtílnejšiu proporciu. Z exteriéru tak čítame predovšetkým subtílny rám ochodze, ktorý je vďaka textinej markíze schopný meniť charakter pavilónu od úplne otvoreného po rôzne stupne uzavretia až po úplne uzavretie stiahnutím všetkým markíz. Na tie sa následne môže premietať akýkoľvek obsah pomocou projektorov od informácii o aktuálnej výstave po sveelnú inštaláciu efektne dopĺňajúcu napr. festival umenia a pod. Kazetový stop je priznaný, kazety majú výšku 1.25 m, ktorá je znížená pomocou napínaného translucentného podhľadu s podsvietením na 0.5 m. Pod podhľadom sa nachádza priestor pre vedenie technických rozvodov. Nad prepájajúcim schodiskom so starou boudou galérie sa nachádza veľký kruhévý svetlík, obdobný ako v átriu.

Konštrukcia prestrešenia átria je veľmi podobná ako konštrukcia pavilónu. Nosné stĺpy sa však dostávajú do exteriéru, rovnako do nárožných pozícii, takže je kazetový strop podstatne subtílnejší. Zasklenie je pevné, vetranie sa uskutočňuje pomocou veľkého kruhového svetlíka nad prepájajúcim schodiskom v átriu. Táto konštrukcia je osadená na oceľovom profile ležiacom na obvodomom múre starej galérie, akejsi pomúrnici, do ktoreho je kotvená rovnako konštrukcia pôvodnej strechy. Detail tohto profilu zámerne ustupuje, vytvára tieňovú škáru, akúsi ponášku na priestorovú rímsu historickej budovy, zasklenie licuje so zasklením starej budovy galérie.

Konštrukcia výstavných priestorov, ide o železobetónovú konštrukciu navrhnutú v rovnakom module ako celá galéria. Stropy, ktoré nesú zeminu nad sebou sú riešené ako prefabrikované oceľobetónové kazety v medzipriestoroch ktorých sa anchádzajú svetlíky. Tie sú tvorené pochôdznym pieskovaným predpätým zasklením v exteriéry, podsvieteníma napínanou translucentnou membránou. V prefabrikovanom zaoblenom podhľade stropu sa nachádza vedenie vzduchotechniky, či iné technické rozvody. Svetlíky sú doplnené akcentným bodovým osvetlením, navrhované sú rovanko koľajnice / profily v stope pre potreby kotvenia dočasných stien výstav/ exponátov.

Podklady: Tatiana Kuva