Dom s pasážou, Košice - diplomová práca

Prieluky - Historické centrum Košice

Mesto je nie len objektom, ktorý vnímajú a prežívajú milióny ľudí rozdielneho postavenia a vlastností, ale je aj dielom stavebníkov, ktorí stále premieňajú jeho štruktúru podľa bezprostredných potrieb. Zatiaľ čo samo môže v obecných rysoch zostať nemenné, jeho detaily a časti sa pretvárajú. Konkrétne formy mesta a jeho rast sa dajú ovládať len do istej miery. V celku nie je nikdy definitívnym útvarom, ale je výsledkom neustáleho vývoja. Tvorba v historickom kontexte je komplikovanou záležitosťou. Architektúra v ňom ovplyvňuje svoje okolie viac ako akákoľvek iná. Zásahy v tak citlivom prostredí sú neustále porovnávané. Silná väzba na mesto Košice spolu s otázkou ako navrhovať v historickej mestskej zástavbe vedie k skúmaniu existujúcich príkladov a hlbšiemu zamysleniu sa nad samostatnou identitou a historickým pozadím mesta. V minulosti prešlo mesto mnohými nešťastnými udalosťami a zásahmi. Je teda načase uvedomiť si ako sa dá v takomto priestore tvoriť inak. Urbanistická štruktúra historického centra tvorí uzavreté bloky budov. Chýbajúca budova v takomto bloku pripomína chýbajúci zub v úsmeve. Je preto žiaduce tieto diery zaceliť a pridať tak novú vrstvu do časovej skladačky akou je historická štruktúra.

Košice z pohľadu histórie

Košice, ako aj veľa iných historických miest, sa vyvinuli na strategicky najvhodnejšom mieste Košickej kotliny, vedľa starej krajinskej cesty. Toto územie bolo osídlené už za čias Avarov, no prvé písomné zmienky existujú až od 13. storočia. „Villa Cassa“ sa spomína už v roku 1230. Mesto bolo jednou s najdôležitejších križovatiek vtedajšej Európy. V stredoveku dokonca patrilo k územiam s najvyššou hustotou mestského osídlenia v rámci Uhorska. V 13. storočí tu bola vytvorená asociácia 24 spišských miest, zväzok 5 najdôležitejších miest, tzv. Pentapolitana, a asociácia 7 baníckych miest.

Vďaka obchodu, výhodnej polohe a mnohým privilégiám, ktoré si mesto vyslúžilo vďaka priazni panovníkov, rýchlo napredovalo. Z roku 1307 sú dochované najstaršie cechové stanovy v krajine a v roku 1307 mesto získalo ako prvé právo na vlastný mestský erb. Začiatkom 15. storočia sa stalo lídrom Pentapolitany a od roku 1307 až do začiatku 18. storočia si zachovávalo postavenie druhého mesta Uhorska hneď po Budíne (dnes súčasť Budapešti). Po tom čo sa dostalo mesto viac do úzadia za Pešť a Bratislavu, nadobudlo viac charakter provincie. No napriek tomu zaznamenalo mesto silnejší prílev šľachty v druhej polovici 18. storočia a začiatkom 19. storočia, ktorá si tu poskupovala meštianske domy a pretvorila ich na honosné paláce. Slúžili im najmä ako zimné sídla. V tomto období sa tu usídlilo novozriadené košické biskupstvo, početné úrady a armáda. Začal sa rozmach priemyslu, na ktorý malo vplyv aj vybudovanie železničného spojenia na trase Košice – Pešť – Viedeň a Košice – Bohumín.

Súhrnný obraz dejín dotvárajú po znovuobnovenom stavebnom a hospodárskom rozmachu, udalosti 20. storočia – 1. svetová vojna, vznik nového štátu: 1. ČSR, pričlenenie mesta k Maďarsku po Viedenskej arbitráži v roku 1938 a udalosti 2. svetovej vojny s oslobodením Košíc sovietskou armádou. Následne prešli Košice, počas socializmu, vlnou negatívnych ale aj pozitívnych zmien. V súčasnej dobe sú Košice druhým najväčším mestom na Slovensku a metropolou východu. V urbanistickom vývoji môžeme hovoriť o dvoch častiach historického jadra. Prvou je časť mesta nachádzajúca sa vo vnútri fortifikačného systému, delená na štyri tzv. mestské kvartály a tzv. insulu - ostrov. Insula určuje pomerne netypický šošovkovitý tvar ústrednej mestskej komunikácie, teda Hlavnej ulice. Táto ústredná časť bola zastavaná už od prvopočiatkov mesta, a to od 13. storočia. Do dnešných čias si zachovala takmer v celom rozsahu svoju stredovekú uličnú sieť a parceláciu. Tu sa nachádzajú najcennejšie a najstaršie pamiatky Košíc. Druhou časťou je rozšírenie zástavby na území niekdajšej plochy hradieb a kolišta, ktoré bolo uskutočnené v priebehu 18. a 19. storočia. Obe časti tvoria Mestskú pamiatkovú rezerváciu a jej ochranné pásmo. Aj v blízkosti mesta sa rozvíjala zástavba už v 14. storočí, v podobe prímestských osád alebo huštákov. Neodbornou asanáciou však došlo k nenávratným škodám v oblasti historického poznania tejto štruktúry, ktorá sa tu vyvíjala niekoľko storočí.

Základnými kompozičnými osami mesta sú dnešná Hlavná ulica, Alžbetina ulica a Mlynská ulica. Najstaršia zástavba sa paradoxne nenachádzala úplne na uličnej čiare Hlavnej ulice ale až niekoľko metrov hlbšie. Pozemky mešťanov tvorili úzke dlhé parcely, ktoré boli starostlivo vymerané. Boli tak úzke, že sa v nich nebolo možné s vozom otočiť. Jednoducho sa muselo na jednej ulice hlavnou bránou vojsť a zadnou, na druhej ulici, vyjsť. Sprvoti sa stavali budovy jednopodlažné no ako to býva, s rozvojom mesta sa postupne dopĺňali o ďalšie podlažia. Niektoré uličky sa preklenuli bránami s poschodím ako ich poznáme dnes.

V 19. storočí mesto zmenilo svoju podobu nie len v dôsledku dostavieb a nadstavieb ale aj prefasádovania niektorých budov. Dokonca sa vytvorilo niekoľko novostavieb vo vnútornom meste. Boli to napríklad Andrássyho palác a kasíno – divadlo. Mesto tak stratilo pôvodný goticko–renesančný charakter, ktorý bol nahradený zmesou neoštýlov 19. storočia. Košice prešli aj mnohými historickými udalosťami ako boli vojny, zmeny režimu či požiare. Toto všetko formovalo mesto do dnešnej podoby. Zachovalo si však historickú hodnotu, charakter a veľmi dôležitú ľudskú mierku. Kultúrne pamiatky a nehnuteľnosti v pamiatkovom území mesta, tak vytvorili stáročiami vyzretú štruktúru.

Doprava a návrh

Kritická dopravná situácia v Košiciach zahlcuje staré mesto. Množstvo parkovacích plôch pomaly prevyšuje množstvo zelene v meste. Každá voľná plocha sa stáva lukratívnym parkoviskom. Ulice upchaté statickou dopravou strácajú atraktivitu. Priestorom pre ľudí ostávajú len hlavné osi historického centra. Je potrebné vziať si príklad z vyspelých miest a ľudí ako Jan Gehl, ktorý aplikoval svoju myšlienku mesta pre ľudí už v mnohých metropolách.

Základom môjho návrhu je odstránenie statickej dopravy z ulíc historického jadra. Ich premiestnením do záchytných parkovísk. V prospech takéhoto riešenia je nutné prijať opatrenia v podobe záväznosti budúceho investora, na území Malinovského kasární, vybudovať v spolupráci s mestom, dostatočné množstvo podzemných parkovacích miest. Teda jedna dopravná stratégia by zahŕňala vyčlenenie len statickej dopravy s ponechaním núdzového státia a komunikácií. V tomto prípade by ostala električková doprava z mesta vyčlenená. Môj návrh zo začiatku ráta s variantov aspoň čiastočného odstránenia parkovania na jednej strane Kováčskej a Mäsiarskej ulice. V prípade druhej stratégie by sa spolu so statickou dopravou vyčlenila aj ostatná doprava. Zásobovanie by sa dialo v podobnom princípe ako sa v súčasnosti odohráva na Hlavnej ulici. V tomto prípade by ale bol vhodný návrat mestskej hromadnej dopravy. Paralelné ulice s Hlavnou ulicou majú potenciál rozvíjania podnikov a verejných priestorov. Takýto rozvoj je ale potreba podporiť. Ak bolo možné odstrániť postupne dopravu z obrovského mesta ako je Kodaň je to možné aj na menšej ploche ako sú Košice. Je potrebné taktiež podporiť rozvoj cyklistiky budovaním cyklistických prepojení. Spolu so skvalitnením MHD v celých Košiciach je toto predpoklad na umožnenie odstránenia statickej dopravy z centra.

Historické jadro Košíc tvorí najväčšiu pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Z danej analýzy je jasne viditeľné, aký je rozsah pamiatkovo chránených objektov. Nie sú chránené len samostatné objekty ale aj oblasť. Preto je nesmierne dôležité dbať extra pozornosť na navrhovanie v tejto výnimočnej časti mesta. Jednoduché nie sú len nové stavby ale aj rekonštrukcie. Za mnoho rokov vývoja sa tu stalo množstvo excesov, ktorým by sme sa mali vyvarovať.

V ďalšej analýze je viditeľný rozsah využitia priestoru na parkovanie. Takmer každá voľná plocha je využívaná ako parkovisko. Historické mestá neboli dimenzované na taký nárast motorizácie. Sú klenotom a majú plniť aj inú funkciu než moderné mestské centrum. Sú spomienkou, náhľadom do histórie snúbiacim sa s funkčnosťou. Sú dušou, identitou mesta, geniom loci. Aj miestna lokal patriot značka čerpá z historických pamiatok a charakteristík mesta. Preto takéto rýchlokvasené parkoviská pôsobia ako otvorené skládky uprostred pamiatkovej rezervácie. Aj plochy pozdĺž ulíc kazia dojem. Pre to množstvo áut sa úplne stráca výhľad.

Z posledného obrázku je viditeľná žalostná situácia zelene. Je to podstatný faktor, kedže zeleň ovplyvňuje klímu. Množstvo zastavanej plochy akumuluje teplo alebo ho odráža, čím dochádza k nárastu teploty v mestách. Nehovoriac o znemožnení vsakovania zrážok a zaťažovania kanalizácie. Príjemný dojem nevytvára len prepracovaná architektúra ale aj zeleň. Tá by sa mohla rozšíriť a doplniť obraz ulíc ak by sme zredukovali aspoň časť parkovania.

História zástavby v mapách

Na historických mapách sa dá spozorovať ako sa postupne zastavovalo a zahusťovalo. Pre mesto je typický šošovkovitý tvar hlavnej ulice s najvýznamnejšími stavbami na ostrove, ktorý obtekajú komunikácie. Inak sú jasne viditeľné akoby uzavreté bunky. S chýbajúcimi objektami v takejto bunke vzniká okno do súkromných priestorov za budovami. Vzhľadom k tomu, že je toto vysoko lukratívna oblasť, zastavovalo sa čoraz viac a viac. Vo dvoroch vnikali rôzne prístavby, ktoré ani zďaleka nespĺňajú štandard svojho okolia. Z môjho pohľadu to vyzerá, akoby vonkajšie budovy tvorili kulisy, zakrývajúce prevádzkový neporiadok vo vnútri. Cez prieluky sa tento ľahostajný prístup k zástavbe vo vnútri parciel ukazuje. Vzhľad týchto existujúcich dvorov zmeníme ťažšie než ovplyvníme budúce dobudovanie chýbajúcich miest.

Dokopy tieto prieluky formujú jednu veľkú medzeru. Princípy pamiatkovej ochrany hovoria o zachovaní pôvodnej parcelácie.

Preto hovorím o prielukách v množnom čísle. Vznikajú tu štyri prieluky v pokojnej časti mesta. Partery budov tu nemajú výklady a nie sú tu v takej miere rozšírené podniky reštauračného a barového typu. Preto je tu navrhnutá radová zástavba tvorená rodinnými domami. Dvojpodlažné budovy s vjazdom do garáže a jedným krídlom vo dvore. Denná časť je sústredená v prvom nadzemnom podlaží a do vnútorného dvora a nočná na druhom nadzemnom podlaží a v podkroví.

Táto úzka ulička skrýva jednu z najväčších prieluk. Vo vnútri sa skrýva krásne upravený park. Z bočnej si ale výhľad neužijeme. Je zahltená autami. Návrh zahŕňa moderný stakovací parkovací systém. Zmenšuje sa tak zastavaná plocha na ktorej je vyššie množstvo áut než pri plošnom parkovaní. Systém je automatizovaný a zakomponovaný do zvyšku navrhovanej budovy. Tá je dvojpodlažná. Parkovacia časť tvorí vnútorné krídlo. Pozdĺž budovy je ponechaná ulička. Prvé nadzemné podlažie by slúžilo kaviarenskej a alebo reštauračnej funkcii, ktorá by využila dvorový priestor pre návštevníkov. Do vrchného podlažia by bolo vhodné implementovať administratívnu funkciu.

Alebo s iným názvom Námestie s koňom. Kôň sa tu už síce nenachádza no funkcia námestia je tu žiadúca. Súčasný stav je parkovisko. Okolie tvoria hotely a reštaurácie. Uličky sú úzke a voľný priestor pred hotelmi sa priam pýta. Avšak aj parkovanie je stále potrebné. Kedže sme na lukratívnej pôde ak chce niekto luxus parkovania musí si zaplatiť. Použila som opäť automatický parkovací stakovací systém. Takáto “škatuľa“ je z môjho pohľadu dobrým úsporným obslužným doplnkom mesta. Naplnia sa požiadavky náročných na parkovanie, no zároveň sa šetrí vzácnym miestom.

Na Kováčskej sa rozrástla funkcia reštaurácií, diskoték, barov. Chýba však príjemné prepojenie s exteriérom. To by malo zabezpečiť odľahčenie dopravy. To by malo viesť k spomaleniu pohybu na danej ulici a zmene charakteru jej využitia. Priblížiť ju viac na oddych, prechádzku, zábavu. Pod týmto objektom by vzniklo podzemné parkovisko. Prvé podlažie by v sebe nieslo kreatívne prevádzky ako napríklad dizajnérske ateliéry, obchod . Funkcie nadväzujúce na uličku Remesiel. Lokálne umenie, a kreatívci, ktorí by mali byť podľa môjho názoru v centre. Druhé podlažie by bolo venované mezonetovým bytom.

Táto prieluka nebola zastavaná ani v minulosti. Fotografie dokonca ukazujú jej využitie ako parku. Pozemok patrí cirkvi, a bezprostrednými susedmi sú kostol a univerzita. Ako aj ostatná prieluky je využitá ako parkovisko. To dehonestuje celý priestor. Univerzita však nejaké parkovanie potrebuje. To je však v novom návrhu plánované ako podzemné. Podlažia sú o pol podlažia posunuté aby v časti pozemku umožnili rast intenzívnej zelene ako kríky či stromy. Cieľom je vytvoriť na tejto parcele park. Jediný malý zásah v podobe kruhového komunikačného jadra spojeného s vjazdom je poňatý v modernom duchu korténového obloženia. Výnimočný charakter parcely, kde je žiadúce ponechať priestor.

Prieluka tvorí nárožie. Tvorí ju nepravidelný tvar vytvorený spojením viacerých parciel. Výnimočne sa z nej nestalo parkovisko. V okolí prevažuje administratívna a obytná funkcia. Prvý navrhovaný objem je jednoduchý s parterom tvoreným veľkými oknami a vonkajším tienením. Priestory nemajú slúžiť ako obchod ale ideálne ako architektonický ateliér. Zvyšok budovy tvorí obytná funkcia. Vonkajší objem vo dvore prechádza do bytového krídla. Na strane Vrátnej opäť uzatvára ulicu. Výška objektu rešpektuje výšku okolitej zástavby. Na Timonovej sú to dve podlažia a podkrovie a na strane Vrátnej jedno podlažie.

Cieľom tejto práce bolo doplniť štruktúru historickej časti mesta Košice. Objekt má zaplniť chýbajúce miesto v mestskej skladačke. Zámerom je oživiť a zatraktívniť juhozápadnú časť historického jadra, ktorého atraktivita je značne poznačená objektami ako výšková budova leteckej nemocnice či autoservis. Budova prepája dve ulice, rušnejšiu a širšiu Tajovského a úzku nevýraznú Vrátnu. Dominantou architektúry sú vstupné portály, hmotovo riešené s ohľadom na okolie. Hlavný portál je malou škárkou, ktorá láka navštíviť vnútorný atypický svet. Vo vnúti sa skrýva multifunkčný objekt. Kombinácia biestier a administratívnych pracovísk, hravo doplnená domčekmi na bývanie. Objekt má ambíciu vtiahnuť človeka do skrytého sveta a dostať ho aj do zatiaľ menej atraktívnych zákutí. Stretáva sa tu živý svet mesta s intímnejším domčekovým bývaním s predzáhradkou, ale aj klasickými bytmi. Použité materiály boli volené s dôrazom na okolitú farebnosť a atribúty miesta. Použila som červenkastý kortén, ktorý pre mňa tvorí odkaz na klasické červenkasté strechy. Na ostatné vonkajšie povrchy som použila cetris obloženie v sivastej farbe ladiacej s okolím. Hraničné múry sú obložené a tvorené gabiónmi. Súdobé materiály, ktoré nechajú svoj elegantný odkaz doby.

Návrh sa nikdy nerodí ľahko. Začneme teda hmotou. Cenný priestor je treba maximálne využiť. Tesná blízkosť ďalšej zástavby vylučuje jednotnú výšku. Hmota sa tvaruje v prepojení na jej susedov. Perforácie pre zníženie tienenia a rešpekt medzi odlišnou výškou zástavby. Nárožie je ale niečo viac výnimočné než zástavba v rade. Chce to preto niečo netradičné.

Myšlienka okna do vnútorného sveta. Je unikátna, pútavá, kontrastuje s nárožím s vežičkou , vťahuje. Ozvláštňuje túto časť mesta a prináša neobyčajný efekt. Jednoduchý no dominantný plniaci účel. Za ňou vzniká rovnako výnimočné bývanie.. Veľmi netradičné pre lokalitu svojimi funkciami, umiestnením. Domček v rušnom centre? Kompromis pre blízkosť ďalšej zástavby vylučuje jednotnú výšku. Hmota sa tvaruje v prepojení na jej susedov. Perforácie pre zníženie tienenia a rešpekt medzi odlišnou výškou zástavby.. Nárožie vťahuje. Ozvláštňuje túto časť mesta a prináša neobyčajný efekt. Jednoduchý no dominantný plniaci účel. Za ňou vzniká rovnako výnimočné bývanie.. Veľmi netradičné pre lokalitu svojimi funkciami, umiestnením. Domček v rušnom centre? Kompromis pre milovníkov priestoru ale aj ruchu mesta. 

Parcela sa nachádza na území bývalého fortifikačného systému mesta Košice. V podzemí sa teda nachádzajú zvyšky parkánového múru. Tieto historické pozostatky naskytli myšlienku vínnej pivnice, do ktorej by múr zapadal. Zvyšok priestoru je tvorený podzemným parkoviskom, skladovými priestormi a technickými priestormi. Prvé nadzemné podlažie tvorí pasáž. Inšpiráciou mi bola ulica v Budapešti preplnená ľuďmi a reštauráciami. Košická gastronómia je na vzostupe a tak som do parteru umiestnila malé bistrá. Spolu s náprotivnými kanceláriami má tak budova predpoklady živého fungovania. Mesto je však aj o bývaní. Množstvo ľudí hľadá bývanie práve v centre všetkého diania. Pavlačové systémy však nie sú pre každého. Rovnako ani obrovské historické byty. Priniesla som preto do tohto kúta mesta zvláštnu formu domčeku v meste. Veľká terasa, ktorá má byť predzáhradkou k domu, je oázou v tomto priestore. Byty prinášajú iný štandard. Okrem takéhoto romantického bývania, sa tu nachádzajú aj dve klasickejšie bytové jednotky na 1. a 2. nadzemnom podlaží.

"V meste sa čas stáva viditeľným."  ("In the city, time becomes visible")

Výrok Lewisa Mumforda, amerického historika, sociológa a literárneho kritika. Aj tento výrok je dôvodom prečo som sa rozhodla pre moderný a trocha aj šokujúci výraz tejto budovy. V teoretickej časti tohto projektu som sa venovala skúmaniu rôznych spôsobov ako zasahovať do citlivého historického prostredia mesta. Výnimočným zdrojom informácii bola prednáška “Minding the Gap“. Predstavitelia rôznych prístupov a štýlov diskutujú o rôznych spôsoboch zásahov v meste. Stretávajú sa názory veľmi odlišných architektov ako Denise Scott Brown, Thomas H. Beeby, Richard Rogers, Rafael Moneo a Juergen Mayer H. Rôznorodosť ich architektúry a odôvodnenie prístupu ma priviedlo ku konečnému rozhodnutiu, že nie je jeden správny prístup. Kľúčovým je ale pre mňa už spomenutý výrok. Architektúra mesta je mozaikou času a štýlu. Bolo by teda nezmyselné snažiť sa kopírovať niečo minulé. Najcennejšie bude priniesť kvalitný no citlivý odkaz na dobu súčasnú.

(literárny zdroj: História Košíc pre budúcnosť mesta: Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie)

exteriér vs. interiér

Bistrá v parteri sú prepojené s exterérom prostredníctvom veľkých harmonikových okien. Vonkajší priestor tak môže plynule vstúpiť do interiéru. Jednou z najpríjemnejších vecí je vychutnávanie si dobrého jedla s priateľmi, počas teplého letného večera. Exteriéru dodáva dynamiku striedanie rôzneho charakteru priestoru. Otvorené nebo sa strieda s prechodom pod bránou z domu. Zeleň sa vďaka zatrávňovaciemu betónovému systému plynule mení v pevnú plochu. Príroda tak splýva so zástavbou. Rovnaký princíp je použitý aj na strešných záhradách domov. Zeleň plynulo prechádza v pevnú plochu a tá sa cez okno prelieva do obytného priestoru. Obývačka tak môže za teplého počasia prejsť až na záhradu. Rodinné posedenia hry z deťmi a oddych sa stávajú príjemnejšími. Pre milovníkov mesta však stále ostáva bezprostredný kontakt s ruchom naokolo.

Mining the GAP. Už v názve je istá pravda „Dbajme na medzeru“. Pretože medzi novou architektúrou je medzera, istá diskontinuita. V jednom prípade sú to nové budovy vytvárané v historickom prostredí a na druhej strane budovy, ktoré budovali historické prostredie. Táto diskontinuita je pre väčšinu jasná, pretože historický kontext už existuje a to čo plánujeme postaviť nie. Takže musia byť oddelené, nesúvislé v čase ak nie inak. Ale tento fakt nám nič nevraví. Nehovorí či táto diskontinuita je dobrá vec alebo nie. Niečo čo by sme mali zdôrazniť a artikulovať v nových návrhoch, alebo je to niečo zlé, čo by architekti mali minimalizovať. V jednoduchosti je dôležité položiť si otázku, či objektívny fakt, akým je rozdielny čas vzniku novej architektúry a architektúry, ktorá ju obklopuje, je hodný vyzdvihnutia alebo potlačenia. Chceme oslavovať túto medzeru, alebo ju nechať zmiznúť.

Jedno čo určite nie je diskutabilné je či na kontexte záleží. Dôležitosť reakcie na kontext sa stala architektonickým ekvivalentom politickej korektnosti. Každý aspoň nejakým spôsobom rešpektuje kontext. Otázkou je ako interpretujeme vzťah ku kontextu. Ako v skutočnosti vyjadríme ideu rešpektu voči existujúcemu okoliu, o ktorej každý architekt tvrdí, že ju má. Pomocou kontinuity mierky, materiálu alebo detailov? Alebo by mala byť vyjadrená v závislosti na farbe, vizuálnej váhe, hmote alebo pojem textúry je tým dôležitým? Alebo je rešpekt ku kontextu najlepšie vyjadriteľný formou formálnej odlišnosti, aby dovolili existujúcim historickým budovám ponechať si istú vizuálnu dominanciu. Alebo je to povýšenecký postoj ponižujúci historický kontext aj keď sa tvári, že ho rešpektuje. Nemali by sme na silný dojem odpovedať rovnakým silným dojmom? Na kreatívny nápad rovnakým kreatívnym nápadom? Nie je na to jednoduchá odpoveď existujú len variácie prístupov.

Čas tu zohráva veľkú rolu. Je nepopierateľným faktom, že to čo v prostredí existuje reprezentuje minulosť, a to čo doň chceme navrhnúť, zas budúcnosť. Z toho vyplýva idea, že do konkrétnej doby prislúcha, konkrétny prístup. Prístup tej doby. Naskytá sa aj myšlienka že práve to čo je výsledkom tvorby súčasnej doby je tým správnym prístupom. Ohliadanie sa za minulosťou by bola obyčajná nostalgia, alebo dokonca niečo nebezpečné. No budova nie je samostatným objektom. Ani prístup s interpretáciou starých prvkov nemusí byť zlý. Môže naopak stmeliť celok, do ktorého je navrhnutá. Na tieto otázky majú architekti rôzne odpovede. Je ich treba zvážiť pre individuálny prístup k rozličným lokalitám, prostrediu, účelu a dojmu.

(z prednášky Mining the Gap, vlastný preklad z diplomovej práce)

Podklady: Želmíra Tomková