Univerzitné centrum v areáli STU v Bratislave - diplomová práca

Cieľom diplomovej práce bolo vypracovať architektonickú štúdiu pre univerzitné centrum v areáli STU v Bratislave tak, aby objekt vyhovoval všetkým normatívnym požiadavkám a aby architektonicky a urbanisticky
tvoril jednotný celok s okolitou výstavbou. Zároveň projekt musel riešiť celú problematiku vnútrobloku STU s nahradením, zrevitalizovaním alebo vybudovaním priestorov potrebných pre ďalší pozitívny rozvoj univerzity.Objekt sa nachádza v katastri mesta Bratislava, v blízkosti dôležitých styčných bodov v hlavnom meste ako Hlavná stanica, Slovenský rozhlas alebo Národná banka Slovenska.
Návrh sa skladá z dvoch častí. Prvá časť rieši urbanistickú problematiku lokality vytvorením podzemného dvojpodlažného parkovania a terénnym vyrovnaním rozdielnej elevácie územia s vytvorením malého námestia. Druhá časť projektu sa venuje revitalizovaniu a zmene funkcie budovy laboratórií Strojníckej fakulty. Revitalizovaný objekt zachováva svoju podlažnosť. Zásadnou zmenou a vstupom do objektu je odstránenie dvoch nosných traktov budovy pre zväčšenie odstupovej vzdialenosti od objektu auly Strojníckej fakulty. Na jednotlivých podlažiach budovy sa nachádzajú všetky požadované funkčné celky univerzitného centra.

Na historický prieskum, ktorý je hlbšie rozpracovaný v texte diplomovej práce, nadväzuje v ďalšom procese tvorby aj samotná práca, ktorá sa inšpiruje urbanistickým konceptom pre Strojnícku fakultu architekta Martina Kusého staršieho a zároveň ponecháva odkaz jeho tvorby v zachovaní všetkých budov jeho návrhu.

LIBRETO:
PRIESTOR
ŽIVOT
OBNOVA

Prvým zásadným rozhodnutím, okrem zachovania pôvodnej budovy laboratórií, sa stalo sprístupnenie areálu otvorením všetkých súčasne existujúcich vstupov do priestoru. Druhým rozhodnutím je riešenie dopravnej situácie vytvorením podzemného hromadného parkoviska, ktoré sa v danej lokalite javí ako najvhodnejšie. Odstraňuje sa tým doprava z povrchu a vzniká viac priestoru pre ľudské aktivity. V prvých návrhoch konceptu sa počítalo s vytvorením dvoch rampových vstupov do podzemných garáží umiestnených pod povrchom areálu. Prvým, už existujúcim, zo strany Fakulty chemickej a potravinárskej technológie a druhým v dvoch alternatívach so vstupom od Strojníckej fakulty alebo technicky náročnejšie realizovateľnejším spôsobom pod spojovacou budovou bloku B a C Stavebnej fakulty.

Tretím dôležitým rozhodnutím bolo prekonanie terénneho rozdielu územia. Z troch variant riešenia, kedy by sa úroveň terénu prispôsobila najvyššej alebo najnižšej kóte terénu, poprípade by sa vytvoril terénny zlom v areáli, vychádza ako najvhodnejšia tretia možnosť. Určenie terénneho zlomu na hrane budovy laboratórií, prirodzene tam, kde sa nachádza v súčasnosti, umožňuje najmä využiť plný potenciál podlažnosti budovy.

Z hlbšieho prieskumu najväčšej budovy vnútorného areálu univerzity vyplýva jej potenciál na zachovanie a vnesenie novej funkčnej náplne. Základným argumentom sa v tomto prípade stáva jej nosný systém, ktorý bol pôvodne dimenzovaný na veľké zaťaženia ťažkých strojov laboratórií. Tvorený je železobetónovým skeletom s prierezovými dimenziami stĺpov 300x500mm, ktoré sú v pozdĺžnom smere budovy osovo vzdialené 3000mm. Tento nosný systém sa javí byť zdravý a vzhľadom na svoje dimenzie vhodný na ďalšiu prácu s budovou.

Po rozhodnutí zachovať budovu laboratórií Strojníckej fakulty nasledoval proces skúmania možnosti umiestnenia všetkých predpísaných funkčných celkov do tejto stavby. Typologická príprava ukázala, že skladba priestoru je priamo daná tvarom a umiestnením budovy. Už v prvých konceptoch návrhu prestavby budovy bolo zrejmé, že vstupný prezentačný priestor bude koncipovaný ako čo najviac otvorená plocha, ktorá by mala zvýrazňovať vstupnú os do Strojníckej fakulty a zároveň vzdať hold aule vysunutej do priestoru. Práve z tohto dôvodu sa v koncepte návrhu počíta s posunutím hrany budovy o tri nosné trakty, 9 metrov, od hrany auly. Tým sa zmiernilo pnutie medzi týmito dvoma budovami a okolitý priestor sa zároveň prevzdušnil. Pre optické otvorenie vstupného priestoru do teraz už novej budovy univerzitného centra bol zvolený architektonický prvok prierazu naprieč všetkými stropmi jednotlivých poschodí budovy. Toto rozhodnutie má úlohu vpustiť do vnútra budovy difúzne svetlo. Zároveň sa štvorcový otvor pootočil o 45°, čím dáva najavo dôležitosť dvoch osí, výhľadu na Aulu Maxima a v druhom smere na novovzniknuté námestie.

Vytvorenie vstupu do auly z exteriéru bolo možné vďaka novej terénnej úprave, po ktorej sa vytvorená predstavba uzatvárateľného vstupu dá využiť aj ako výstup požiarneho schodiska z úrovne garáží. Vstup obsahuje funkcie toaliet, výťahov a za uzatvárateľnými dverami priestory šatní a chodbu napájajúcu sa na jeden z dnešných požiarnych východov auly. Z tohto priestoru je predpoklad ďalšieho postupu okolo dnešných telocviční ďalej do priestoru auly. Diplomová práca sa nevenuje hlbšie tomuto projektu, len ho navrhuje ako jedno z možných riešení problematiky šetrenia priestoru. Druhý výstup je zachovaný pre svoju pôvodnú funkciu.

Technické riešenie fasády
Jedným z najzaujímavejších prvkov novej budovy univerzitného centra je tieniaci systém východnej a južnej fasády. Koncipovaný je z otočných lamiel otáčavých po vertikálnej osi. Výška lamiel je navrhovaná na výšku jednotlivých poschodí. Materiál, ktorý bol zvolený ako prvý, bolo sklo, pre svoje odrazivé vlastnosti, pre jeho použitie by bol potrebný statický posudok ktorý nebol súčasťou riešenia diplomovej práce. Dôvod umiestnenia práve takéhoto materiálu bol práve v pôvodnej sklobetónovej fasáde budovy laboratórií.

Pri odosobnení sa od bezútešnej problematiky celého areálu sa s odstupom dalo definovať to najdôležitejšie, čo daný priestor potrebuje. Hlavné potreby sú spísané libretom v troch kľúčových slovách: obnova, priestor a život. Tejto práci sa darí návrhom obnovy starej budovy ťažkých laboratórií vytvoriť nový pohľad na riešenie, v ktorom je najdôležitejšie vytvoriť priestor pre spoločné aktivity študentov a zamestnancov univerzity, ktorý v dnešnej dobe absentuje. Návrh sa preto zameriava na vytvorenie tohto priestoru a vnesenie života tak, aby študenti a zamestnanci univerzity mali kde kvalitne tráviť svoj profesijný aj voľný čas. Možno práve vznikom takéhoto centra života by sa mohla zmierniť rivalita a obnoviť spolupráca niektorých fakúlt univerzity. Prvou pozorovateľnou zmenou by boli pravdepodobne študenti majúci priestor na zdieľanie svojej tvorby a poznatkov, ktoré sú tak dôležité pre motiváciu a budúci rozvoj univerzity ako takej.