Mesto na rieke - Trenčín, Divadlo ako centrum kultúry - diplomová práca

Jedna z najkomplexnejších diplomových prác, ktoré som mal možnosť vidieť. Veľké zadanie, mimoriadne množstvo "fyzicky" vykonanej práce a naviac veľmi dobrá kreatívna i technická kvalita návrhu. Špecifikom zadania bolo, že študenti si na akademickej pôde mohli dovoliť riešiť problém bez striktných obmedzení. Oplatí sa bližšie si naštudovať aj issuu dokument na konci článku (Š.M.).

Projekt predstavujeme s autorským textom:

Mesto Trenčín leží v dotyku rieky, avšak vlastnou urbánnou organizáciou je centrum odrezané od nábrežia. Tepny automobilovej a železničnej dopravy medzi riekou a historickým centrom sú už dlhšiu dobu vnímané ako bariéry. Na vyriešenie problému prebehla urbanistická súťaž ktorá, podnietila vypracovanie novej koncepcie mesta. Tá sa stotožňuje s preložením dopravy, jej podkopaním a spojením centra mesta cez plató s nábrežím rieky Váh. Na tomto podklade je postavený návrh, ktorý pomocou troch programovo diferencovaných okruhov spája mesto a rieku.

V mieste kríženia spomínaných okruhov vzniká nový priestor pre mesto, ktorý sa odklonením železnice a transformáciou starého železničního mosta sprístupní verejnosti. V uzlovom priestore je navrhnuté kultúrne centrum/divadlo.

Objekt divadla bol formovaný nutnosťou prepojenia výškových úrovní mesta a hladiny rieky

Ide o prepojenie mesta s riekou a protiľahlým brehom. Mesto je fyzicky od rieky oddelené bariérami a to štvorprúdovou cestou - ktorá je zapustená do zeme, železnicou - ktorá sa mení na trať pre električku a jamou medzi železničným valom a protizáplavovou bariérou. Pre prekonanie rieky je využitý starý železničný most, ktorý zmení funkciu na promenádové miesto. Jeho predĺženie prekonáva bariéru jamy a zapustenej cesty. Dostávame sa na hranu samotného centra podhradia. 

Predĺžením mosta sme prekonali bariéry, ale nespojili fyzicky dané celky. Tie sú prepojené rampami. Z úrovne mosta-mesta sa dostávame na úroveň nábrežia, a naopak. Divadlo je situované pod tieto prepojenia. Objekt sa zároveň stáva bránou medzi dvorom a zálivom. Hľadiská sú situované oproti sebe, ich objem vytvára predĺženie rámp a terénu nábrežia. Na streche divadla vzniká amfiteáter. 

Divadlo sa poskytuje variabilný priestor pre kultúru. Ide o hybrid medzi multifunkčnými halovými priestormi a komornými divadelnými scénami. 

Kedže je objekt situovaný pod zemou, má tak iba dve viditeľné fasády. Tie sú transparentné a otvorené. 

Konštrukčná skladba objektu vychádza z celkovej koncepcie riešenia. Ide o kombinovanú konštrukciu z betónu a ocele. V spodnej časti sa nachádza betónový skelet, ktorý je presterešený oceľovým roštom z prelamovaných - vyľahčených I profilov. Tento rošt tvorí strechu objektu - pochôdznu časť pre amfiteáter. Je podložený na osnove stĺpov v šesťmetrovom module.

Celú diplomovú prácu si podrobnejšie môžete pozrieť v prílohe nižšie:

Podklady: Martin Mikovčák