Víťazi Young Talent Architecture Award 2018 - Fundació Mies van der Rohe

Bienálnu prehliadku najlepších diplomových prác architektonických škôl Young Talent Architecture Award organizuje nadácia Mies van der Rohe v Barcelone s podporou Creative Europe ako rozšírenie bienálnej Európskej ceny za súčasnú architektúru - Mies van der Rohe Award, ktorá je najvýznamnejšou európskou súťažou v oblasti architektúry.

Nadácia je zakladajúcim členom Európskeho kultúrneho centra v Benátkach a prehliadku YTAA organizuje v spolupráci s Európskou asociáciou architektonických škôl (EAAE), Európskou radou architektov (ACE-CAE) a platformou World Architects.

Cieľom súťaže je podpora čerstvých absolventov odboru architektúra, urbanizmus a krajinná architektúra. YTAA vznikla s cieľom podpory najtalentovanejších študentov ešte pred tým, než vstúpia do profesionálneho života.

Porota vyberala z 334 diplomových prác zo 118 škôl z celej Európy, ale aj z Číny a Kórey, ktoré sa tento rok zúčastnili ako hosťujúce krajiny. Do finále postúpilo 12 z nich.

Štyria víťazi boli vyhlásení 28. júna. Porota ďalej zostavila zoznam 28 vynikajúcich urbanistických a krajinárskych projektov, medzi ktoré sa dostali aj dva z Českej republiky. Do súťaže sa nezapojila žiadna zo slovenských škôl. Doplnenie: Do užšieho výberu poroty sa dostal aj slovenský diplomant Filip Galko s prácou Lasvit flagship store. Projekt vznikol pod vedením Jána Stempela na Fakulte architektúry ČVUT v Prahe.

Všetky štyri ocenené projekty pracovali s témou kultúrneho dedičstva. “Diela podnietili dôležitú diskusiu o narábaní s historickou esenciou v kontexte súčasných miest. Mladí autori hľadajú nové možnosti využitia s dôrazom na princípy udržateľného navrhovania. Víťazné projekty sú dôkazom toho, že nastupujúca generácia cíti zodpovednosť za vývoj moderných sídiel a ochranu kultúrneho dedičstva,” zhrnul Oya Atalay Franck, prezident European Association for Architectural Education.

Predstavujeme víťazné práce:

Prvým z víťazov je Hendrik Brinkmann, absolvent Fakulty architektúry, médií a dizajnu na Universität der Künste Berlin  s projektom “Neue Bau|akademie Berlin - a club for the former & future architecture”.

Budova Bauakademie Berlin bola postavená v roku 1832. Autorom je Karl Friedrich Schinkel. Na svoju dobu relatívne moderná stavba dlhé roky slúžila ako centrum vyššieho vzdelania v oblasti staviteľstva. Počas druhej svetovej vojny však bola značne poškodená a následne v roku 1962 zbúraná v rámci takzvanej “Rekonštrukcie historického centra Berlína”.

Prázdny pozemok odvtedy vyvoláva diskusiu o možnom “vzkriesení” inštitúcie. Roky trvajúca debata v posledných rokoch nadobudla reálnejšie kontúry. Obnova Bauakademie sa dostala ako téma aj na pôdu Bundestagu. “Práve v tej chvíli som začal pracovať na tejto téme v kontexte mojej diplomovej práce. Mojou úlohou bolo vytvoriť kritické prepojenie medzi predchádzajúcim a vznikajúcim, medzi pamäťou a videním,” hovorí Hendrik Birkmann.

Práca skúma Schinkelove myšlienky a vízie a interpretuje ich “hravým” spôsobom. Hlavným motívom objavujúcim sa v návrhu je reinterpretácia systému Schinkelových klenieb súčasným architektonickým jazykom. Výsledkom je pôsobivé priestorové stvárnenie, ktoré svojimi proporciami a tvarom vytvára zásadnú podobnosť s originálom. Architektúre zodpovedá aj funkčná náplň, ktorá nadväzuje na tradíciu Bauakademie. Avšak s tým rozdielom, že moderná inštitúcia v centre mesta sa stáva súčasťou verejného života.

Porota ocenila "dôslednú prácu autora v širokom spektre mierok. Od urbanistickej kompozície, cez architektúru, až po detail."Vyzdvihla tiež "lokalitný program zodpovedajúci polohe v centre mesta."

Druhou ocenenou prácou je projekt s názvom Perdido (stratený). Autorom je Julio Gotor Valcárcel, študent Fakulty architektúry na madridskej "polytechnike" .

P.R.U.S. - plán obnovy podzemných priestorov v Madride. História mesta úzko súvisí s jeho vodnou infraštruktúrou. Slovo "Madrid" pochádza z arabského slova Mayra, ktoré označuje systém vodovodov. Madridský systém qanāt (v španielčine, "viajes de agua") bol rozvinutý v 16. storočí. Voda bola v stredovekom španielsku pulzujúcou “krvou” ktorá zabezpečovala život v meste.

Z pôsobivej siete klenutých “tunelov” sa v súčasnosti zachovali iba izolované zlomky. Cieľom projektu je obnoviť a doplniť zabudnuté časti, ktoré boli kedysi súčasťou siete spájajúcej krajinu.

Projekt vychádza z historického a kartografického výskumu, ktorý analyzuje spomínanú podzemnú sieť. Autor počíta s výstavbou nových “nadzemných kanálov”. Klenuté stavby rozvíjajú geometriu podzemných kanálov a premiestňujú ju na povrch. Súčasťou je aj premyslené riešenie verejného priestoru, ktorý podporuje kultúrnu náplň intervencie.

V hodnotení poroty sa skloňuje najmä dôsledná analytická časť a "životaschopnosť" konceptu.

Do víťazného výberu sa dostal aj Matthew Gregorowski, absolvent The Cass Faculty of Art, Architecture & Design (London Metropolitan University) s projektom “Deplorable Framework”

Deplorable Framework je návrh na holistickú obnovu britského vidieka. Zalesnenie rozsiahlej plochy pretvára krajinu rezervácie Peak District National Park (chránená oblasť sa nachádza v centrálnom Anglicku medzi Manchestrom a Sheffieldom.

"Usiloval som sa znovu objaviť vidiecku krajinu. Návrh vznikal pre malé skupiny ľudí, ktoré dokážu profitovať zo spojenia s prírodou," hovorí autor.

Projekt je založený na hypotetickom krízovom scenári, ktorý môže nastať po Brexite. Tento moment berie autor ako príležitosť na preskúmanie alternatívnych prístupov k obývaniu a správe vidieka. Nastoluje tému udržateľného lesného a pôdneho hospodárstva.

"Aktuálna a provokujúca téma, hravá architektonická odpoveď," píše sa v stanovisku poroty.

Ako poslednú z ocenených prác predstavujeme The Bank of England: a dialectical project. Autorom je Loed Stolte, absolvent Fakulty architektúry na najstaršej a najväčšej holandskej technickej univerzite v meste Delft.

Projekt kriticky inšpirovaný legendárnou Bank of England (19. stor, architekt John Soane).

Sir John Soane (1753 - 1837) bol anglický architekt, ktorý tvoril v neoklasicistickom slohu.
V roku 1788 bol Soane vymenovaný za architekta a inšpektora Bank of England, kde pracoval a tvoril ďalších 45 rokov. Počas svojho pôsobenia veľkú časť inštitúcie prebudoval a výrazne rozšíril.

Bohužiaľ rozšírenie Johna Soana bolo zničené v dvadsiatych rokoch minulého storočia, čo považujú odborníci za jednu z veľkých strát. Dodnes je však projekt anglického architekta považovaný za príklad veľkolepej práce s mierkou a svetlom. Romantické stvárnenie rozšírenia Bank of England z 30. rokov 18. storočia ako "ruiny" bolo na svoju dobu radikálne.

Diplomová práca sa snaží nadviazať na spomínanú filozofiu. Moderná finančná inštitúcia podľa autora v dobe nástupu kryptomien by mala reflektovať nevyhnutné zmeny. Projekt sa stáva symbolom premeny finančného trhu, ktorý bude stavať na ruinách z predchádzajúceho obdobia.

Porotu oslovila originalita projektu. "Atraktívna téma: ruina, peniaze, banka. Pôsobivej grafike sekunduje literárny talent autora," stojí v záverečnom hodnotení.

Viac informácii o cene a víťazných projektoch nájdete na stránke Fundació Mies van der Rohe .