Slovenská architektúra nominovaná na EU Mies Award 2022

V prebiehajúcom ročníku Ceny Európskej únie za súčasnú architektúru, ktorá je všeobecne považovaná za najprestížnejšie ocenenie za architektonickú tvorbu na starom kontinente, je nominovaných 449 prác z 279 miest v 41 krajinách. Diela boli nominované nezávislými odborníkmi, národnými profesnými organizáciami a poradným výborom Ceny. Diela za Slovensko nominujú Slovenská komora architektov a dvaja nezávislí experti, menovaní Nadáciou Miesa van der Rohe: Henrieta Moravčíková a Štefan Moravčík (ARCHINFO). Kompletný zoznam expertov a organizácií nájdete tu.

Súťažnú prehliadku realizovaných stavieb organizuje Európska únia a Nadácia Mies van der Rohe v Barcelone od roku 1988. Do súťaže sa nie je možné prihlásiť, výber je založený na nomináciách, ktoré vyberajú autority z jednotlivých krajín. "Odborná porota logicky nemôže navštíviť všetky navrhnuté stavby. Nominácie nevyberáme na základe fotografií, čo je inak štandardný postup. Za každým navrhnutým dielom je rešpektovaná inštitúcia (múzeum architektúry, komora architektov, výskumné inštitúcie) a odborník, ktorý stavbu osobne navštívil, má prehľad o lokálnom aj globálnom kontexte. Autority majú pri výbere absolútnu voľnosť," vysvetlil v rozhovore proces výberu koordinátor ceny Ivan Blasi.

Tradičný harmonogram bienálnej prehliadky výrazne poznačila koronakríza. Vyhodnotenie ceny sa presúva až do roku 2022. Tradičnému vyhláseniu shortlistu a finalistov bude predchádzať ešte druhé kolo nominácií. Výsledky sa dozvieme v apríli budúceho roku. Viac informácií o novom harmonograme nájdete tu. 

Slovenské nominačné autority nominovali sedem diel.

Šesť z nich reprezentuje Slovenskú republiku: 

Monument Majer (Sprievodný text k nominácii: Štefan Moravčík)
Autori: Benjamín Bradňanský, Vít Halada, Maroš Greš

Obnova vojenského cintorína obetí I. svetovej vojny, Banská Bystrica

Realizovaný výsledok architektonickej súťaže.

Mesto Banská Bystrica vypísalo súťaž na obnovu vojenského cintorína z 1. svetovej vojny. Výsledné dielo je zhmotnením návrhu víťazného autorského tímu.

Architekti vstúpili na pietne miesto s návrhom, ktorý vkladá do priestoru novú, životaschopnú vrstvu. Jej súčasťou je monument (architektonický objekt / artefakt), ktorý okrem toho, že sám o sebe je pamätníkom dokumentujúcim a pripomínajúcom históriu cintorína, prináša do existujúcej periférie nadhľad. Doslovne aj symbolicky. 

Nový objekt sa v komplikovanom kontexte heterogénnej, ťažko čitateľnej, periférnej urbánnej štruktúry stáva orientačným bodom. Jednoduchý, centrálny, elementárny solitér v podobe ortogonálneho kvádra je pre okoloidúcich signálom, že miesto má väčší význam, ako by sa v nevhodnými zásahmi zdevastovanom území zdalo. Je vyhliadkou, náhrobnou doskou s menami pochovaných, kaplnkou, prezentačnou stenou, zázemím a v neposlednom rade výrazným symbolom miesta.

Nie je to iba neprístupný artefakt. Pamätník je objektom, miestom do ktorého môžeme fyzicky vstúpiť. Schodiskom vystúpiť na hornú vyhliadkovú plošinu a z nadhľadu si uvedomiť priestorové a historické súvislosti, ktoré boli doposiaľ skryté, z horizontu pešiaka nevnímateľné. Zároveň obsahuje aj uzatvárateľnú “svätyňu”, kde sú bezpečne uchované a chránené najcennejšie zachované fragmenty z pôvodného cintorína. Pri slávnostných príležitostiach je to tiež dôstojné pietne miesto pre uloženie vencov a uctenie si pochovaných obetí.

Monument v Majeri bol ihneď po realizácii akceptovaný nielen odbornou, ale aj širokou laickou verejnosťou. Autori museli rešpektovať limitované finančné možnosti samosprávy. Napriek tomu vzniklo dôstojné, trvácne, materiálovo i výrazovo poctivé dielo, ktoré výborne plní svoje poslanie. Dielo, ktoré sa radí k tomu najlepšiemu, čo bolo na Slovensku v posledných rokoch v tejto oblasti zrealizované.

Viac o stavbe v tomto článku

Prístavba domu v areáli bývalej čachtickej tehelne (Sprievodný text k nominácii: Štefan Moravčík)
Autor: Pavol Paňák

Objekt s charakterom mnohovrstvového diela. 

Je zhmotnením osobného prínosu a intervencie autora. Vyjadruje jeho názor na autorskú predstavu. Za dielom cítiť prítomnosť architekta, ktorý nielen vníma súvislosti, ale ktorý súčasne vie “ako na to”. Dokáže svoju víziu presvedčivo zhmotniť vo výslednej fyzickej forme.

Pavol Paňák spája “staré” a “nové”. Nie v zmysle mechanického napodobňovania, ale v zmysle poznania a pochopenia vnútorných súvislostí a vzťahov

Následne tieto svoje poznatky (a schopnosti) interpretuje formou slobodného “prerozprávania” v autonómnej autorskej výpovedi.

Výsledkom je veľmi jemná, vyvážená kompozícia, kombinujúca zmes rôznych vplyvov. Vo výsledku ucelené, harmonické dielo.

Na jednej strane je už dnes výsledok komplexný, netreba nič pridávať.

Na strane druhej kompozícia nie je nemenná. Objekt je schopný ďalšieho vývoja. Dokáže postupom času prijímať ďalšie kultúrne vrstvy a nánosy, odzrkadľujúce individualitu používateľov a požiadavky, ktoré prinesie čas.

“Hrubá stavba” je zároveň aj interiérom. Všetko vidno a každý prvok má svoj účel a svoju úlohu pri vnímaní celku. Autor si ctí materiály v ich naturálnej forme. Bez povrchových úprav. Je tu prítomný zrejmý odkaz aj na špecifickú históriu miesta, ktoré bolo pôvodne tehelňou. Odkaz nie je len symbolický. Zachované zvyšky starých tehál boli recyklované. Sú vnímateľné v novom, nezvyklom kontexte. Na strope.

Nové a staré tvoria spoločný celok v hmotových aj v dispozičných väzbách.

Materialita má svoj význam aj z hľadiska stavebnej fyziky. Takéto stavanie je udržateľné, aj “bioklimatické”. 

Opticky ľahká a vzdušná geometrická kompozícia je zároveň masívnou, serióznou stavbou. S akumulačnými vlastnosťami a tepelnou zotrvačnosťou vyrovnávajúcou amplitúdy exteriérových teplotných rozdielov a ziskov z insolácie. Jednoducho “poctivý” masívny materiál dáva stavbe nielen “štrukturálnu dušu”, ale aj vytvára dobré predpoklady pre príjemné a zdravé bývanie. 

Kultivovaný civilný prejav autora i používateľa - architekta Pavla Paňáka. Súčasne majstrovké dielo.

Viac o stavbe v tomto článku

Cintorín Prešov – Šváby (Sprievodný text k nominácii: Štefan Moravčík)
Autori: Andrea Macejková, Miroslav Macejko, Adam Macejko
Spolupráca: Marek Tkáčik, Martin Marušinec

Jasný koncept. Realizovaný fyzický základ (prvý krok / prvá etapa) k udržateľnému budúcemu dlhodobému funkčnému cieľu a výsledku… Cintorín ako park. 

„Hlavnou ideou konceptu bolo vytvorenie miesta posledného odpočinku vo forme lesoparku. Priestor nielen pietny, ale aj na každodenné užívanie,“ približujú svoju víziu autori. 

Základná kostra vymedzujúca sektory pohrebísk, tvorená ortogonálnym rastrom komunikácií v module 40 x 40 metrov, je doplnená o organickú nadstavbu v podobe mäkko modelovaného terénu. Na konci hlavných komunikácií sa vždy nachádza cieľ (napr. miesto s lavičkami na zastavenie a rozjímanie).

Riešenie vyzdvihuje prírodné prostredie vznikajúceho lesoparku, ktorý môže slúžiť nielen ako cintorín, ale aj ako miesto každodenných aktivít. Ďalšiu nadstavbovú vrstvu tvorí pole informačných panelov, prezentujúcich archeologický výskum v lokalite. Klasickým hrobovým miestam sekundujú hrobové miesta "zelené". Štruktúru dopĺňajú rôzne druhy urnových hrobov, stien, stĺpov, rozptylové a vsypové lúčky, či “les pokoja”. Dôležitý je dostatok plochy na hrobové miesto a dôsledne navrhnutá komunikačná mikroštruktúra. 

Architekti tak zamedzili častému prípadu, kedy sa medzi širokými chodníkmi nachádzajú desiatky ťažko dostupných miest. Sympatická je aj snaha o jednotnú úpravu hrobových celkov a reguláciu “výzdoby”. 

Dôležitý je cit architektov pre výtvarné aj materiálové riešenie a dôstojné nahradenie tradičnej symboliky. Architektúra má silnú skulpturálnu formu, ktorá  je vo svojej monumetntálnej čistote a elementárnosti tvarov silným znakom tohto diela.

Zrealizovaná prvá etapa projektu zadefinovala jasnú koncepciu a smer rozvoja areálu do budúcnosti.

Viac o stavbe v tomto článku

Dom V, Vajnory (Sprievodný text k nominácii: Štefan Moravčík)
Autor: Martin Skoček
Spolupráca: Lucia Uhnáková, Marián Krajči, Jánoš Kállay

Príklad, ako sa podarilo spojiť tradičné historické princípy usporiadania základných hmôt a objemov (ktoré sú charakteristické pre lokálnu urbánnu štruktúru) so súčasnými názormi a požiadavkami na bývanie v rodinnom dome…

Jednoduché, elementárne, čisté. Malé rozmermi. Úsporná dispozícia i celkový architektonický koncept. Zároveň priestranné a priestorovo vzdušné dielo. Základné geometrické tvary. Nič zbytočné. Elegantné subtílne konštrukčné riešenie krovu s minimom podpôr. Poctivá priznaná materialita. Tehly recyklované z pôvodných schátraných objektov. Surové a rurálne. Sofistikované aj precízne. 

Vidiecke bývanie pre moderného človeka. Výborne korešpondujúce s okolitou tradičnou zástavbou. Primeranosť, neokázalosť a súčasne vtip a elegancia v striedmom podaní. Lokálne dielo so širším dosahom. Príklad, ako urobiť “normálny dom” na dedine.

Vizitka toho, že dobrá architektúra sa nerobí iba veľkými gestami. Že skutočná kvalita je obsiahnutá skôr v nenápadnejších vnútorných súvislostiach a vťahoch jednotlivých prvkov celku. Nemusí byť viditeľná na prvý pohľad. O to viac poteší harmonický výsledný celok.

Viac o stavbe v tomto článku

Nový park Leopoldov (Sprievodný text k nominácii: SKA)
Autori: Jakub Kopec, Klára Zahradníčková, Tomáš Džadoň

Revitalizace někdejšího záhumenního hřbitova na park s herním vybavením pro děti transformuje pozapomenutou průchozí zahradu na místo aktivního odpočinku všech generací. Návrh vychází ze tří základních principů - aktivace rozhraní parku, umožnění svobodnějšího pohybu na jeho vnitřní ploše a doplnění stávajících objektů o nové prvky. Projekt vznikl ve spolupráci architekta, krajinářské architektky a výtvarníka na základě architektonické soutěže.

Viac o realizáciiv tomto článku

Nádvorie Trnava (Sprievodný text k nominácii: SKA)
Autori: Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Marián Stanislav, Viliam Zajíček, Mateja Vonkomerová, Marcel Vadík, Zuzana Krejčířová, Elena Šoltésová

Nádvorie vzniklo združením pôvodných historických parciel meštianskych domov a doplnením zástavby. Poloverejný charakter nádvoria je umocnený okolitými prevádzkami, ktoré ho aktivujú, či už denne formou terasy reštaurácie, alebo občasne formou eventov. Multifunkčný centrálny priestorje vymedzený štvoricou stromov, zmenou povrchu a osvetlením. Zeleň je doplnená mobilnými kvetináčmi. V dlažbe sú odprezentované nálezy z archeologického prieskumu a pôvodná historická parcelácia. Vo východnej časti nádvoria je priestor pre pódium. Celý komplex nádvoria je prístupný z Trojičného námestia a Štefánikovej ulice pomocou 3 pôvodných prejazdov domov a plánovaný je vstup aj z Pekárskej ulice.

Viac o realizácii v tomto článku

Jedno nominované dielo česko-slovenského ateliéru bude reprezentovať v súťaži Českú republiku:

Vinárstvo Lahofer (Sprievodný text k nominácii: Štefan Moravčík)

Autori: Ondřej Chybík, Michal Krištof, Hanin Al-Gibury, Victor Cojocaru, Karolína Holánková, Martin Holý, Adam Jung, Vojtěch Kouřil, Ondřej Mundl, Zuzana Pelikánová, Matěj Štrba, Lenka Vořechovská, Zuzana Záthurecká

Funkcia a forma v harmonickej jednote.

Mnohovrstvová kvalita. Stavba v moravskej vinohradníckej krajine. Kultivovaná architektúra vo vyváženom dialógu s okolím. Sebavedomý skulpturálny prejav, v kontextuálnej jednote s konštrukčnou logikou stavby i použitými materiálmi. Monumentálne, zároveň prirodzené a organické... 

Stavba je vnímateľná zo všetkých strán. Doslovne. Návštevník sa môže pohybovať nielen okolo a vnútri. Aktívne môže zažiť aj jej tretiu dimenziu. Po objekte sa dá chodiť. Zažiť ho, i jeho okolie, z rôznych, neobvyklých uhlov.

Je tiež krajinárskym prvkom. Amfiteáterom, rozhľadňou, umelým pahorkom, sochou… Bodom z ktorého je doďaleka viditeľné okolie aj z iných perspektív, ako dovoľuje rastlý terén.

Milým prvkom je aj symbióza racionality a umenia. Zaujme aplikácia maliarskeho diela Patrika Hábla, ktorý realizoval svoju monumentálnu maľbu v jednote s materialitou použitej betónovej konštrukcie.

Konštrukčná a prevádzková logika sú prísľubom, že dielo bude dlhodobo dobre slúžiť svojmu účelu. Že sa stane trvalým kultúrnym symbolom a obohatením lokality.

Viac o stavbe v tomto článku

Podarí sa slovenskej architektúre nadviazať na úspech ateliéru gutgut a bratislavskej Mlynice, ktorá sa v uplynulom ročníku dostala medzi štyridsať najlepších európskych stavieb?