Atelier Klostergasse / Bernardo Bader Architekten

V nasledujúcich mesiacoch sa budeme snažiť predstaviť realizácie z okolitých krajín, ktoré boli nominované na Cenu európskej únie za súčasnú architektúru EU mies award. Slovenský výber sme koncom januára predstavili v samostatnom článku. Pokračujeme predstavením realizácií u našich západných susedov. Po rozsiahlej revitalizácii areálu prvej mestskej elektrárne vo Varšave a projekte komunitného areálu v juhopoľskom meste Rybnik sa presunieme do susedného Rakúska. 

Ateliér Bernardo Bader Architekten, ktorého prácu sme už predstavili aj na našej stránke, sa po pätnástich rokoch pôsobenia vo vorarlberskom Dornbirne presťahoval do hlavného mesta spolkovej republiky. Podobne, ako viedenský ateliéru Franz&Sue, ktorého sídlo sme nedávno predstavili, aj voralberskí architekti si postavili ateliér ako výstavnú skriňu svojho tvorivého prístupu. O kvalite realizácie svedčí okrem viacerých ocenení aj národná nominácia v najprestížnejšej európskej cene.

"Pri prechádzkach Bregenzom som si všimol pri administratívnych budovách, priliehajúcich k vlakovej stanici, malý lichobežníkový pozemok s nevyužívanou trafostanicou,” hovorí o východiskách projektu architekt Bernardo Bader a pokračuje: "nepravidelný pozemok, bez možnosti realizácie podzemného parkoviska sa javil ako nevýhodný pre komerčný development. My sme v ňom ale videli potenciál.”

Nevzhľadný objekt trafostanice nahradila pri pohľade z ulice Klostergasse kompaktná fasáda štvorpodlažného ateliéru. Čisté architektonické riešenie a detaily vyniknú najmä na pozadí nevábnej kulisy zadných traktov administratívnych budov a obytných blokov zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Fasády štíhleho ateliéru sú perforované dynamickým rastrom zasklenia. Flexibilita dispozície pracovného priestoru dokáže reagovať na momentálnu situáciu a požiadavky ateliéru.  

Vo výsledku cítiť komplexnosť architektonickej úvahy. Od urbanizmu, cez architektúru, až po detail v interiéri. Architekti stavali sami pre seba - výsledkom je efektívne riešenie, ktoré  striktne vychádza z prevádzkovej a konštrukčnej logiky, no zároveň neokázalo reprezentuje  zručnosť a remeslo autorov. Drahé materiály a zariadenie nahrádzajú precízne povrchy z moreného pohľadového betónu a elementárne zariadenie zo smrekového dreva a ocele. “Materiály vo svojej surovej forme odhaľujú 'živé' povrchy, odhaľujúce pracovný proces. Reliéfne povrchy a viditeľné štruktúry vnášajú do ateliérov jedinečnú atmosféru. Stvárnenie detailov znázorňuje náš pohľad na tvorbu a dáva stavbe jej vlastný charakter,” dopĺňa Bernardo Bader. Takéto riešenie však kladie značné požiadavky na projekt a prípravu stavby - prípadné chyby nie je možné ľahko zakryť. V tomto prípade sa zdá, že nie je čo ukrývať.

Podklady: Bernardo Bader Architekten