Revitalizácia mestského domu, Linec, Rakúsko

V nasledujúcich mesiacoch sa budeme snažiť predstaviť realizácie z okolitých krajín, ktoré boli nominované na Cenu európskej únie za súčasnú architektúru EU mies award. Slovenský výber sme koncom januára predstavili v samostatnom článku, ostatné realizácie nájdete v súvisiacich článkoch v závere textu. Pokračujeme predstavením ďalšej z nominovaných školských stavieb u našich západných susedov. 

Dnes sa pozrieme do Linca. Za prestavbou a rozšírením domu zo 16. storočia stojí "domáca" tvorivá dvojica Gunar Wilhelm a Sandra Gnigler, ktorá je zároveň investorom a developerom. V neskorších fázach projektu sa ich ateliér mia2 ARCHITEKTUR presťahoval do priestorov na prízemí domu, ktoré sa stali jeho novým sídlom. Realizácia s tak zaraďuje do kontextu diel rakúskych ateliérov Bernardo Bader Architekten alebo Franz&Sue, ktorých sídla reprezentujú výstavnú skriňu ich tvorivého prístupu. Experiment nie je ani v tomto prípade výnimkou - mestský dom v Linzi slúžil pre autorov ako testovacia platforma pre nekonvenčné technológie a riešenia. 

Torzo pôvodného trojpodlažného remeselníckeho domu na ulici Lederergasse pochádza zo 16. storočia. Stavba bola pred zahájením rekonštrukcie v zlom technickom stave. Medzi najzávažnejšie problémy patrila narušená statika stropov a nízka svetlá výška pre zmysluplné budúce využitie priestoru. Mnoho investorov by s podobnými východiskami uvažovalo o asanácii stavby. Začal sa proces hľadania kompromisu medzi novým, flexibilným využitím priestoru a aspektmi pamiatkovej ochrany. 

Rekonštrukcia pod hlavičkou Lineckého ateliéru prebiehala v dvoch etapách. Prvá z nich  zahŕňala rekonštrukciu prízemia domu a dostavbu krídla smerujúceho do dvora. V druhej etape nahradila šikmú strechu nadstavba, ktorá dosahuje výšku rímsy susedného nárožného domu z 19. storočia a je vpísaná presne do maximálnych obrysov, definovaných miestnymi regulatívmi. 

Medzi kľúčové zásahy do pôvodnej stavby patrí radikálne otvorenie južnej fasády, smerujúcej do dvora. Vnútorný priestor výrazne rozširuje predsadená konštrukcia balkónov., ktorá využíva celú šírku domu. Nové prefabrikované vretenové schodisko elegantne spája všetky výškové úrovne. Vertikálny komunikačný prvok plynulo nadväzuje na centrálny prechod z ulice priamo do nádvoria. Schodisko hrá v celkovom koncepte dôležitú úlohu. Atypické prefabrikované prvky tvoria vo výsledku nielen estetický konštrukčný prvok, ale oživujú nádvorie o prvok pohybu a podporujú komunitný charakter projektu.  

Architekti v rámci experimentu zvolili múry z ubíjanej hliny, ktoré podopierajú časti hrebeňa strechy. Materiál pochádza z výkopov na prízemí. Ďalším neobvyklým riešením je drevo-betónová kompozitná konštrukcia stropov, vďaka ktorej sa podarilo zachovať stovky rokov staré trámy. Autorské prefabrikované schodisko lemujú. “Použili sme tiež zábradlia, ktoré zostali ako odpad z iných stavebných projektov. Je to súhrn týchto príbehov, vďaka ktorým je budova pre nás niečím výnimočná,” dopĺňajú na záver autori.

Podklady: mia2 ARCHITEKTUR