Mies van der Rohe award 2019 - do užšieho výberu sa dostala Mlynica

Do výberu 40 najlepších európskych stavieb sa zo siedmych slovenských nominácii dostal ateliér GutGut s konverziou industriálneho objektu Mlynica. Doteraz sa to žiadnej zo slovenských realizácií nepodarilo.

V rámci jednotlivých štátov nominujú diela profesijné a stavovské organizácie, odborné inštitúcie a vybraní experti. Za Slovenskú republiku realizácie nominovali Slovenská komora architektov a dvaja menovaní nezávislí experti - Henrieta Moravčíková a Štefan Moravčík. Viac o slovenských nomináciách si prečítate tu.

Do výberu sa dostali stavby zo 17 európskych krajín. Vo výbere medzinárodnej poroty sú v najväčšej miere zastúpené Francúzsko, španielsko, Belgicko, Rakúsko a Dánsko. Mestám s kvalitnou architektúrou dominuje Ghent, Berlín, Dublin, Madrid či Viedeň.

Po prvý krát sa do výberu dostali realizácie z miest: Arezzo, Billund, Bratislava, Freyming-Merlebach, Hammershus, Kilkenny, Laulasmaa, Leeuwarden, Melle, Matarranya region, Montataire, MontbrunBocage, Plasencia, Sant Ferran de ses Roques, Ternat, Tirana, Ullastret and Viborg

Zo štyridsiatich vybraných diel sú najviac zastúpené kultúrne stavby (až 15 objektov). Šesť diel bude reprezentovať vzdelávacie inštitúcie. Päť vybraných realizácií reprezentuje kolektívne bývanie, tri polyfunkčné objekty, dve industriálne stavby. Do užšieho výberu sa dostali aj dva rodinné domy. Po jednom zástupcovi vybrala porota z oblasti zdravotníctva, infraštruktúry, administratívy, sociálnej starostlivosti, športu a urbanizmu.

13. februára 2019 sa dozvieme mená piatich finalistov. Päticu stavieb porotcovia následne osobne navštívia. Nemajú teda k dispozícii len grafický materiál, ale môžu sa stretnúť s architektmi, klientmi alebo užívateľmi, ktorí môžu ponúknuť novú perspektívu... V samotnom finále následne porota určí jednu stavbu, ktorá získa Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru - Mies van der Rohe Award, a jednu stavbu, ktorej udelí Zvláštnu cenu pre začínajúcich architektov. Výsledky tejto prestížnej ceny budú známe v polovici apríla 2019.

Bienále súťažnej prehliadky realizovaných stavieb organizuje Európska únia a Nadácia Mies van der Rohe v Barcelone od roku 1988. Cieľom súťaže je vyzdvihnúť prínos európskych architektov, sledovať, ako uplatňujú nové koncepty a technológie v praxi, a porovnať kvalitu architektúry v jednotlivých európskych štátoch. V aktuálnom ročníku bude zasadať sedemčlenná porota v zložení: Dorte Mandrup (predsedníčka), Frank McDonald, María Langarita, Kamiel Klaasse, Ștefan Ghenciulescu, Angelika Fitz a George Arbid.

Všetkých 40 finalistov si môžete pozrieť na tomto linku.

Tešíme sa, že pri Mlynici nominačné zdôvodnenia a najmä kvalita diela zaujali v celoeurópskom kontexte. Autorom srdečne blahoželáme!

(Pre ilustráciu pripájame nominačný text z pera Štefana Moravčíka):

Mlynica - Bratislava - konverzia industriálneho objektu

Hľadanie nového potenciálu pre zanedbané lokality priemyselných areálov.

Projekt hodný pozornosti. Reálny experiment, ktorý v praxi overuje životaschopnosť industriálnych stavebných štruktúr na začlenenie sa do plnohodnotného urbánneho prostredia i do života mesta. Zároveň je to aj skúška schopnosti a pripravenosti spoločnosti, prijať a stotožniť sa s podobnými, nie celkom obvyklými riešeniami. Bude to tiež test mentálnej otvorenosti obyvateľov Bratislavy.

Nie je to prvá konverzia industriálnych objektov na Slovensku. Zatiaľ však asi jedna z “najextrémnejších”, v zmysle rešpektu k východiskám. Autori s minimálnymi kompromismi akceptovali industriálnu podstatu, estetiku i funkčnosť prostredia.

Objekt Mlynice (a k nemu prislúchajúceho sila) spadal pôvodne pod závod Ľahkých stavebných hmôt. Od šesťdesiatych rokov sa tu vyrábali pórobetónové tvárnice a panely. Výroba prebiehala do roku 1992. Po privatizácii noví majitelia areál rozpredávali a začal postupne chátrať. Až donedávna stál mimo záujmu developerov. Dlho opustený areál na Turbínovej ulici našťastie nepostihol osud mnohých, často hodnotnejších priemyselných komplexov.

Ruina so železobetónovou kostrou vyplnenou pórobetónovým murivom zaujala investora, ktorý bol ochotný experimentovať a vsadil na nie celkom typickú klientelu. Ateliér GutGut bol oslovený priamo. Nie je to prekvapením vzhľadom na predchádzajúce referencie ateliéru, medzi ktorými nájdeme viacero kvalitných konverzií a rekonštrukcií.

Mlynica sa zmenila na administratívny, kultúrny a obytný súbor. Priestorová skladba je dostatočne adaptabilná a reaguje na nový dopyt po flexibilnom pracovnom prostredí, originálnych eventových priestoroch a po loftových bytoch. V zahraničí osvedčený mix funkcií a snaha o vytvorenie komunitného prostredia je na Slovensku relatívnou novinkou. Pestrá náplň je navyše podčiarknutá silnou identitou miesta.

Architektonický návrh využíva konštrukčnú a statickú podstatu stavby. Do sedempodlažného skeletu továrenskej budovy boli vstavané nové stropy a priečky. Pôvodnú priestorovú veľkorysosť sa napriek tomu podarilo architektom zachovať. Na prízemí sa nachádza centrálna hala - univerzálny eventový priestor prístupný z ulice, ktorému dominujú priznané vyústenia násypníkov. Na vyšších podlažiach sú kancelárie a na dvoch najvrchnejších je šesť loftov. Pestrá skladba administratívnych priestorov postupuje od menších individuálnych kancelárií, cez firemné open space, až po otvorený coworking. Bývanie na dvoch najvyšších podlažiach je kapitolou samo o sebe. Dispozícia každého zo šiestich loftov je rozdielna. Nosné, medzibytové steny boli budované mimo modulový systém stĺpov. Ten sa tak stal svojim rytmom súčasťou priestorových riešení jednotlivých bytových jednotiek. Ústredným prvkom priestorového riešenia je schodisko, ktoré sprístupňuje vložené obytné podlažia. Každý byt má vlastnú terasu.

Architekti narábajú so železobetónovým skeletom (a výplňovým murivom fasád) voľne. Novú náplň len vkladajú do existujúceho obalu. Tvrdá konštrukcia nosného skeletu je doplnená transparentnými priečkami novej dispozície a mäkkými drevenými výplňovými panelmi. Rozvody médií sú pohľadovo priznané. Kontrast starého a nového zdôrazňuje stavebnú a materiálovú podstatu pôvodného objektu, na ktorej sa rozhodli architekti svoj návrh postaviť. Budova sa zbavuje nepotrebných nánosov. Pôvodné povrchy v interiéri ostávajú odkryté. Sú prezentované v surovej a pravdivej forme.

Dožívajúca priemyselná oblasť má vďaka polohe v rámci Bratislavy potenciál na ďalší rozvoj. Čas ukáže, či bude Mlynica jedným zo spúšťačov procesu transformácie výroby na sofistikovanejšie formy kreatívneho priemyslu. Vyzerá to nádejne. Už za krátky čas po otvorení areálu sa Mlynica zaradila medzi živé, aktívne a vyhľadávané lokality na mape alternatívneho kultúrneho života mesta.