Červený zámok, Hradec nad Moravicí

Režné tehlové murivo, bridlicová strecha s minimom klampiarskych detailov, dôsledne obnovené remeselné detaily...

Úzka spolupráca architektov a investora, ktorým bol Národný pamiatkový ústav (Územná pamiatková správa v Kroměříži) rozvinula neodkladnú záchranu Národnej kultúrnej pamiatky o dôležitú nadstavbu. Náročná rekonštrukcia Červeného zámku,  ktorý pôvodne slúžil ako  zámocká koniareň, rozšíril priestor pre živú kultúrno-spoločenskú náplň. Návštevníci môžu vďaka tomu napríklad navštíviť výstavy a koncerty, alebo obdivovať glypotéku v klenutom dvojloďovom priestore dolných koniarní, ktorému prinavrátila rekonštrukcia pôvodnú dispozíciu a monumentalitu. 

Zámocký areál Hradec nad Moravicí, ktorý svojou rozlohou patrí k najväčším v Českej republike, leží na území plochej vrchoviny Nízkeho Jeseníku, v oblasti južného Sliezska. Komplex, ktorý okrem Červeného zámku zahŕňa Biely zámok, Bielu vežu a priľahlý zámocký park bol v roku 2001 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

“Červený zámek plní roli významného společenského a kulturního centra. Mimo jiné hostuje mezinárodní interpretační soutěž a hudební festival Beethovenův Hradec nebo velké kulturní festivaly Hradecký slunovrat a Hrady CZ. Romantický neogotický zámek s početnými věžičkami a cimbuřím je řazen k těm 'nejpohádkovějším' v republice,” dopĺňajú Jan Zelinka a Luděk Valík z ostravskej kancelárie ATELIER 38.

História

Komplex koniarní (Červený zámok) bol vybudovaný v 80. rokoch 19. storočia podľa návrhu vroclavského architekta Alexisa Langera. Inšpiráciou boli severonemecké gotické hrady, konkrétne križiacky hrad Malbork v dnešnom Poľsku. Knieža K. M. Lichnovský stavbu využíval ako stajňu pre svoje anglické plnokrvníky a kočiareň. Súčasťou bola aj obytná a hodinová veža a hlavná vstupná brána do celého zámockého areálu.

Do funkcie a podoby panského sídla so svojimi politickými a hospodárskymi zvratmi sa premietli dejinné udalosti 20. storočia.

Záujem kniežaťa Lichnovského o koniarne slabol s jeho rastúcou záľubou v automobilizme. Potom čo rod Lichnovských opustil v roku 1913 Hradec ako svoje hlavné sídlo, objekt definitívne stratil svoj pôvodný účel. Počas prvej svetovej vojny využívala areál koniarní armáda ako lazaret pre zranené a choré kone z východného frontu.

Rod Lichnovských sa v 30. rokoch snažil o demoláciu vtedy už prakticky nevyužívaného objektu. Pre vysokú vlastivednú a turistickú atraktívnosť - „ublížilo by to velmi cestovnímu ruchu a poškodilo krajinný ráz celého městečka“ - však štátna správa mladej Československej republiky ich zámer nepodporila.

V závere 2. svetovej vojny poškodilo zámok bombardovanie a čiastočne vyhorel, v nasledujúcich povojnových rokoch bol provizórne opravený. Potom, čo zišlo zo zámeru umiestniť sem štátny žrebčín, boli koniarne v rokoch 1954-59 adaptované na reštauráciu s hotelom a spoločensko -kultúrnymi priestormi. V roku 1972 časť objektu vyhorela. Stav po následnej rekonštrukcii z roku 1975 je až na drobné dispozičné zásahy zachovaný dodnes.

Rekonštrukcia pamiatkovo chráneného objektu (2017-19)

Prvá etapa rekonštrukcie a pamiatkovej obnovy musela zabezpečiť to najnutnejšie - staticky ohrozené murivo, klenby, vyhliadky, krovy, výmenu strešnej krytiny a vikierov.

Hodnotné historické murivo bolo zachované v maximálnej možnej miere. Fasádu zámku z režného muriva, s kamennými prvkami z červeného pieskovca, zdobia umelecko-remeselné prvky - napríklad erbové a nápisové dosky, chrliče, maskaróny, rozety, zakončovacie články, socha baziliška, alebo komínové hlavice. Na fasáde vstupnej brány bol po rokoch doplnený ukončovací článok vežíc (zosilujúcich arkierov).

Klenutému dvojloďovému priestoru dolných koniarní (vtedajší hospic pre ranené kone) prinavrátila rekonštrukcia pôvodnú dispozíciu a monumentalitu. Priestor našiel uplatnenie pre výstavy, koncerty a ako glypotéka, kde sú uložené pôvodné sochy a fragmenty zo striech a fasád objektu.

V rámci úprav krovov boli zrealizované valbové vikiere, ktoré zodpovedajú riešeniu z 50. rokov minulého storočia a vyhovujú potrebám ubytovania. Skladba strešnej krytiny, realizovanej zo štiepanej bridlice minimalizuje klampiarske prvky. Bridlica kryje tiež úžľabia, nárožia, hrebeň a odkvap.

Rekonštrukcia opäť zjednotila nádvorie pre potreby kultúrnych podujatí. Plocha jednotne vydláždená žulovými platňami, tvorí dôstojné pozadie pre romantický výraz Červeného zámku. Predovšetkým v letných mesiacoch zlepšuje klímu na nádvorí fontána so skrytou hladinou.

Podklady: ATELIER 38