Konverzia kotolne v Libčicích nad Vltavou

"Kotelna" v Libčicích nad Vltavou je súčasťou priemyselného areálu bývalej skrutkárne - skupiny výrobných hál v jednom z meandrov Vltavy. Pozemok zasadený v zeleni, ktorý je obklopený skalnými útvarmi nad riekou, sa nachádza neďaleko mestskej zástavby s barokovým kostolom. Ku kovovýrobe pôvodne prislúchala aj vlastná infraštruktúra s napojením na železničnú trať Praha - Drážďany. O obnovu chátrajúceho priemyselného areálu postaveného v osemdesiatych rokoch 19. storočia sa zaslúžil hlavne architekt Patrik Hoffman, ktorý viac ako storočné tehlové budoy postupne vracia späť do života. Konverzia prvej z budov - uhoľného mlyna bola v roku 2013 ocenená hlavnou cenou Grand Prix architektů. Medzinárodná komisia zhodnotila Hoffmanov počin ako dôležitý impulz k oživeniu celej lokality. Slová poroty sa ukázali ako pravdivé.

V obnovenom uholnom mlyne sa teraz nachádza galéria súčasného umenia, showroom nábytku a v neposlednom rade ateliér Patrika Hoffmana. Využitiu areálu samozrejme nahráva aj výhodná poloha v blízkosti hlavného mesta. Záchrana industriálneho dedičstva bola aj vďaka systematickej dokumentácii a životaschopnému modelu prevádzky podporená z Európskych fondov. S rovnakou architektonickou víziou ako v predchádzajúcom prípade sa architekt Hoffman pustil do prestavby ďalšieho objektu bývalého brownfieldu - “chrámovej” haly kotolne . Tá v čase najväčšej slávy areálu vyrábala paru pre pohon technológií v kovovýrobe. Po troch rokoch intenzívnych stavebných prác slúži hala ako originálny eventový a výstavný priestor s gastronomickým zázemím.

Výrobný areál založil Pražský spolok železných hút v roku 1872. Podnik značne ovplyvnil rozvoj priľahlých obcí a zanechal výraznú stopu pri formovaní lokality. Kedysi tu pracovalo a žilo viac ako 1600 ľudí, teraz necelá stovka. Pritom je tu takmer všetko: domy, železnice, cesty, technická infraštruktúra, rieka, vysoké stromy, ale hlavne "duch miesta".

Dominantou je komín s vodojemom, ktorý je napojený na budovu kotolne. Autorom technickej stavby je inžinier Fisher, ktorý vlastnil tehelňu v areáli.

Blok kotolne je zložený z dvoch budov. Nižšia a staršia hala vznikla už v roku 1880 v prvej fáze výstavby areálu. Novšia časť je výsledkom rozvoja areálu skrutkárne. V roku 1921 bol na pôvodný tehlový komín pristavaný vodojem, po siedmich rokoch pribudla k starej kotolni nová hala, ktorá zvýšila kapacitu strojovne o ďaľšie dva kotle. 

Nové vložené oceľové konštrukcie pomáhajú prispôsobiť a rozšíriť pôvodné haly pre nové využitie. Objekty vystavané z kvalitnej tehly sa architekti snažili zachovať bez výraznejších zásahov. 

Revitalizácia brownfieldu zahŕňala aj vyčistenie a kultiváciu územia. V okolí kotolňe boli položené nové trávnaté koberce, obslužné komunikácie boli vysypané štrkom a breh Vltavy bol zbavený náletových drevín, čím sa otvoril priehľad aj na protiľahlý svah v blízkosti toku.

Priestor novšej kotolne by mal slúžiť ako eventová hala. Monumentálna miestnosť s podlahovou plochou 300 m2 a stropmi vysokými 11 metrov je bohato presvetlená cez vertikálne okná a strešné svetlíky. Čistý priestor necháva vyniknúť materialitu tehly a liatinovú strešnú konštrukciu. Osvetlenie zabezpečujú zavesené priemyselné reflektory.

V priemyselnej betónovej podlahe sú ponechané otvory, cez ktoré je možné vidieť kanály parovodov vedúcich až do komína.

Staršia a menšia hala kotolne je upravená pre potreby reštaurácie. Do historickej obálky architekti vložili ľahké oceľové a drevené konštrukcie.

Priestor bol horizontálne rozčlenený vloženým poschodím. Na zvýšenej úrovni tak vznikla ďaľšia odbytová plocha bez toho, aby bola narušé celistvé vnímanie priestoru. Vložený "domček slúži ako zázemie pre personál.

Ako najproblematickejšia sa ukázala rekonštrukcia suterénu, ktorý bol zavalený. V priestoroch je po vyčistení situované technické zázemie stavby. Z podzemného podlažia je prístupná aj pôsobivá základňa murovaného komína.

Kotolňa pred rekonštrukciou:

Podklady: Ateliér Hoffman a BoysPlayNice