Obnova pamätníka Tomáša Baťu v Zlíne

Budova architekta Františka Gahuru. Otvorená bola rok po smrti Tomáša Baťu. Je jednou z najhodnotnejších pamiatok zlínskeho konštruktivizmu a vrcholom fenoménu Baťovskej architektúry.

Architektonický koncept pamätníka je ľahko čitateľný: “prázdny” hranol umiestnený vo viditeľnej polohe nad mestom, v osi stúpajúceho parku. Priestor tvorený modulmi zlínskeho skeletu s rozmermi 6,15 × 6,15 m, hladký translucentný plášť. Za ním osudový Junkers F 13, v ktorom Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul.

Baťovský skelet v neobvyklom nasadení

Baťov dvorný architekt redukoval objekt pamätníka na tri základné materiály zlínskej architektúry - betón, oceľ a sklo. Majstrovské využitie štandardizovaného skeletu na vytvorenie priestoru stĺpovej siene a zároveň otvoreného trojlodia, premenlivá výška a rozptýlené prirodzené svetlo priblížili oslobodený zlínsky konštruktivizmus k sakrálnym stavbám. Bez toho, aby bolo použité historizujúce tvaroslovie. 

Pamätník bol postavený bez akéhokoľvek technického a hygienického zázemia. Čistota riešenia mohla vyniknúť aj vďaka tomu, že objekt bol v podstate skleníkom bez vykurovania, prívodu vody a toaliet. Stavbu do desiatich rokov po dokončení navštívilo pol druha milióna ľudí. V 50. rokoch bol však pamätník prestavaný na koncertnú sála a galériu, čím značne utrpeli jeho architektonické kvality. Meno Tomáša Baťu malo byť vymazané.

Dôsledná príprava obnovy pôvodnej podoby pamätníka trvala dlhých osemnásť rokov. 

Pri úvahách o obnove Pamätníku Tomáša Baťu sa uvažovalo v európskych a celosvetových súvislostiach. Závery odbornej konferencie z októbra 2006 zneli jednoznačne - navrátiť Pamätníku jeho pôvodnú podobu a ideovú funkciu s tým, že využitie má byť prispôsobené stavbe, nie naopak. V priebehu rokov 2012 až 2014 vznikla na ich základe architektonická štúdia obnovy. Náročná obnova realizovaná v rokoch 2016 až 18 bola financovaná Ministerstvom kultúry, výnosov z verejnej zbierky a z rozpočtu mesta Zlín. Mesto spoločne s rodinou Baťovcov, mestom Möhlin a ďalšími významnými darcami financovalo aj realizáciu hlavného exponátu - repliky lietadla Junkers F 13.

Architektonická ikona a vrchol Gahurovej urbanistickej tvorby znovu otvorila dvere verejnosti

Obnova smerovala k redukcii všetkého postrádateľného vybavenia. 

Prevádzkové, technické a servisné zariadenie, ktoré je dnes v budovách obvyklé, je umiestnené mimo pamätníka. Hlavným zmyslom objektu je zážitok z priestoru. Pretože je pamätník medzinárodne cenenou pamiatkou modernej architektúry, kládol projekt obnovy vysoké nároky na reštaurátorské postupy, obvyklé pri starostlivosti o pamiatky najvyššej kategórie. Využitie pre pietne a spoločenské akcie, alebo interiérové ​​výstavné inštalácie sú vždy prispôsobené ideovej a architektonickej podstate pamätníka a asketickým podmienkam jeho vnútorného prostredia.

Fotografie povedia viac ako milión slov:

Podklady: Linka, fotografie: BoysPlayNice