Revitalizácia Gahurovho prospektu – predpolie Kultúrneho a univerzitného centra v Zlíne

Gahurov prospekt patrí k urbanisticky najcennejším miestam vo funkcionalistickom Zlíne. Je charakteristický rozvoľneným urbanizmom vytvoreným architektom Františkom Gahurom (1891-1958) v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Ide o hlavnú severojužnú kompozičnú os centra mesta, tvoriacu "zelenú" chrbticu, ktorá prepája divoké lesy nad mestom s kultivovanými mestskými parkami. Priestor obklopujú univerzitné budovy a internáty. Študenti a obyvatelia mesta využívajú tento priestor na relax a oddych uprostred dňa. Street view TU.

Riešená časť sa nachádza v spodnej časti prospektu, je obklopená budovami Tržnice a obchodného domu na západnej strane a na východnej strane v 80. rokoch asanovanými Masarykovho školami. Po smrti Tomáša Baťu, bol zelený pás zavŕšený reprezentatívnym preskleným pamätníkom. Tento funkcionalistický skvost bol s nástupom komunizmu po r. 1948 necitlivo prebudovaný na Dom umenia a priestory filharmónie. Premena Gahurova odkazu začala a pokračovala v roku 1961, kedy bola v dolnej časti prospektu - v riešenom území - osadený pomník komunistického prezidenta Klementa Gottwalda, po ktorom bolo mesto premenované. Pomník bol v roku 1990 odstránený, priestor zostal neriešený a na mieste Masarykových škôl bolo v roku 2007 postavené Kongresové centrum a rektorát Univerzity Tomáša Baťu. Počet chodcov, ktorí sa v priestore pohybujú, výrazne narástol a vznikla potreba riešené územie zapojiť do štruktúry mesta. Riešené územie je súčasťou Mestskej pamiatkovej zóny Zlín.

Riešenie revitalizácie GP vzišlo z verejnej architektonickej súťaže, iniciovanej po komunálnych voľbách novými predstavitelmi mesta Zlína. Cieľom bolo nájsť kultivovanú podobu zaintegrovania nepriechodnej časti zelene do mesta v súvislosti s novo otvorenými budovami Kongresového a univerzitného centra, s programom krátkodobej relaxácie a umiestnením umeleckého diela, alebo vodného prvku. Pritom priestor musel zostať  súčasťou zeleného pásu Gahurovho prospektu. Finančné náklady bez umeleckého diela mali byť 450.000 Euro (bez DPH) a realizácia stavby bola financovaná z dotácií z programu Regionálneho operačného programu so spoluúčasťou mesta Zlín.

Hlavným zámerom autorov sa stalo splnenie základnej a na prvý pohľad jednoduchej idey "Prejsť a neprerušiť". Prejsť - umožniť ľuďom voľný pohyb v priestore, ktorý je kultivovaný, čistý a prehľadný. Funkčne, neprerušiť - cielene reagovať na koncepciu FL Gahura. Teda vzťahovať projekt ako k ľudskej, tak k urbanistickej mierke. Tento zámer bol zrealizovaný prostredníctvom modelácie terénu plynulým vypnutím tvaru trávnatých plôch do podoby miernych kopčekov a vybudovaním nových chodníkov zapustených pod úroveň terénu. Pre vzdialeného pozorovateľa tak vzniká dojem, že územie je zatrávnené v celistvých, neprerušených pásoch zelene. Vnútri GP naopak novo vzniknutý terén chráni odpočívajúcich chodcov od rušnej križovatky. Každý si môže pohodlne sadnúť na zvýšené obrubníky alebo priamo na trávnik, ktorý je záťažový a predurčený na pobyt. Nové trasy odkazujú na už existujúce chodníky v hornej časti GP, ktoré v diagonálach takisto pretínajú trávnatú plochu a spájajú jednotlivé objekty internátov po oboch stranách. GP je miestom kríženia a pohybu väčšieho počtu ľudí, preto je aj v návrhu zdôraznený moment kríženia pretínajúcimi sa cestami pre peších. Modelovaná trávnatá plocha je výtvarným prvkom sama o sebe. Minimalistické architektonické riešenie viedlo k rozhodnutiu nenarušovať priestor samostatnú skulptúrou alebo objektom, ale dielom, ktoré by sa automaticky stalo jeho súčasťou. Táto požiadavka, nabádajúce ku konceptuálnemu riešenia, od začiatku určila aj výber umelca. Týmto autorom sa stal umelec Jiří Valoch. Dielo tvoria krátke textové oznámenia - "pokaždé úplně jiná slova", ktoré sú šesťkrát zopakované naprieč celým priestorom na kolmých stenách obrubníkov. Text, okolo ktorého možno prechádzať, je jednoduchý, zrozumiteľný, jasný každému a zakaždým inak. Význam diela je otvorený mnohých interpretáciám - veta môže vyvolať emóciu, niesť osobné oznámenie diváka-chodca, ktorý sa v priestore nachádza. Vo vzťahu k pomníku Klementa Gottwalda, ktorý sa v priestore v minulosti nachádzal, môžeme "zakaždým úplne iné slová" chápať ako memento, pripomienku poukazujúce na relativitu a pominuteľnosť verejných pomníkov, politických systémov - aj relativitu samotných slov.

Urbanizmus miesta zostal zachovaný, zelený pás z diaľkových pohľadov smerom k pamätníku T. Baťu je dodržaný, možno len pozorovať prechádzajúceho chodca uprostred zvlnenej zelenej hladiny. Chodci sa vynárajú a zase strácajú v zákrytoch trávnatých plôch. Občania začali nové trasy intuitívne využívať. Niektorí priestorom prechádzajú pre skrátenie svojej cesty, druhí sa v priestore zastavujú aj kvôli mestom prevádzkovanej verejnej Wifi sieti. Inštalované picie fontánky s prepadom do psej misky si tiež vzápätí po otvorení našli svojich užívateľov. Vďaka realizácii tohto projektu sa podarilo prepojiť Námestie TG Masaryka do jedného funkčného celku a obyvatelia mesta môžu pohodlne prehádzať medzi jednotlivými verejnými budovami (obchodným domom, tržnicou a univerzitnou knižnicou) a zároveň sa môžu v otvorenom priestore námestia zastaviť. Prvýkrát od dvadsiatych rokov je pre občanov vytvorený priestor na sedenie na zvýšených obrubníkoch. 

Nový priestor si ľudia obľúbili - pozrite si časozberné video:

podklady: Ellement